KSKE 8 CoP 23/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 23/2012

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 23/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210232411 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210232411.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky A. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. na I. X proti odporcovi K. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D., na P. X v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.10.2011 č.k. 36C 172/2010-148 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 21.10.2011 č.k. 36C 172/2010-148 zamietol návrh navrhovateľky z 29.12.2010, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu z titulu príspevku na výživu rozvedeného manžela 270,- € mesačne a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietnutý podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 270,- € mesačne od 29.12.2010. Uviedla, že Okresnému súdu Košice II, ktorý rozhodol rozkazom na plnenie v súlade s jej návrhom 11.4.2011, boli známe tie okolnosti, o ktoré neskoršie oprel svoje rozhodnutie a rozsudkom z 21.10.2011 návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. Nevie, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že je schopná sama sa živiť a pracovať, čomu nebráni ani jej zdravotný stav, keď v spise je uvedené, že 9 rokov užíva antidepresíva a súdu predložila originály nevybratých receptov, na ktoré nemala peniaze a keďže neužívala lieky, v potravinách skolabovala. Má silné depresie a sú dni, keď sa bojí vychádzať aj z domu. Zdôraznila, že jej zdravotný stav sa zhoršil, keď ju manžel opustil. Poukázala aj na obsah súdneho spisu, v ktorom sú doložené ako dôkaz, žiadosti o zamestnanie, ktorými oslovila viaceré subjekty o prijatie do pracovného pomeru a tiež o účasti na výberových konaniach. Nesúhlasila s konštatovaním konajúceho súdu, že základné životné potreby jej zabezpečuje partner, pretože on nemá voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť a je presvedčená, že túto povinnosť, konkrétne povinnosť zabezpečiť jej základné životné potreby, má jej bývalý manžel, ktorý si počas manželstva vybudoval sľubnú kariéru, sám si rozdelil BSM, jej zničil zdravie a život a ako preukázala na pojednávaní, má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil výživné na jej primeranú výživu. Tiež uviedla, že s rozvodom manželstva sa do dnešného dňa nedokáže vyrovnať a myslí si, že tiež si zaslúži dôstojný život, viac úcty a pozornosti.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh na určenie príspevku na výživu navrhovateľky zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľka ani v odvolaní neuviedla relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd dodáva, že alimentačná povinnosť po zániku manželstva je skôr výnimkou a má sa vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku (odporúčanie výboru ministrov Rady Európy členským štátom o zabezpečení po rozvode č. 1/1989) . Základnou hodnotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, ale rovnako podstatnou podmienkou sú schopnosti a možnosti povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) , preto ak povinný nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, bude to znamenať, že príspevok na výživu rozvedeného manžela bude nižší alebo na jeho priznanie nebude daný nárok. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený aj tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Rozkaz na plnenie (§ 174b O.s.p.) je formou rozhodnutia v skrátenom konaní, ktoré sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle slova t.j. skutkový stav veci pred jeho vydaním sa nezisťuje v takom rozsahu ako pred vydaním rozsudku vo veci samej a pri rozhodovaní sa vychádza len s tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom (žalobcom) v tzv. rozkaznej žalobe, čo nemôže byť na ujmu odporcovi (žalovanému) , ktorému je pretoposkytnutý osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu (rozkazu na plnenie) a je ponechané výlučne a len na jeho voľbe, či využije opravný prostriedok (odpor) , alebo nie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa skutkový stav veci pred vydaním rozkazu na plnenie nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia (rozsudku) , a preto je odvolacia námietka navrhovateľky v tejto časti bez právneho významu. Pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu na zistený skutkový stav a súčasne aj vydanie rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami procesného práva, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku, ktorým odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania, nebol odvolaním napadnutý, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.