KSKE 8 CoP 152/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 152/2012

KS v Košiciach, dátum 28.05.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 152/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/152/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211228519 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211228519.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky J. J. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v P. na U. ulici č. X prechodne v P. na H. ulici č. XX proti odporcovi H. J. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v P. na H. ulici č. XX v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.1.2012 č.k. 41P 40/2011-39 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre navrhovateľku a vo výroku o dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 20.1.2012 č.k. 41P 40/2011-39 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od 12.10.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol. Dlžné výživné 81 € od 12.10.2011 do 31.1.2012 povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživnom pod následkom straty výhody splátok. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o určení výživného pre navrhovateľku a výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s odôvodnením, že zo svojho príjmu, ktorým je dávka v hmotnej núdzi 62,50 € nie je schopný platiť výživné pre navrhovateľku, pretože má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére C. J. nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieva 26 € mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že odporca požíva alkohol a zavádza súd, že nemá peniaze, pričom neplatí ani súdom určené výživné 26 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pretože podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. účinného od 1. apríla 2005 každý rodič, bez ohľadu na svoje skutočné schopnosti a možnosti je povinný prispievať na maloleté dieťa alebo nezaopatrené plnoleté dieťa 30% zo sumy aktuálneho životného minima, t.zn., že minimálne výživné je povinný platiť aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem, prípadne je poberateľom len dávky v hmotnej núdzi, odvolacia námietka odporcu, že zo svojho príjmu, ktorý tvorí dávka v hmotnej núdzi, nie je schopný platiť súdom určené výživné, je bez právneho významu, lebo v danom prípade je výška výživného určená zákonom a nezávisí od úvahy súdu. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o výživnom pre navrhovateľku, správne určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti odporcu a rovnako správne rozhodol aj o dlhu na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.