KSKE 8 CoP 252/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/252/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216106 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711216106.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého R. A. nar. XX.X.U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov P. A. nar. X.X.U. bývajúcej v V. na V. ulici č. X zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ulici Námestie Slobody č. 3 a J.. Š. A. nar. XX.X.U. bývajúceho v V. na ulici Q..P..K. č. U./XX zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ulici Kpt. Nálepku č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 16.3.2012 č.k. 14P 85/2011-75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletého R. A. nar. XX.X.U. a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti od 9.11.2011 do budúcna a m e n í za obdobie od 1.9.2010 do 8.11.2011 tak, že návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.3.2012 č.k. 14P 85/2011-75 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 13.11.2006 č.k. 14P 245/2006-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.1.2007 č.k. 7CoP 402/2006-50 od otca pre maloletého R. A. nar. XX.X.U. z 3.000,- Sk (99,58 €) na 170 € mesačne od 1.9.2010, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca dopredu. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Nedoplatok dlžného výživné 1.267,20 € za obdobie od 1.9.2010 do 29.2.2012 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od apríla 2012. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal ho prispievať na výživu maloletého R. 120 € mesačne od 1.11.2011 a nedoplatok na výživnom od 1.11.2011 do právoplatnosti rozhodnutia povolil mu splácať v mesačných splátkach po 30 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol, alternatívne podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je sčasti

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktoré nedávajú podklad pre výrok. Vytkol konajúcemu súdu, že žiadnym spôsobom nepreveril tvrdenie matky, prečo je na LV č. U., katastrálne územie K., vedená ako výlučná vlastníčka tam zapísaných nehnuteľností a nezdôvodnila, prečo je skutočnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti jej sestra. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 2902/10 zo dňa 9.2.2011, teda pokiaľ matka bola schopná uzavrieť v tomto období kúpnopredajnú zmluvu a podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, nemožno akceptovať jej obranu, že návrh na zvýšenie výživného nemohla skôr podať zo zdravotných dôvodov a jej tvrdenie je účelové. Zdôraznil, že neboli v konaní preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od 1.9.2010. Daňové priznanie, ktoré matka predložila súdu, že je v mínuse, nemá žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu vo vzťahu k jej skutočným príjmom a pred súdom ani riadne nepreukázala z akých finančných prostriedkov si zriadila a začala prevádzku predajne obuvi P. v Michalovciach. V tejto súvislosti konštatoval, že ak by skutočné príjmy matky dosahovali mínusové hodnoty, matka by si nemohla zakúpiť ani na leasing nové motorové vozidlo značky Peugeot 308 a nemohla by si dovoliť v roku 2010 dovolenku v Turecku spolu s maloletým synom, návštevu priateľky v Berlíne, dovolenku v Chorvátsku v roku 2011, ani opakované návštevy Viedne, čo priznala aj pred súdom prvého stupňa. Pri príjmoch, ktoré dokladovala pred súdom, nemohla by splácať hypotekárny úver poskytnutý cca vo výške 35.000 € a leasing cca 15.000 € a je nereálne, aby jej na takéto životné náklady prispievala pôžičkami matka a sestra. Vyjadril nesúhlas s rozsahom nákladov na výživu maloletého, ktoré považuje za nadsadené, minimálne v položkách za knihy (35 € mesačne) , ošatenie (70 € mesačne) a športový výstroj (350 €) . Poukázal aj na to, že jeho priemerný mesačný zárobok u zamestnávateľa O. s.r.o. V. 634,50 € je v zmysle uzavretej kolektívnej zmluvy z dôvodu ekonomickej krízy zmrazený v súčasnej výške až do 30.6.2013. Tiež uviedol, že jeho mesačné výdavky sa pohybujú vo výške cca 623,68 €, pričom v tejto sume nie sú vôbec zohľadnené jeho náklady na kultúrne a športové vyžitie. Za pochybenie konajúceho súdu považuje tú skutočnosť, že sa riadne nevysporiadal s priznaním výživného za obdobie pred podaním návrhu, vôbec neuviedol dôvody priznania nároku výživného za obdobie od 1.9.2010, resp. tieto dôvody uviedol len všeobecne a z tohto dôvodu je rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti nepreskúmateľný. Vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že suma 120 € na účet pani Č. je hradená z dôvodu nájmu, lebo po dlhšom období už nežije v podnájmoch, za ktoré platil mesačne vyššie sumy, ako teraz prispieva na náklady bývania J.. Č.J., a to cca 150 € mesačne. Podľa jeho názoru, súd má prihliadať na to, že má právo na bývanie a s tým sú spojené určité náklady a sumu 120 € mesačne je potrebné považovať za nevyhnutnú a primeranú sumu spojenú s jeho bývaním.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., lebo prvostupňový súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že výživné 170 € mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že otec maloletého pravidelne zasiela J.. Č.J. 120 € mesačne, zjavne ako splátky hypotekárneho úveru na kúpu bytu napriek tomu, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti je len otcova družka pani Č.. Túto skutočnosť otec nevedel dostatočne a jasne bez pochybností vysvetliť, prečo prispieva družke, ktorá má vyšší príjem ako otec, bezdôvodne 120 € mesačne. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že ak otec maloletého prispieva zo svojho príjmu 120 € na splátky dlhu J.. Č., tak zvýšenie výživného na 170 € mesačne pre maloletého syna je nedostatočné. Rovnako zdôraznila, že náklady na maloletého vzhľadom na jeho vek neustále rastú, kupuje synovi stále nové oblečenie a s dospievaním syna sú spojené zvýšené náklady aj na jeho stravu, študijné povinnosti, stužkovú, doučovanie, členstvo vo futbalovom klube, záľuby a okrem toho nosí dioptrické okuliare. Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať otca prispievať pre maloletého R. 250 € mesačne od 1.9.2010 a dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 29.2.2012 v sume 2.707,56 € povoliť splácať v mesačných splátkach po 30 €. Vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že otec svojím konaním, že prispieva družke 120 € mesačne preukázal, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého syna R. vyššou sumou ako doposiaľ, pričom ani súdom priznaná suma nie je ničím výnimočným vzhľadom na možnosti otca a potreby maloletého dieťaťa. Poukázala okrem bežných výdavkov maloletého R.Á. aj na iné, s ním spojené mimoriadne výdavky, ktoré dokladovala na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Zdôraznila, že jej zdravotný stav bol vážny vychádzajúc aj z dĺžky pracovnej neschopnosti, v dôsledku čoho dlho trvala aj jej rekonvalescencia a ani v súčasnosti jej zdravotný stav nie je optimálny. Spolu s vyjadrením predložila doklad o kúpeľnej liečbe, kde sa uvádza, že sa liečila na syndróm canalis carpi a pre problémy chrbtice mala parestézie v oboch rukách. Konajúci súd správne posúdil jej zdravotný stav ako dôvod hodný osobitného zreteľa v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletého R. od 1.9.2011 do budúcna. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku o zvýšení výživného pre maloletého R. od 1.9.2011 do budúcna presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a rodičia ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom od 1.9.2011 do budúcna. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 170 € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj rozsah odôvodnených potrieb maloletého R. preukázané v rozhodnom období. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd poznamenáva, že matka si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému R. a berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku dieťaťa, sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého R. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) , t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol ani odvolací súd rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom matky. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca aj vo vzťahu k jeho výdavkom súvisiacich s bývaním (úver, nájomné, energie) a s výsledkami hodnotenia, že plnenie otca v prospech nehnuteľnosti bez vlastníckeho vzťahu, nemá za následok zníženie jeho majetkových pomerov, t.j. neovplyvňuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému R., sa v plnom rozsahu stotožnil a nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného pre maloletého R.Á. od 1.9.2011 do budúcna. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že náklady na bývanie považuje ustálená súdna prax za nevyhnutné výdavky, avšak výšku uplatnených nákladov posudzuje najmä z hľadiska primeranosti bývania vo vzťahu k sociálnym a rodinným pomerom toho ktorého rodiča, ale právny vzťah k bytu (domu) , či už založený na vlastníckom práve k nehnuteľnosti, alebo zmluvou o prenájme, alebo bez zmluvného usporiadania spoločného bývania napr. blízkych osôb, samo o sebe nemá podstatný význam pre zohľadnenie výdavkov za bývanie, ak tieto výdavky neprevyšujú hranicu primeranosti. V predmetnom prípade možno z obsahu spisu nepochybne vyvodiť, že maloletý R. je vo veku intenzívneho fyzického rastu, v dôsledku čoho sú jeho odôvodnené potreby rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby

rodičov a výživné 170 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5,6 €, zohľadňuje základnú mieru jeho nevyhnutných potrieb súvisiacich s bývaním, stravou a ošatením, do ktorej sa nezmestia nadštandardné výdavky, preto je domnienka otca, že matkou tvrdené výdavky maloletého sú nadsadené, bez právneho významu. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživné od otca pre maloletého R. a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti za obdobie od 9.11.2011 do budúcna ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Zmena rozsudku alebo dohody schválenej súdom novým rozsudkom môže byť vydaná len na návrh oprávneného. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa, ktoré môže byť zmenené aj bez návrhu. Uplatnenie princípu dispozičného v konaní starostlivosti o maloletých a princípu oficiality v ostatných prípadoch ovplyvňuje aj určenie dňa, ku ktorému súd zmenu výživného vyhlási. Pri plnoletých oprávnených s ohľadom na ust. § 77 ods. 1 možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania. Pri maloletých oprávnených môže súd posunúť dátum vzniku zmenenej povinnosti aj pred deň začatia konania, a to až tri roky, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Takáto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu. Do určitej miery poskytuje ochranu aj povinnému, pretože v prípade, ak súd výživné zvýši aj spätne, vzniká nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý je zo zákona predbežne vykonateľný rovnako, ako ostatné výroky o výživnom.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil výživné od otca pre maloletého R. z 3.000,- Sk (99,58 €) na 170 € mesačne od 1.10.2010 do 8.11.2011 dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správneho zákonného ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval, ak zvýšil výživné od 1.9.2010 do 8.11.2011 bez toho, aby mal preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatňujúcich priznanie výživného spätne odo dňa začatia konania podľa tretej vety § 77 Zákona o rodine, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2010 do 8.11.2011 zamietol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodom, pre ktorý bola do normatívneho textu Zákona o rodine zavedená podmienka, že priznať výživné (zvýšiť výživné) možno len vtedy, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, bola úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania inštitútu výživného pre maloleté dieťa. Táto sprísňujúca úvaha od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie (zmenu) výživného podávali bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie (zmenu) výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zdravotný stav matky v období, za ktoré žiadala zvýšiť výživné (od 1.9.2010 do podania návrhu 9.11.2011) , na ktorý sa odvoláva a označuje ho ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nebránil matke podať návrh skôr, t.j. bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. K tomuto záveru odvolací súd dospel na základe skutkových zistení vyplývajúcich z preskúmavaného spisu, že matka počas trvania pracovnej neschopnosti od 13.7.2010 do 1.7.2011 (potvrdenie praktického lekára pre dospelých V.. F. X. z 11.11.2011 na č.l. 37 spisu) uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zmluvu o hypotekárnom úvere 26.7.2010 s poskytnutím úveru 34.860 €, svoj zdravotný stav opísala ako ťažkosti s chrbticou spôsobujúce bolesti hlavy a tŕpnutie rúk

bez indikácie na operáciu a kúpeľný pobyt matky v kúpeľoch Trenčianske Teplice a.s. od 21.9.2010 do 12.10.2010, predovšetkým správa o priebehu liečby a stave v čase ukončenia liečebného pobytu nenasvedčujú tomu, že matkou prezentovaný zdravotný stav by bolo možné objektívne posúdiť ako dôvod, ktorý jej bránil uplatniť nárok na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na zmenu rozsudku o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. a s poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd prvého stupňa rozhodol o dlžnom výživnom k 16.3.2012, nemohol odvolací súd nepochybným spôsobom zistiť, ako si otec po vyhlásení napadnutého rozsudku plnil vyživovaciu povinnosť a preto nebolo možné vyčísliť dlžné výživné k rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom je navyše nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, pretože neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o dlhu na výživnom, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, t.j. na základe akých dôkazov ustálil dlh na výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože na zistenie skutkového stavu a zákonné rozhodnutie o dlžnom výživnom je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to najmä vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. za obdobie od 9.11.2011 do nového rozhodnutia prvostupňového súdu. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa presne zistiť, akou sumou prispel otec na výživu maloletého R. od 9.11.2011 a následne opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom a súčasne aj o spôsobe zaplatenia dlhu vychádzajúc dôsledne zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., že určenie dlhšej, ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolanie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Po vrátení veci preto bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj o trovách konania účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.