KSKE 8 CoP 26/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 26/2012

KS v Košiciach, dátum 28.05.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 26/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/26/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210225826 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210225826.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého O. H. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV, dieťaťa rodičov: D. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. - H. na A. ulici č. XXX/XX a D. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. - H. na A. ulici č. XXX/XX v konaní o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 11.11.2011 č.k. 27P 400/2010-43 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 11.11.2011 č.k. 27P 400/2010-43 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.1.2000 č.k. Nc 1305/99-18 od otca pre maloletého O. z 39,83 € (1.200,- Sk) na 110 € mesačne od 1.10.2010 do budúcna a zaviazal ho prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Dlžné výživné 912,21 € od 1.10.2010 do 31.10.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na 70 € mesačne a dlžné výživné, ktoré vzniklo za 13 mesiacov nečinnosťou súdu, povolil mu zaplatiť v splátkach po 20 € mesačne. Zdôraznil, že výživné určené súdom prvého stupňa je, pre neho a jeho terajšiu rodinu, vzhľadom na jeho finančné možnosti neúnosná. Konštatoval, že zo svojho mesačného príjmu cca 650 € platí nájomné za byt 228 €, spláca úver 229 € poskytnutý na zariadenie bytu Poštovou bankou a úver 63 € rovnako na zariadenie bytu poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, výživné pre druhého syna K. G. 66 €, obedy a školskú družinu pre neho 25 € a za odvoz smetia 10 €, ktoré výdavky spolu s terajším výživným 40 € pre maloletého O. predstavujú 661 € mesačne. Tiež uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s družkou O. K. a ich spoločným synom K. nar. X.XX.XXXX, pričom družka zo svojho príjmu 380 € platí vlastné úvery a ledva vládzu utiahnuť domácnosť v súčasnej dobe.

Matka maloletého a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné pre maloletého O. 110 € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého O. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca a rovnako aj skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi K. nar. X.XX.XXXX. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje, že výživné 110 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,6 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého O. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca po zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletého syna v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsahu zvýšením výživného na 110 € mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletého O. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu za obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného (11 rokov) , počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť iba v rozsahu 39,83 € (výživné 1,3 € na jeden deň) a tiež absenciu záujmu otca o maloletého. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb jeho rodiny v rozsahu bežného životného štandardu aj po zohľadnení, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému K., ku ktorému však má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka, ktorá je zamestnaná, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému synovi O. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akokeby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dodáva, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otec mal byť pri uzatváraní úverov opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že splátku úverov v plnej výške (292 € mesačne) zaťažujúcu takmer polovicu príjmu otca, rozhodne nemožno považovať za nevyhnutné výdavky, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie o výživnom so zreteľom na to, že výživné určené súdom prvého stupňa je vo vzťahu k príjmu otca iba jednou šestinou. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné pre maloletého O. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože otcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov dieťaťa, pričom súdne zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o zvýšenie výživného a je nepochybné, že jeho príjmové pomery umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne aby sa inak pripravil na možnosť zvýšenia výživného pre dieťa, preto aj vzhľadom na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné očakávať splatenie dlhu v zákonnej

trojdňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť lehotu dlhšiu alebo priznať výhodu splátok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani matka maloletého pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech dieťaťa. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.