KSKE 8 CoP 189/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218407 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111218407.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Q. B. nar. XX.X.U. bývajúceho v K. č. U. zastúpeného J.. V. B. nar. XX.X.U. v K. č. U. proti odporcovi V.. V. B. nar. XX.X.U. bývajúcemu v K. na W. ulici č. X zastúpeného Mgr. Drahoslavom Potočekom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Čajakovej ulici č. 5 v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 27.1.2012 č.k. 19C 216/2011-71 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 6.7.2011 do budúcna a m e n í o zvýšení výživného od 1.7.2011 do 5.7.2011 tak, že návrh na zvýšenie výživného od 1.7.2011 do 5.7.2011 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 27.1.2012 č.k. 19C 216/2011-71 zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa zo 49,79 € na 200 € od 1.7.2011, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné 1.051,47 € za obdobie od 1.7.2011 do 31.1.2012 povolil odporcovi splácať v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 12C 547/98-25. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu na zvýšenie výživného na 250 € mesačne vyhovel v plnom rozsahu a dlžné výživné povolil odporcovi zaplatiť v troch splátkach najneskôr do 31.8.2012. Uviedol, že konajúci súd vykonal dokazovanie, ale nesprávne ho vyhodnotil, predovšetkým dostatočne nezohľadnil jeho oprávnené a odôvodnené výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole mimo trvalého bydliska. Konštatoval, že jeho paušálne mesačné náklady sa skladajú z nákladov na ubytovanie a príslušných služieb spojených s ubytovaním, stravovaním, cestovnými výdavkami jedenkrát mesačne a cestovného na mestskú hromadnú dopravu a nákladov na lieky. V odvolaní uviedol prehľad jeho mesačných výdavkov spočívajúcich predovšetkým v platbe za ubytovanie, internet, užívanie notebooku, žehličky, práčky, vysávača a konkretizoval ďalšie výdavky spojené so stravovaním, ktoré spolu vyčíslil na 520 € mesačne. V súvislosti s touto konkretizáciou výdavkov konštatoval, že prvostupňovým súdom priznané výživné 200 € mesačne predstavuje fakticky iba 38,46% týchto jeho nákladov, a to bez zahrnutia nákladov na ošatenie a nákladov na vyžitie športové, kultúrne a iné záľuby a vyslovil presvedčenie, že odporca, ako jeden z rodičov by mal prispievať na jeho výživu minimálne do výšky 50% týchto nákladov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, e/ a f/ O.s.p. a § 205a ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., že rozhodnutiu predchádzalo nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu predovšetkým to, že neboli zisťované žiadnym spôsobom príjmové pomery druhého rodiča, t.j. matky navrhovateľa, ktorá okrem navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť na rozdiel od neho, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom z terajšieho manželstva a tiež voči svojim rodičom, ktorí majú veľmi vážne zdravotné postihnutie a sú odkázaní na jeho starostlivosť. Uviedol, že podľa jemu známych informácií matka navrhovateľa má dve zamestnania, a to vo Všeobecnej poisťovni a vo Východoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb a tiež figuruje ako spoločník v dvoch obchodných spoločnostiach. Konštatoval, že už v čase rozvodu manželstva v roku 1999 mala matka navrhovateľa vyšší príjem ako on, preto navrhol, aby v ďalšom konaní boli preukázané aktuálne príjmy matky navrhovateľa. Poukázal na nesprávnosť zistenia jeho priemerného mesačného zárobku, keď konajúci súd konštatoval, že jeho priemerný mesačný zárobok je 1.391 € a nie 1.291 €. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie o dlžnom výživnom je v rozpore s dobrými mravmi pre viacero zásadných momentov. Uviedol, že navrhovateľ už v minulosti, zrejme na popud matky, prišiel za ním, ako otcom s tromi prehnane finančnými nárokmi voči nemu v celkovej hodnote asi 60.000,- Sk (1.991,64 €) na kúpu play-station, bicykla a iné hmotné veci, ktorými podmienil vzájomný vzťah otca a syna. Vyjadril pochybnosti, či navrhovateľ skutočne navštevuje predmetnú vysokú školu, čo podľa neho nebolo hodnoverným spôsobom preukázané a takisto nebolo preukázané, či býva na internáte, či ide o dennú formu štúdia a odkedy študuje na predmetnej vysokej škole. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo, ak by došlo po vykonanom dokazovaní k potvrdeniu riadneho denného štúdia navrhovateľa, zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a výživné pre navrhovateľa zvýšil na 100 € mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že všetky informácie odporcu o jeho matke a o jeho finančných požiadavkách, ktoré uvádza v odvolaní, sú nepravdivé a zavádzajúce. Konštatoval, že matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti u starých rodičov a ktorá sa o neho sama stará od apríla 1996, kedy sa museli od odporcu odsťahovať na jeho žiadosť, nikdy nepracovala vo viacerých firmách a nikdy nefigurovala a ani v súčasnosti nefiguruje v žiadnej obchodnej spoločnosti. Zdôraznil, že nikdy za odporcom nebol so žiadnymi a už vôbec nie prehnanými finančnými požiadavkami. Konštatoval, že s odporcom bol v kontakte v lete v roku 1998 jeden týždeň, následne až v novembri 2000 asi dvakrát a v priebehu roku 2001, kedy sa stretli dvakrát alebo trikrát. V tom čase bol vo veku 9,5 roka.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania účastníkov konania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného. Vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa a odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v štádiu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že zvýšené výživné súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a odôvodneným potrebám navrhovateľa po zohľadnení, že

odporca má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom narodeným z jeho terajšieho vzťahu. K odvolacej námietke odporcu o nesprávnom výpočte jeho priemerného mesačného zárobku, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, odvolací súd dodáva, že po oboznámení sa s obsahom spisu, konkrétne opismi mzdových listov odporcu je nepochybné, že priemerný mesačný zárobok odporcu za rok 2011 od marca do novembra bol 1.391 €. Odvolací súd nemohol zohľadniť námietku odporcu namietajúcu nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadom prijatia navrhovateľa na vysokú školu, keďže z obsahu spisu je nesporné, že Masarykova univerzita Fakulta informatiky v A. oznámila navrhovateľovi 19.5.2011, že je prijatý k prezenčnému štúdiu v bakalárskom študijnom programe informatika od akademického roku 2011/2012 s tým, že zápis je stanovený na deň 11.7.2011 a rovnako nemohol prihliadnuť na námietku odporcu vo vzťahu k príjmovým a majetkovým pomerom navrhovateľovej matky, ktoré tvoria podstatnú časť jeho odvolania, lebo v preskúmavanej veci nemajú právny význam, pretože odporca je povinný rodič, ktorému sa určuje výživné a nie matka navrhovateľa, ktorá dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, preto ani predpoklad odporcu, že dosahuje vyšší príjem ako on, nemá v konečnom dôsledku vplyv na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a tiež na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca mal dostatok finančných prostriedkov na štandardné uspokojovanie vlastných potrieb ako aj potrieb ostatných členov jeho terajšej rodiny, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj navrhovateľovi, čo je v súlade so zákonnou požiadavkou, že dieťa, rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň akú by malo, ak by spolužitie rodičov trvalo. K odvolacej námietke odporcu, že nevedel o štúdiu navrhovateľa na vysokej škole v zahraničí, odvolací súd poznamenáva, že zmenou spoločensko- ekonomických podmienok na Slovensku sa výrazne zmenili aj možnosti detí študovať, resp. vybrať si štúdium na vysokých školách v rámci Európskej únie, ale aj mimo nej, v dôsledku čoho je nutné, ak sú pre to splnené podmienky u povinného rodiča, akceptovať právo dieťaťa študovať na škole podľa vlastného výberu. V danom prípade je nepochybné, že majetkové a finančné pomery odporcu mu umožňujú prispievať zvýšené výživné navrhovateľovi a vytvoriť mu podmienky pre ukončenie štúdia a následné lepšie uplatnenie v praxi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ak zvýšil výživné na 200 € s odôvodnením, že pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia zohľadnil vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletým deťom z terajšieho vzťahu, čiastočne aj voči ich matke, ktorá je na materskej dovolenke. Odvolací súd nevyhovel odvolaciemu návrhu odporcu doplniť dokazovanie, pretože vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa je dostatočné pre rozhodnutie o návrhu, ale najmä preto, že odporca nenavrhoval vykonať také dôkazy, ktoré by mali relevantný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Neprihliadol ani na námietku odporcu o tzv. dobrých mravoch podľa ust. § 75 ods. 2 O.s.p., pretože v priebehu konania nebolo zistené žiadne také správanie navrhovateľa, ktoré by bolo dôvodom pre postup v zmysle tohto ustanovenia O.s.p.. Konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., kedy súd môže určiť, že peňažné plnenie sa vykoná v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí s tým, že omeškanie plnenia jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia a dôsledne prihliadol aj na majetkové, finančné a rodinné pomery odporcu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 6.7.2011 do budúcna, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 6.7.2011 do budúcna potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Konajúci súd však pochybil pri určení počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, lebo nepostupoval dôsledne podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje a možno však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného ustanovenia Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že konajúci súd mal určiť výživné, resp. zvýšiť výživné od odporcu pre navrhovateľa najskôr od podania návrhu, t.j. od 6.7.2011, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti výroku zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného za obdobie od 1.7.2011 do 5.7.2011 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Odôvodnenie rozsudku vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová