KSKE 8 CoP 253/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610211987 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610211987.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Z. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. H. N. na D. XXXX/X zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Okálym so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej 7 proti odporkyni B. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. H. N. na E. XXXX/X zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Križalkovičom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej 11 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z. H. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 18.4.2011 č.k. 9C 138/2010-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o úprave styku otca s maloletým Z. na čas po rozvode manželstva rodičov.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloletého Z. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 18.4.2011 č.k. 9C 138/2010-103 rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 12.5.2001 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. H. N., vo zväzku 19, ročník 2001, na strane 20, pod poradovým číslom 57. Na čas po rozvode zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme a odovzdá v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať otcovi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom rozsudku o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, úprave styku a výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a jeho návrhu na striedavú výchovu spoločného dieťaťa podľa úpravy v prednese jeho právneho zástupcu pojatej do súdnej zápisnice o pojednávaní z 18.4.2011 vyhovel. Vyjadril názor, že rozsudok vo vzťahu k dieťaťu, je voči nemu nespravodlivý a neodôvodnene v prospech pochybnej matky. Položil otázku, či možno za správaním matky urobiť hrubú čiaru a nebrať ohľad na to, že po dlhší čas sa pohybovala v pochybnej spoločnosti osôb páchajúcich trestnú činnosť, túto spolu s nimi páchala, dostala sa do závislosti požívania alkoholu až do takej miery, že sa musela podrobiť protialkoholickému liečeniu

a za trvania manželstva nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým si chcela založiť novú rodinu a mať s ním dieťa. Dokonalý očistec neexistuje a to, že matka zatiaľ podľa jeho vlastného prehlásenia abstinuje, neurobilo z nej ani anjela ani druhého človeka a je len otázka času, kedy to znovu vypukne, pretože potencionálne je takáto možnosť. Pretože súd vo veciach rodičovských práv a povinností nie je pri rozhodovaní viazaný len návrhmi strán, nevylučoval, že súd vzhľadom na zistené skutočnosti a dokazovanie zverí maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ale v tomto smere bola možno až príliš veľká jeho naivita. Nevylučoval to najmä preto, lebo o jeho osobe súd v doložených materiáloch nemal ani jedno negatívne hodnotenie, ba kladne sa o ňom vyjadrila aj samotná matka, veď len pravdu povedala. V zákone o rodine je, a dnes už je presvedčený, len formálne ustanovenie o tom, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k dieťaťu, pretože aj dnes je preferovaná matka, čo by do určitej miery aj chápal, ak by tu išlo o bezúhonnú osobu s čistou minulosťou a jasnou perspektívou, ale alkoholizmus je choroba, ktorá sa už vyliečiť nedá, lebo v človeku je zakódovaný vzťah k pitiu a možno ju len abstinenciou udržiavať v latentnej forme, preto si kladie otázku, na základe akého kľúča súd rozhodol o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a nie jemu, keď ovláda všetky domáce práce, zabezpečuje celodennú aj celonočnú starostlivosť o dieťa sám, kvôli nemu zmenil zamestnanie, má fixne upravený pracovný čas, dieťa miluje, ktoré ho potrebuje a potrebuje aj jeho výchovu. Uvedomuje si, že úloha matky je pri výchove dieťaťa nezastupiteľná a preto radšej zvolil cestu menšieho odporu a navrhol striedavú výchovu. Jeho návrh nebol akceptovaný, lebo v zmysle odôvodnenia rozsudku nie je v záujme dieťaťa, aby sa po týždni striedali výchovné prostredia. V tejto súvislosti položil otázku odkiaľ má súd takýto poznatok a aké závery ho viedli ku konštatovaniu, že striedavá výchova nie je vhodná, keď sa doposiaľ realizuje a to bez akýchkoľvek negatívnych následkov na psychiku dieťaťa i na jeho vzťah k obom rodičom? . O účasti kolízneho opatrovníka v tomto konaní má svoju mienku, pridržiava stranu matke a záujmy otca sú druhoradé. Chlapca nevedie proti matke a čím matka argumentovala, nie je z jeho kuchyne. Nevylučuje, že dieťa, ktoré je inak vnímavé, môže z rozhovoru starých rodičov, lebo aj v ich spoločnosti sa pohybuje, nejakú informáciu získať, ale aj tak, ak sa tak stalo, muselo to byť náhodné, neúmyselné, nevedomé konštatovanie niektorého z jej skutočných negatív. Súdu stačilo iba konštatovanie právneho zástupcu, že možno očakávať v matkinom prípade upustenie od potrestania a nezabezpečoval tak čerstvú informáciu o tom, v akom štádiu je matkine trestné stíhanie. Nespravodlivosť súdu pri rozhodovaní je podľa jeho názoru stelesnená aj vo výroku o výške výživného, veď určiť výživné 150 € mesačne pri čistej mzde 342,10 € je vrcholom nespravodlivosti a to bez ohľadu na to, že mesačne má na diétach ešte 180 €, pretože aj on musí počas dvoch týždňov v mesiaci v cudzine aj žiť, jesť, obliekať sa, cestovať hromadnou dopravou, zabezpečovať všetky svoje ďalšie potreby a splácať pôžičky. Jeho nespokojnosť je vo vzťahu k výživnému až druhoradá, pretože on a jeho rodičia dieťaťu aj tak kupujú to, čo potrebuje, lebo ho majú radi a chcú mu len dobre. Nepochopiteľné pre neho zostáva rozhodnutie prvostupňového súdu aj z toho pohľadu, že dieťa nezveril do striedavej výchovy najmä, keď ako to sám v odôvodnení uviedol, táto už fakticky existuje a chcelo to už len punc oficiálnosti. Listom z 10.6.2011 oznámil, že matka mu bráni stýkať sa s maloletým synom.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zverení mal. Z. do jej osobnej starostlivosti a úprave styku, ako aj vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že v odôvodnení odvolania otec použil zavádzajúce, tendenčné a polopravdivé tvrdenia s cieľom ju negatívne vykresliť a tak privodiť zmenu rozsudku v súlade s jeho odvolacím návrhom. Obsah odvolania označila za opätovne zavádzajúce a polopravdivé tvrdenia otca, pretože mala len krátkodobú známosť s iným mužom, s ktorým sa rozišla, popíjala spoločne s otcom dieťaťa, ale včas si uvedomila nebezpečenstvo možného alkoholizmu, preto sa dobrovoľne podrobila protialkoholickému liečeniu a úspešnosť liečenia potvrdzujú lekárske správy, ako aj doliečovacie aktivity a pravidelné návštevy klubov abstinujúcich. Skutočnosť, že abstinuje, nie je len otázka nepitia, ale aj zmeny jej životného štýlu, ako aj kvality života, pretože svojho syna veľmi miluje, chce mu odovzdať všetko pozitívne a žiť pre neho, preto sa už k minulému spôsobu života nechce nikdy vrátiť. Nesúhlasila s tvrdením otca, že striedavá starostlivosť už fakticky existuje a po zmene zamestnávateľa má fixné turnusy, pretože počas celého trvania manželstva sa tieto turnusy menili, boli rôzneho časového obdobia a ani po zmene zamestnávateľa od 26.1.2011 nie sú pravidelné tak, ako to tvrdil otec. Zamietnutie striedavej starostlivosti prvostupňovým súdom je teda len logickým vyjadrením skutkových okolností tohto prípadu a s odôvodnením súdu sa v tomto smere plne stotožňuje. Vyjadrila názor, že odvolanie otca je vedené v snahe ju očierňovať zavádzajúcimi tvrdeniami a polopravdami a seba vykresliť do pozície ukrivdeného otca, ktorému rozhodnutím súdu mali byť popreté rodičovské práva pri výchove maloletého. V odvolaní otca chýba reálny pohľad na to, čo v týchto konaniach je najdôležitejšie a to sú záujmy

maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti konštatovala, že otec zdôrazňuje, ako mu na synovi záleží, ale realita je taká, že po odchode na pracovný turnus sa nezaujíma o syna, preto je otázne, či jeho záujem nie je len predstieraný, kým ona sa o maloletého pravidelne zaujíma aj v období, keď je v starostlivosti otca. Nekladie žiadne prekážky otcovi pri výchove syna a vždy mu umožnila stýkať sa s dieťaťom aj pred rozvodom manželstva v časoch, keď bol otec z práce doma. Súdom určené výživné považuje za správne, pretože súd musel prihliadnuť aj na tú okolnosť, že otec u predchádzajúceho zamestnávateľa mal vyšší príjem, ako je deklarovaný terajším zamestnávateľom.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre rast a vývoj svojho dieťaťa a sú spôsobilí maloletého vychovávať. Maloletý Z. domácnosť matky považuje prioritne za svoj domov, je v útlom veku, kedy si vytvára svoj vlastný obraz o rodine a spôsobe života, preto by mal byť zverený do osobnej starostlivosti jedného rodiča - matky a čo najčastejšie sa stretávať s ocom, s ktorým má veľmi pekný a vrelý vzťah. Vyjadril názor, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch žiadal potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď mal. Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a rovnako správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s mal. Z. na čas po rozvode manželstva rodičov. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výchove dieťaťa a úprave styku, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výchove maloletého a úprave styku otca s maloletým. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o mal. Z., nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, rozhodne je v záujme maloletého aj so zreteľom na zabezpečenie jeho kontinuálnej starostlivosti a neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pretože ust. § 29 ods. 2 Zákona o rodine (striedavá osobná starostlivosť) nemožno paušalizovať a rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré zohľadňuje záujem maloletého a korešponduje so všetkými relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, rozhodne neposkytuje ochranu zneužívaniu práva na úkor otca, ako sa mylne domnieva otec v odvolaní. Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o výchove dieťaťa súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Tento sa môže realizovať buď prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti alebo prostredníctvom široko upraveného práva styku s dieťaťom, ak na tom má rodič záujem. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výchovou maloletého dieťaťa sa rozumie aj budovanie a upevňovanie vzťahu k druhému rodičovi, ktorý sa nemôže podieľať na výchove dieťaťa inou formou, ako v čase vymedzenom pre styk s dieťaťom a rodič, do osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa zverené,

je povinný usmerňovať a organizovať program dieťaťa tak, aby bolo riadne na stretnutie s druhým rodičom pripravené. V prípade, ak rodič opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti dieťaťa (§ 25 ods. 4 Zákona o rodine) . Odvolací súd poznamenáva, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý psychický vývin maloletého, ktorý je mimoriadne receptívny na negatívnu energiu a snažili sa namiesto svojich osobných konfliktov viac vnímať potreby maloletého, čomu by mali podriadiť svoju ďalšiu spoluprácu aj preto, že z aplikácie striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa vylučujú deti, rodičia ktorých trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie, pretože pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku rešpektuje právo mal. Z. na zachovanie jeho vzťahu k otcovi a záujem maloletého so zreteľom na jeho silné citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a otcovi vytvára široký priestor pre realizáciu rodičovských práv a povinností a pre výchovné pôsobenie na dieťa. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s obidvomi rodičmi, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s mal. Z. na čas po rozvode ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní výroku rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom a konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil riadne okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. Z. na čas po rozvode, predovšetkým nezistil dôsledne reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca, ktoré tvoria jedno zo základných kritérií určenia rozsahu výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd dospel k ustáleniu príjmu otca na základe odpisov mzdových listov za obdobie od uzavretia pracovného pomeru so zamestnávateľom STI spol. s r.o. Krompachy 26.1.2011 do 28.2.2011, preto úvaha súdu na základe príjmu zisteného

za jeden mesiac, vo vzťahu k hodnoteniu schopností a možností otca prispievať na výživu mal. Z. 150 € mesačne je predčasná rovnako, ako určenie výživného bez zistenia okolností súvisiacich so skončením predchádzajúceho pracovného pomeru otca, ktoré majú, resp. môžu mať podstatný význam pre zhodnotenie jeho schopností a možností plniť si vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a tiež rozšíril východiská na zistenie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, pri určení výživného bude rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že svoje schopnosti riadne nevyužíva, zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, stratil zamestnanie vlastným zavinením alebo sa vzdal majetkového prospechu. Súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia opodstatnených výdajov otca a rovnako nezistil, do akej miery ovplyvňujú jeho pomery zamestnávateľom vyplácané diéty. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zamestnávateľom vyplatená náhrada stravného (zložka príjmu špeciálne alokovaná na zabezpečenie stravy) je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce mimo miesta bydliska, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky pracovníka, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň táto vada bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej činnosti, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa vykonal dostatočne dokazovanie a či vec správne právne posúdil, preto musel rozsudok vo výroku o výživnom podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie. Odvolací súd tiež poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom pre mal. Z. na čas po rozvode na novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami otca a matky vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k určeniu výživného pre mal. Z., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o výživnom od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a rozsudok v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.