KSKE 8 CoP 151/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 151/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229953 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111229953.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Z. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na H. ulici č. X proti odporcovi U. H. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v Y. na H. ulici č. X v súčasnosti XXX Z. R., Z. J., C. G., S. X D. Í. zastúpenému JUDr. Zsoltom Suverom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 15.11.2011 č.k. 21P 234/2011-35 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že odporca je povinný platiť navrhovateľke 150 € mesačne v prvý deň v mesiaci.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil odporcovi platiť výživné navrhovateľke 300 € mesačne od právoplatnosti uznesenia až do rozhodnutia vo veci samej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 3.11.2011, ktorým žiadala, aby súd predbežným opatrením nariadil odporcovi platiť na jej výživu 300 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, pretože odporca, ktorý je jej manželom, na jej výživu neprispieva od júna 2011, kedy prestali viesť spoločnú domácnosť a celý príjem spotrebuje na spolužitie s priateľkou, s ktorou žije v Írsku. Uviedla, že XX.XX.XXXX porodila maloletú G. H., ktorej otcom je odporca a takmer všetky náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a zakúpením detskej výbavičky, si musela hradiť sama, pretože odporca ani na výživu dieťaťa po jeho narodení neprispieval, aj keď jeho mesačný príjem v Írsku sa pohybuje v rozpätí od 1.600 € do 1.800 €. V návrhu tiež uviedla, že jediným zdrojom jej príjmu je materský príspevok 190 € mesačne. Konštatovala, že Okresný súd Košice I uznesením predbežne nariadil odporcovi platiť na výživu maloletej G. 100 € mesačne. Býva s maloletou v trojizbovom byte, ktorý vlastní s odporcom a jej mesačné výdavky predstavujú nájomné 103,37 €, inkaso 30 €, splátka na hypotéku 154,94 €, stavebný úver 46,48 €, poistenie maloletého dieťaťa 20,30 € a ďalšie výdavky okrem stravy, ošatenia, liekov a hygienických potrieb predstavujú ročné poistenie bytu 30,67 €, daň z nehnuteľnosti 15,60 € a za vedenie účtu v banke cca 56,40 €. Všetky jej nevyhnutné mesačné výdavky predstavujú spolu 363,64 €. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 8, § 76 ods. 1 písm. a) a § 77 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželia majú voči sebe zákonnú vyživovaciu povinnosť do okamihu zániku manželstva a skutočnosť, že spolu nežijú v spoločnej domácnosti nemá za následok zánik ich vzájomnej vyživovacej povinnosti, ktorú súd určí, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká (§ 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine) . Pretože predbežným opatrením súd upravuje pomery iba dočasne do rozhodnutia veci samej, výška životnej úrovne oboch manželov bude predmetom skúmania v samotnom konaní. V závere odôvodnenia konštatoval, že v tejto právnej veci životná úroveň manželov nie je rovnaká a príjem navrhovateľky nepostačuje ani na pokrytie jej nevyhnutných životných potrieb, preto dočasne upravil pomery účastníkov tak, že odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v súlade s § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., t.j. v nevyhnutnej miere.

Odporca podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozsudkom o rozvode manželstva zo 16.2.2012, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, mu bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletej G. 250 € mesačne. Poprel tvrdenia navrhovateľky v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že na maloletú G. od septembra 2010 neprispieval, označil ich za nepravdivé a zavádzajúce, pretože na výživu maloletej prispieval v priemere 100 € mesačne. Tieto skutočnosti žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o predbežnom opatrení.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu označila odvolanie za zavádzajúce, pretože napadnutým uznesením bola odporcovi uložená povinnosť platiť na jej výživu a nie na výživu maloletej. Konštatovala, že odporca v odvolaní nenamieta uloženú mu povinnosť prispievať na jej výživu ani výšku uloženej povinnosti, preto podľa jej názoru s touto súhlasí. Zdôraznila, že vyživovacie povinnosti odporcu doposiaľ súdom v už začatých ale neskončených konaniach neboli ešte určené.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) , preto ho podľa § 220 O.s.p. zmenil, po zistení, že odvolanie odporcu je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 prvej vety O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Účelom predbežného opatrenia či už pred začatím konania vo veci samej podľa § 74 ods. 1 O.s.p. alebo v priebehu konania podľa § 102 ods. 1 O.s.p. je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, pričom jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predbežným opatrením sa zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre nariadenie predbežného opatrenia a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale nesprávne určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Správne posúdil danosť a naliehavosť predbežnej úpravy v tejto právnej veci po zistení, že navrhovateľka nemá dostatok finančných prostriedkov na svoju výživu a je odkázaná na výživu od odporcu. Za splnenia týchto podmienok však možno predbežne uložiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Odvolací súd konštatuje, že súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespravuje kritériami určenými v § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ale iba rozsahom nevyhnutnej miery, ktorá sa posudzuje v každom prípade osobitne podľa pomerov a potrieb účastníkov. Zo zásad uvedených v § 71 ods. ods. 1 a § 75 ods. ods. 1 Zákona o rodine bude vychádzať konajúci súd pri určení definitívneho rozsahu povinnosti odporcu voči navrhovateľke, vrátane určenia jej počiatku (ak dospeje k záveru o

opodstatnenosti samotného nároku) . Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že výživné v rozsahu 150 € mesačne zodpovedá zákonnému rozsahu nevyhnutnej miery uvedenému v§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. zohľadňujúc, že len mesačné náklady navrhovateľky predstavujú 363,64 € a je primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorého príjem v zahraničí je vyšší ako 1.000 € mesačne. Pri rozhodovaní o rozsahu povinnosti odporcu platiť výživné navrhovateľke odvolací súd zohľadnil vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletej G., na ktorú sa v odvolaní odvoláva a tiež skutočnosť, že jeho životné mesačné náklady v Írsku sú vyššie ako životné náklady navrhovateľky.

Odvolací súd na adresu konajúceho súdu konštatuje, že nesprávne rozhodol, ak zaviazal odporcu platiť výživné navrhovateľke od právoplatnosti uznesenia, pretože nie je potrebné, aby súd osobitne obsiahol do výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia začiatok lehoty na plnenie, ak je výslovne upravená v ust. § 171 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia a jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Konajúci súd rovnako formálne pochybil, ak nadbytočne uviedol, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné do rozhodnutia vo veci samej, pretože v priebehu konania môžu nastať aj iné okolnosti, v dôsledku ktorých môže predbežné opatrenie zaniknúť, teda aj predbežne určená povinnosť odporcu, prípadne môže byť zrušená podľa § 77 ods. 1, 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.