KSKE 8 CoP 149/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/149/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210207177 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210207177.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. O. nar. X.X.R. bývajúcu s otcom zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov B. O. nar. X.X.R. bývajúcou v O. na U. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Dorianom Merrešom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Alžbetinej ul. č. 55 a F. O. nar. XX.X.R. bývajúceho v O. na P. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Klaudiou Azariovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o zmene výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.2.2012 č. k. 25P/122/2010-157 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zverení maloletej X. O. nar. X.X.R. do osobnej starostlivosti otca F. O. nar. XX.X.R. a v nadväzujúcom výroku o styku maloletej s matkou s tým, že nariaďuje opravu výroku o výchove v časti roku predchádzajúceho súdneho rozhodnutia tak, že správne znie 2006 a nie 52006 .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom od matky pre maloletú X., o dlžnom výživnom a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. X. nar. X.X.R. do osobnej starostlivosti otca, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4.5.2006 č.k. 28C/50/2005-41 a zaviazal matku prispievať otcovi na jej výživu 50 Eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred od 1.3.2010, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 25.5.2007 č.k. 27P/51/2007-34. Dlžné výživné 1.200 Eur za obdobie od 1.3.2010 do 29.2.2012 povolil matke splácať spolu s bežným výživným po 10 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk matky s maloletou každý párny týždeň v roku od soboty 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod s tým, že si ju prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca. Zároveň uložil matke, otcovi a maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II po dobu 2 rokov od právoplatnosti rozsudku, vylúčil návrh otca na zrušenie výživného voči mal. X. a na vrátenie nespotrebovaného výživného na samostatné konanie, o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu a vyslovil, že o náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením.

Proti výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a rozhodnutie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho nesprávne vec právne posúdil. Poukázala na to, že nie je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, pretože nemá na jej vývoj dobrý vplyv, manipuluje ju prostredníctvom materiálnych výhod a stavia ju proti nej. Vyjadrila presvedčenie, že vzťahy medzi ňou a maloletou nie sú narušené, sú úprimné a srdečné. Namietala, že súd sa dostatočne nevysporiadal so závermi znaleckého posudku a vyjadrila presvedčenie, že znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam. Nepoprela, že maloletá sa správa hystericky a odmietavo, avšak len v prípade, ak jej zvoní mobil od otca. K podobnému správaniu už otec manipuloval aj D., čo sa u nej prejavovalo epileptickými záchvatmi. Prezentovala názor, že k odlúčeniu dieťaťa od matky by malo dôjsť len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Konštatovala, že žije usporiadaným a plnohodnotným životom, kúpila si 4 izbový byt, kde má maloletá samostatnú izbu, a kde býva aj jej sestra. Naopak, nestotožnila sa s konštatovaním, že otec žije v usporiadanom zväzku s priateľkou a jej synom, nakoľko žijú oddelene, ona v Bratislave a on v Košiciach. Maloletá je často doma sama, kým otec príde z práce, alebo zo spoločenských stretnutí. Pokiaľ ide o výživné uviedla, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej 50 Eur mesačne od 1.3.2010, pretože od 1.1.2011 do 31.7.2011 poberala len dávky v nezamestnanosti a predtým len nemocenské dávky. Poznamenala, že po zaplatení služieb spojených s užívaním bytu jej nezostane dostatok finančných prostriedkov nielen na výživné pre mal. X., ale ani na uspokojovanie jej ďalších základných potrieb. Situáciu si momentálne rieši krátkodobými, ale aj dlhodobými pôžičkami od rodinných príslušníkov.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku, pretože sú vecne správne a priznať mu náhradu trov konania. Tvrdenia matky označil za jej subjektívne neodborné hodnotenie a osočovanie ostatných účastníkov konania a znalcov. Poukázal na to, že znalec sa v podanom znaleckom posudku vyjadroval len k otázkam psychologického rázu formulovaných súdom. Poznamenal, že závery znaleckého posudku sú len odporúčaním pre súd a nie záväzným právnym stanoviskom. Zdôraznil, že maloletá sa zhodne pred znalkyňou a kolíznym opatrovníkom vyjadrila, komu chce byť zverená do osobnej starostlivosti. Poukázal aj na to, že maloletá sa k nemu presťahovala práve pre zdravotné problémy, ktorými trpela po rozvode ich manželstva. Vyjadril obavy, ako by bola matka schopná zabezpečovať potreby maloletej, ak by bývala u nej so zreteľom na to, že nemá ani 50 Eur mesačne navyše, ktorými by mala prispievať na jej výživu. K odvolaniu priložil aj čestné prehlásenie, že maloletá žije s ním, jeho priateľkou a ich spoločným synom C. v harmonickej domácnosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výroky rozsudku o povinnosti účastníkov konania podrobiť sa odbornému poradenstvu, o vylúčení návrhu otca na zrušenie výživného voči mal. X., na vrátenie nespotrebovaného výživného na samostatné konanie a o trovách štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a styk matky s maloletou súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie týchto výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie

o návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené podmienky pre zmenu predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v súlade s návrhom otca, pretože maloletá trpela u matky psychickými problémami, ktoré viedli k jej hospitalizácii a následnému presťahovaniu sa späť k nemu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca, u ktorého je fakticky už od začiatku roku 2008 v osobnej starostlivosti, pretože jej so svojou novou rodinou vytvára stabilné výchovné prostredie nespochybnené kolíznym opatrovníkom ani znalcom a maloletá sama pred znalcom a kolíznym opatrovníkom vyjadrila túžbu takto usporiadané vzťahy zachovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave osobnej starostlivosti o mal. dieťa zostáva vždy záujem mal. dieťaťa a v jeho záujme nie je, aby bolo odňaté z výchovného prostredia, v ktorom je po všetkých stránkach dobre citovo stimulované a s ktorým sa identifikuje, a zverené do osobnej starostlivosti matky, u ktorej sa jej zhoršuje psychický stav a s ktorou sa chce bez nátlaku iba stretávať. Z § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa má mal. dieťa právo byť vypočuté. Názoru mal. dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Pretože mal. X. má už 12 rokov, je schopná vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a ani z vyšetrenia u znalkyne a sedenia s kolíznym opatrovníkom nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ovplyvňovaniu jej vôle otcom tak, ako sa domnievala matka v podanom odvolaní. Tento postoj maloletej aj podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje s rastom jej sebavedomia a s tým súvisiacou túžbou po samostatnosti, ktorej dôsledkom môže byť aj jej odpútavanie od matky práve preto, že si aj počas stretnutí snaží plniť svoju materskú rolu spôsobom, na ktorý maloletá reaguje zvýšenou neurotickou reaktibilitou a intrapsychickou tenziou. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď nebolo zistené, že by matka nemala vhodné osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú, v tomto štádiu jej vývoja bude pre ňu prospešnejšie, ak sa ich fakticky usporiadané vzťahy zosúladia s právnym stavom a nebudú sa ďalej meniť, čím sa vytvorí priestor pre zlepšenie vzťahu medzi matkou a maloletou. Odvolací súd uvádza, že práve pri ponechaní maloletej v starostlivosti matky, a pri jej trvaní na návrate do jej domácnosti nie je vylúčené, že by sa u maloletej mohli obnoviť psychické problémy, ktorými trpela potom, ako sa s matkou odsťahovala od otca. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o rozsahu styku matky s mal. X., odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca a o styku maloletej s matkou ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov týchto výrokov. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd prvého stupňa starostlivo posúdil všetky okolnosti na oboch stranách rozhodujúce pre vymedzenie času a miesta styku a poznamenáva, že jeho pomerne široko koncipovaný rozsah v nadväznosti na výrok o povinnosti účastníkov konania podrobiť sa odbornému poradenstvu rešpektuje právo matky na zachovanie vzájomných väzieb s maloletou, ako aj vôľu maloletej stýkať sa s matkou raz za dva týždne cez víkend.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za

účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť (ak s rozhodnutím nie je spokojný) efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Z odôvodnenia výroku o výživnom vyplýva, že súd prvého stupňa pri jeho vyhotovovaní dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, pretože v ňom neuviedol, ako vyhodnotil zistený skutkový stav, a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil a v tomto smere sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že výživné od matky pre mal. X. 50 Eur mesačne je primerané jej príjmom a výdavkom a odôvodneným potrebám maloletej. Takéto odôvodnenie je stručné, nejasné, zmätočné a nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé, na základe akých skutkových okolností konajúci súd dospel k záveru, že výživné 50 Eur je primerané príjmom matky, ktoré sa nepohybovali ani na hranici minimálnej mzdy a jej výdavkom, ak má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči D., a aký vplyv mali na rozsah vyživovacej povinnosti pomery otca, ktoré sú tiež rozhodujúce pre určenie výživného. Pretože súd prvého stupňa sa pri vyhotovovaní odôvodnenia výroku o výživnom neriadil zásadami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p., odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v dôsledku čoho odvolací súd musel zrušiť rozsudok v napadnutom výroku o výživnom, aj v nadväzujúcom výroku o dlhu na výživnom podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o výživnom, a o dlhu na výživnom a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby z neho bolo zistiteľné, na základe akých konkrétnych úvah určil rozsah výživného, aký vplyv na to mali odôvodnené potreby mal. X., a pomery oboch rodičov.

Odvolací súd nerozhodoval o návrhu otca na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ak odvolací súd zruší (hoc aj čiastočne) rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (podľa § 224 ods. 3 O.s.p.) .

Odvolací súd podľa § 222 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 164 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť súdu prvého stupňa, ak tento vo výroku o zmene výchovy mal. X. uviedol nesprávny rok predchádzajúceho súdneho rozhodnutia 52006 tak, že ho nahradil rokom 2006 . Zároveň odvolací súd nariaďuje súdu prvého stupňa opravu záhlavia napadnutého rozsudku, pretože je v ňom nesprávne uvedený rok narodenia matky 21966 , ktorým je správne rok 1966.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.