KSKE 8 CoP 240/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 240/2012

KS v Košiciach, dátum 28.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 240/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/240/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211214790 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211214790.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach pracoviskom Košice II dieťaťa rodičov: U. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. na X. ulici č. X zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 a G.. U. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na M. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Zbrojničnej ulici č. 12 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 18.4.2012 č.k. 23P 229/2011-107 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým U. L. každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že maloletého v určenom čase prevezme pred bydliskom matky a na tom istom mieste po ukončení styku ho matke odovzdá.

Matka je povinná maloletého v určený čas riadne pripraviť a odovzdať otcovi a po ukončení styku od otca v určený čas a na určenom mieste prevziať.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca predbežným opatrením upraviť jeho styk s maloletým U. každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a uložiť povinnosť matke jedenkrát v mesiaci písomne ho informovať o zdravotnom stave, vykonaných vyšetreniach, školských výsledkoch a iných dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého. Predbežné opatrenie žiadal nariadiť podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku s odôvodnením, že na Okresnom súde Košice II je evidované neskončené konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému U. pod sp.zn. 23P 229/2011. Konštatoval, že pracuje v týždňových turnusoch s voľným víkendom, ktorý môže stráviť s maloletým, v čom mu bráni niekoľko mesiacov matka dieťaťa, ignorujúc SMS správy aj telefonáty. Od začiatku jesene mu umožnila stretnúť sa s maloletým jedenkrát, v dôsledku toho on veľmi trpí a absenciou maloletého trpia aj rodičia. V konaní matky vidí úmysel úplne odlúčiť maloletého od neho, čo potvrdila vo svojej správe aj kolízna opatrovníčka, ktorá označila odpovede maloletého dieťaťa počas šetrenia za neprimerané jeho veku a naučené matkou. Vyjadril obavy o ďalší vývin a správanie sa maloletého voči jeho osobe, pretože podľa jeho názoru, po takomto dlhom odlúčení môže konanie matky privodiť dieťaťu stav ťažko napraviteľný. Z uvedených dôvodov žiadal uložiť matke povinnosť informovať ho o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého ako je zdravotný stav a školské výsledky. V súvislosti so svojím návrhom poukázal na § 24 ods. 4,5 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zdôraznil, že aj on má právo na pravidelné informácie o synovi,

čoho sa môže domáhať iba na súde. Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie podľa § 102 O.s.p. a návrh na jeho nariadenie posúdil podľa § 74 ods. 1,2, § 75 ods. 1,2,5, § 76 ods. 1 písm. b) a ods. 6 O.s.p.. Zamietnutie návrhu odôvodnil zistenou skutočnosťou, že nariadeniu predbežného opatrenia bráni nepochybne zistená skutočnosť, že o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému doposiaľ rozhodnuté ešte nebolo, preto rodičovské práva a povinnosti majú rovnocenne obidvaja rodičia, súčasťou ktorých je aj stretávať sa s maloletým dieťaťom. Konštatoval, že otec maloletého k návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce a odôvodňujúce naliehavú potrebu rýchleho zásahu súdu do pomerov účastníkov pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému. Poukázal aj na skutočnosť, že v konaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie a vyjadril názor, že za takéhoto skutkového stavu zásah súdu formou predbežného opatrenia nie je potrebný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého U., ktorému vytkol konštatovanie, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti ani jedného z rodičov, v dôsledku čoho obidvaja rodičia majú aj v súčasnosti rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu. V tejto súvislosti vyjadril názor, že bez rozhodnutia súdu sa nemôže s maloletým stretávať, pretože mu matka dieťaťa v styku zabraňuje. Dieťa je buď v škole alebo u matky, preto sa on nemá možnosť dostať bez vedomia matky k nemu a postupovať nasilu nechce. Rovnako nechce postupovať protizákonne. Zdôraznil, že za posledných 8 mesiacov mu matka umožnila na veľmi krátku dobu styk s maloletým iba jedenkrát, preto nemá inú možnosť, než prostredníctvom súdu domáhať sa práva stretávať sa so svojím synom. Vytkol tiež konajúcemu súdu konštatovanie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že on nepripojil k návrhu žiadne dôkazy odôvodňujúce naliehavú a rýchlu potrebu zásahu súdu do pomerov účastníkov o tom, že maloletému hrozí nebezpečenstvo nejakej ujmy. V tejto súvislosti uviedol, že z konania matky je zrejmé, že na dieťa pôsobí proti nemu, čo on nevie dokázať, že mu odmieta styk so synom, napriek tomu, že sa každý víkend vracia do Košíc v snahe a dúfajúc, že k styku s dieťaťom dôjde, ale matka mu ho nevydá, ignoruje telefóny a akýkoľvek kontakt. Vyjadril názor, že maloletému hrozí ujma, pretože konaním matky je výhradne pod jej vplyvom a psychicky pôsobí na dieťa proti nemu tak, že zbližovanie bude ťažko napraviteľné po dlhej dobe odlúčenia. Aj v odvolaní opäť poukázal na šetrenie kolíznej opatrovníčky z 9.11.2011. V závere odvolania poukázal na právo dieťaťa byť vychovávané obidvoma rodičmi, na právo rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvoch rodičov s dieťaťom, na právo dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa, v rozpore s ktorým je znemožňovanie styku dieťaťa s otcom. Vyjadril údiv nad zamietavým rozhodnutím súdu prvého stupňa napriek tomu, že v konaní o merite veci matka sama navrhovala upraviť styk maloletého s ním. Uviedol, že je zúfalý, pretože túži po svojom jedinom dieťati a preto žiadal odvolací súd zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť jeho návrhu.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť, označila návrh otca za nedôvodný a nemajúci oporu v skutkovom a právnom stave. Konštatovala, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a v nadväznosti na to vyvodil správny právny názor, ktorý náležite odôvodnil. Odvolanie otca podľa nej obsahuje skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúco vysporiadal. Vyjadrila názor, že otec žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu nebezpečenstva akejkoľvek bezprostredne hroziacej ujmy maloletému U.. Ona nikdy nebránila a nebráni otcovi stretávať sa s maloletým U., s ktorým sa naposledy stretol 4.5.2012, kedy ako uviedla, po vyučovaní a bez toho, aby ju o tom informoval, otec vyzdvihol maloletého zo školy a vrátil jej ho 5.5.2012 o 18.00 hod.. Od uvedeného času o styk s maloletým neprejavil záujem.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať i so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť odôvodňuje, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie sa posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný.

Odvolací súd na základe odvolania otca po preskúmaní spisu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, ktorý zistil dostatočne skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale napriek tomu nesprávne o návrhu otca rozhodol. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, ich práva a povinnosti voči maloletému neboli doposiaľ právoplatne upravené a rodičia nie sú prístupní žiadnej, ani dočasnej dohode o riešení úpravy styku otca s maloletým. Je zrejmé, že ich vzťahy sú značne problematické, konfliktné, tvrdenia protichodné a odlišne hodnotia tú ktorú situáciu. Dlhodobá absencia otca pri výchove maloletého je podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vek maloletého schopná spôsobiť, že dôjde k tak silnému, resp. absolútnemu odcudzeniu maloletého od otca v čase, kým konajúci súd rozhodne v merite veci, že takýto následok, ktorý nie je v záujme maloletého bude ťažko odstrániteľný. Z uvedeného dôvodu je nariadenie predbežného opatrenia nevyhnutné a v súlade so zákonom. Odvolací súd v tejto právnej veci nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by otec maloletého, čo i len na krátku dobu mal byť zo starostlivosti o maloletého úplne vylúčený. Pri realizácií svojich rodičovských práv je obmedzený už tým, že nežije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, s ktorou maloletý žije a táto môže v plnom rozsahu realizovať svoje rodičovské práva. Pokiaľ ide o rozsah navrhovanej predbežnej úpravy styku otca s maloletým, odvolací súd konštatuje, že návrh otca nezodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia a preto v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol, čím zamietol aj ostatné návrhy otca súvisiace s ním navrhovanou povinnosťou matky informovať ho o zdravotnom stave, vykonávaných vyšetreniach, školských výsledkoch a iných dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania a preto nie je úlohou súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v jeho odvolaní, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému U.. V závere odvolací súd konštatuje, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné

prostredie nevyhnutné pre zdravý vývin maloletého, ktorý je ešte v útlom veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie. Jedná sa o dočasnú ingerenciu súdu, ktorá nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický stav maloletého úplne odlišné od tejto dočasnej úpravy styku otca s maloletým. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a z neho vyvodené úvahy zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.