KSKE 8 CoP 224/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/224/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510201417 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510201417.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľka C. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. R. C.H. P. XX/XX proti odporkyni O. S. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v K. na S. ul. č. XX zastúpenej Mgr. Petrom Dittrichom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mudroňovej ul. č. 29 v konaní o zníženie výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30.3.2011 č.k. 8C 24/2010-140 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva odporkyni náhradu trov odvolacieho konania 244,75 €, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet Advokátskej kancelárie Petra Dittricha s.r.o. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a zaviazal ho nahradiť odporkyni trovy konania 95,44 € na účet právneho zástupcu odporkyne do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži vyživovaciu povinnosť zo 116,17 € na 30,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu, ktorú si je povinný plniť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery a vykonané dokazovanie, ak dospel k záveru, že u neho nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na to, že v čase posledného rozhodnutia súdu, kedy bola upravená jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni, vykonával činnosť ako živnostník a jeho príjmy boli výrazne vyššie. Zdôraznil, že z objektívnych dôvodov pre nedostatok práce bol nútený ukončiť živnosť a zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere, preto je jeho príjem podstatne nižší. Zmena pomerov nastala aj v jeho rodinných pomeroch, pretože uzavrel druhé manželstvo a toho času žije s manželkou a jej maloletou dcérou, pričom manželka má zdravotné problémy a je na invalidnom dôchodku. Vyjadril nesúhlas so sumou 600,- €, ktorú odporkyňa uviedla ako náklady spojené s rehabilitačno-liečebným pobytom v Kováčovej v dôsledku úrazu a vyslovil názor, že táto suma je neprimerane vysoká aj vzhľadom k tomu, že pobyt na liečení hradila zdravotná poisťovňa, preto tento výdavok súd prvého stupňa nemal pri rozhodovaní zohľadniť. V súvislosti s výškou výživného poukázal aj na to, že odporkyňa má k nemu vzťah založený iba na materiálnej báze, bez citovej náklonnosti, čoho dôkazom je skutočnosť, že nie je s ním v žiadnom kontakte, neprejavuje o neho ako otca žiaden záujem. Toto jej správanie považuje za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi a preto nemá právo od neho žiadať výživné v tak neprimeranej výške, ktoré navyše nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný. Vyjadrila názor, že z porovnania príjmov a oprávnených výdavkov navrhovateľa s jej oprávnenými a opodstatnenými výdavkami je zrejmé, že k zásadnej zmene pomerov došlo u nej a nie u navrhovateľa, preto návrh navrhovateľa považuje za neopodstatnený.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol ak zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého okrem iného vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnal a posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodnutia a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni preto neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že zmenou pomerov v zmysle zák. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Konštatuje, že príjem navrhovateľa je porovnateľný a bez výrazného rozdielu s priemerným mesačným zárobkom, ktorý dosahoval v čase poslednej súdnej úpravy. Podľa daňového priznania mal navrhovateľ priemerný mesačný príjem 572,86 € za rok 2004 a 607,86 € za rok 2005, pričom z vyjadrenia súčasného zamestnávateľa z 28.2.2011 vyplýva, že jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2010 bol 712,79 € a za mesiac január 2011 dosiahol príjem 802,15 €. Rodinné pomery, ktoré označil ako ďalšiu zmenu pomerov, spočívajúcu v tom, že uzavrel nové manželstvo a stará sa spoločne s manželkou o jej dcéru považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko manželka odporcu je zabezpečená vlastným príjmom spočívajúcim v invalidnom dôchodku a k dcére manželky navrhovateľ nemá vyživovaciu povinnosť, nakoľko nie je jej biologickým otcom a navyše maloletá je zabezpečená sirotským dôchodkom 300,- € mesačne. S námietkou navrhovateľa v súvislosti s dobrými mravmi sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko vzťah odporkyne k nemu hodnotil všeobecne a neuviedol konkrétne porušenie dobrých mravov tak, aby to súd mohol akceptovať v zmysle príslušného ustanovenia Zákona o rodine. Jeho tvrdenie o porušení dobrých mravov odporkyňou sa javí ako účelové pre rozhodnutie vo veci, a nemá podklad v zistenom skutkovom stave. Uvedené umožňuje záver, že u navrhovateľa k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia nedošlo. Je potrebné pripustiť nárast odôvodnených potrieb odporkyne od poslednej súdnej úpravy výživného, tieto však nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie resp. zvýšenie výživného, pretože možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom uspokojovania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd

tiež konštatuje, že toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov niektorého z nich, podať návrh na zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Pretože odporkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd jej podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov jej právneho zastúpenia potrebných na účelné bránenie jej práva proti navrhovateľovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. Pri ich vyčíslení odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci určenej podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) 6.970, 20 € (5 násobok ročného plnenia 116,17 € x 12) , z ktorej podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 237,34 € (220,74 eura + 16,60 eura) . Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 237,34 € a náhradu hotových výdavkov 7,41 € podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 244,75 €, ktoré odvolací súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet právneho zástupcu odporkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 149 ods. 1 O. s. p.. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že právny zástupca odporkyne si vyčíslil svoje trovy na 241,75 €, pretože z obsahu jeho podania, konkrétne z postupu, na základe ktorého dospel k tomuto výpočtu nepochybne vyplýva, že sa len pomýlil pri sčítavaní 237,34 € a 7,41 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová