KSKE 8 CoP 132/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 132/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/132/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212523 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211212523.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého G. U. nar. XX.XX.S. a maloletého G. U. nar. XX.X.S. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV detí rodičov Š. U. nar. XX.XX.S. bývajúcej v L. U. Ž. Č.. XX a Ľ. U. nar. XX.XX.S. bývajúceho v L. U. R. Č.. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Liptákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krmanovej č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.2.2012 č.k. 23P 206/2011-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 1.2.2012 č.k. 23P 206/2011-50 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 23.10.2008 sp.zn. 28C 105/2008 od otca pre mal. G. z 50,- € na 120,- € mesačne od 1.7.2011 do budúcna a pre mal. G. z 33,- € na 100,- € mesačne od 1.7.2011 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 pre mal. G. 490,- € a pre mal. G. 469,- € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. G. na 70,- € mesačne a pre mal. G. na 50,- € mesačne a prípadné dlžné výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným. Podľa neho nedošlo k takému zvýšeniu nákladov potrieb maloletých detí, ktoré by odôvodňovali viac ako dvojnásobné zvýšenie výživného. Ďalšie pochybenie konajúceho súdu vidí v neúplnom a veľmi skreslenom preskúmaní jeho majetkových pomerov. Je zamestnaný v s priemerným mesačným platom 567,16 € a nie 664,- €, ako sa opakovane nesprávne uvádza v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorý dospel k tomuto nesprávnemu záveru pravdepodobne z toho dôvodu, že do jeho príjmu v rozhodujúcom období zahrnul aj 13., resp. 14. plat, na ktorý nie je automaticky nárok a závisí od výsledkov hospodárenia, ktoré žiadnym spôsobom nevie ovplyvniť. Pretože jeho zamestnávateľ Dopravný podnik mesta Košice a.s. je dlhodobo vo finančnej strate, v nasledujúcich rokoch nebude mať na spomínaný 13. a 14. plat nárok. Poukázal na svoju ústretovosť, keď súhlasil s prevodom trojizbového bytu, v bezpodielovom spoluvlastníctve, do výlučného vlastníctva matky maloletých detí za 19.900,- €, keď sa cena podobných nehnuteľností pohybuje od 65.000,- € do 85.000,- € a svoju bytovú otázku musel vyriešiť zadlžením na niekoľko rokov dopredu. V konaní opakovane uvádzal prehľad svojich príjmov a nákladov, s ktorými sa konajúci súd v odôvodnení rozsudku

žiadnym spôsobom nevyporiadal. V odvolaní opäť uviedol prehľad svojich výdavkov, ktorými sú: splátka hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu a zariadenie jednoizbového bytu - garsónky 114,20 €, pôžička súvisiaca s kúpou bytu, keďže na základe jeho príjmu mu bol poskytnutý úver iba 10.240,- €, po 70,- € mesačne, nájomné 32,83 €, plyn 6,- €, elektrina 30,- €, internet 22,- €, telefón 15,- € a výživné v doterajšej výške pre maloleté deti 88,- €. Konštatoval, že po zohľadnení týchto nákladov spolu cca 380,- €, mu zostáva na osobné náklady cca 180,- € a navýšením nákladov zvýšením výživného nebude schopný uspokojiť ani svoje základné životné potreby a vystaví sa riziku možných trestnoprávnych a exekučných následkov. Konštatoval, že na bývanie si zabezpečil najmenší možný priestor, t.j. garsónku a náklady súvisiace s bývaním (splátky úveru, pôžičky, nájomné a úhrada za energie) sú cca 250,- € ale ak by takúto garsónku len prenajímal, platil by za prenájom 250 - 300,- €. Považuje za nespravodlivé, aby mu neboli zohľadnené náklady preukázateľne vynaložené na zaobstaranie si bývania, ktoré je navyše v najnižšom možnom štandarde. Výdavky na bývanie sú opodstatnenými výdavkami, ktoré majú byť zarátané do jeho nevyhnutných nákladov pri rozhodovaní o výživnom, nakoľko sa nedá zabezpečiť si bývanie za nižšie náklady. Konštatoval, že svojim synom vždy poskytoval maximum, čo mu jeho príjem dovoľoval a nemôže súhlasiť ani s tým, aby dlžné výživné zaplatil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože nedisponuje žiadnymi úsporami, a pretože spláca úver, žiaden iný úver, ktorým by pokryl úhradu dlžného výživného, by mu neposkytli, preto splatenie dlžného výživného jednorazovo je z jeho strany nemožné.

Matka maloletých detí vo vyjadrení nesúhlasila s odvolaním otca a poukázala na podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí tým, že mal. G. nastupuje na strednú školu a mal. G. na druhý stupeň základnej školy v školskom roku 2012/2013. Rovnako nesúhlasila so splácaním dlžného výživného s poukazom na to, že 27.1.2012 poslala otcovi detí 1.500,- € a 9.3.2012 poslala 1.800,- € ako vyrovnanie za prevod bytu (BSM) , preto je schopný zaplatiť dlžné výživné naraz.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku o zvýšení výživného pre mal. G. a pre mal. G. presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pre súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 120,- € mesačne pre mal. G. a 100,- € mesačne pre mal. G. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné 120,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 4,- € pre mal. G. a výživné 100,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 3,3 € pre mal. G., zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy mal. G. a mal. G. na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, a ktorá sa o deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal. G. na 120,- € mesačne a pre mal. G. na 100,- € mesačne od 1.7.2011, pretože výrazné zvýšené odôvodnených potrieb mal. G. a mal. G. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť k mal. G. po 50,- € mesačne (výživné 1,6 € na 1 deň) a k mal. G. po 33,- € mesačne (výživné 1,1 € na 1 deň) aj potom, ako sa zamestnal v N. D. G. L. 1.3.2009, teda po dobu viac ako dvoch rokov, t.j. od 1.3.2009 do 1.7.2011 napriek tomu, že sa výrazne sa zmenili jeho príjmové pomery v porovnaní s obdobím predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol nezamestnaný. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k výške príjmu, ktorú namietal v odvolaní, je potrebné poukázať na to, že pri zisťovaní príjmu rodiča je potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa aj zistil z opisov mzdových listov otca za obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 s tým, že priemerný čistý príjem tvoria aj jednorazové odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy bez ohľadu na to, či ide o jednorazové alebo opakujúce sa príjmy, alebo príjem, ktorý nemôže ovplyvniť a pretože uvedené finančné prostriedky (13. a 14. plat) boli otcovi vyplatené a mohol ich použiť na uspokojovanie svojich potrieb, ako aj úhradu výživného pre maloleté deti, je táto odvolacia námietka otca irelevantná vo vzťahu k určeniu (zvýšeniu) výživného. Odvolací súd poznamenáva, že otec mal byť pri uzatváraní pôžičky od fyzickej osoby 6.000,- € (splátky 70,- € mesačne) opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. G. a mal. G. a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že táto pôžička nemá charakter nevyhnutného výdavku berúc do úvahy pomery otca, ktorý ako sám uviedol, v tom čase disponoval vlastnými finančnými prostriedkami 16.600,- €. Odvolací súd tiež poznamenáva, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 29.7.2010 nie je oprávnený preskúmavať, pretože ide o dohodu bývalých manželov (rodičov maloletých detí) o rozdelení majetku spoločne nadobudnutého počas trvania ich manželstva a ani hodnotiť vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, lebo účastníkmi tejto dohody sú bývalí manželia a navyše takúto formu kompenzácie výživného pre maloleté dieťa zákon nepripúšťa. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré správne posúdil vo vzťahu k jeho reálnej hospodárskej situácii v dôsledku zmeny pomerov a s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné pre maloleté deti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov detí, najmä potom, ako sa zamestnal, pričom súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať minimálne od začatia konania o zvýšenie výživného a je nepochybné, že jeho príjmové pomery od 1.3.2009 (nastúpil do zamestnania) umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne, aby sa inak pripravil na možnosť zvýšenia výživného pre maloleté deti, preto aj vzhľadom

na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné očakávať splatenie dlhu v zákonnej trojdňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu alebo priznať výhodu splátok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani matka maloletých detí pri uspokojovaní ich potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech detí.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyššie uvedené dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.