KSKE 8 CoP 276/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 276/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/276/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209215104 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209215104.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. K. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: H. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v K. na K. ul. č. XX a R. O. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v F. na Ž. ul. č. X toho času bývajúcej v P. č. X zastúpenej JUDr. Jánom Čisárom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 na návrh starých rodičov maloletej: H. Z. nar. X.X.XXXX a Š. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúcich v F. na Ž. ul. č. X v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov o odvolaní starých rodičov, matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 191/2009-252 zo 7.7.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 7.7.2011 č.k. 27P 191/2009-252 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C 253/99-32 z 10.6.2000 tak, že zveril mal. G. K. nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov H. C. Z., ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok s tým, že rozhodnutia vo veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu. Zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu 200,- € mesačne a matku 100,- € mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku do budúcna k rukám starých rodičov. Zaviazal otca aj matku maloletej zaplatiť po 243,70 € titulom náhrady trov konania štátu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie starí rodičia maloletej iba proti výroku o určení výživného od rodičov, matka maloletej proti výroku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, určení výživného 100,- € mesačne a povinnosti nahradiť trovy konania štátu 243,70 €, a otec proti výroku o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, určení výživného 200,- € mesačne a povinnosti nahradiť trovy konania štátu 243,70€.

Starí rodičia maloletej v odvolaní žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že určí vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej 300,- € mesačne, nakoľko v porovnaní s matkou, ktorej bolo určené výživné 100,- € mesačne je 200,- € zanedbateľná suma, vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery. Súčasne žiadali, aby odvolací súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej tri roky späť od podania návrhu.

Matka maloletej v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh starých rodičov na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zamietne a zaviaže navrhovateľov nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za inú vadu konania označila nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože aj napriek tomu, že rozsudok aj s odôvodnením bol vypracovaný na 21 strán, odôvodnenie zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov neobsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Vytkla konajúcemu súdu, že v odôvodnení rozsudku nevyhodnotil náležite skutočnosti pre a proti zvereniu maloletej aj do jej osobnej starostlivosti a starostlivosti starých rodičov. Poukázala na neúplne zistený skutkový stav týkajúci sa viacerých podaní, ktoré podala ona a otec maloletej na príslušných oddeleniach Policajného zboru smerujúcich proti obom starým rodičom maloletej a napriek tomu konajúci súd konštatoval, že mu nedoložila žiaden dôkaz, že by niektoré z týchto podaní viedlo k preukázaniu priestupkovej alebo trestnoprávnej zodpovednosti navrhovateľov. Poukázala aj na nesprávne zistenie prvostupňového súdu ohľadne jej vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k rodinnému domu v obci S. a v tejto súvislosti uviedla, že výlučným vlastníkom tohto domu je jej manžel K. O.. Vyjadrila presvedčenie, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov nie je v jej záujme aj z toho dôvodu, že maloletá v blízkej dobe dovŕši vek 18 rokov a jej ponechanie v osobnej starostlivosti matky, je poslednou možnosťou, aby si pred dovŕšením plnoletosti osvojila modely správania v riadnej rodine. Konštatovala, že nevidí dôvod zverenia maloletej do osobnej starostlivosti starých rodičov, pretože ona ako matka si svoje rodičovské povinnosti nikdy nezanedbávala a nedopustila sa žiadneho takého konania, ktoré by odôvodňovalo zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila ani s určením výživného 100,- € mesačne, ktoré považuje za neprimerane vysoké s prihliadnutím na jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a priemerný mesačný zárobok 230,- €, pozostávajúci iba z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté deti.

Otec maloletej podal odvolanie proti výrokom o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, určenej výške výživného 200,- € mesačne a povinnosti nahradiť trovy štátu 243,70 €. V tejto súvislosti poukázal na svoje majetkové a finančné pomery a uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol správne ak vychádzal zo skutočností, že získal finančné prostriedky predajom bytu v F. za 49.000,- € a stal sa spoluvlastníkom rodinného domu v obci K., kde investoval 55.000,- €. Vyjadril názor, že predajom vlastného bytu a následným presťahovaním sa do rodinného domu vzdialeného od Košíc, ktorého sa stal spolumajiteľom a užívateľom s troma rodinami, si svoj životný štandard výrazne nezlepšil, naopak, k tomuto kroku bol nútený pristúpiť hlavne z ekonomických dôvodov, aby sa jeho náklady spojené s bývaním znížili. Výživné 200,- € mesačne považuje za absolútne neprimerané, vzhľadom k jeho príjmom za obdobie r. 2009 a 2010 a v tejto súvislosti poukázal na chybu konajúceho súdu, ktorý uviedol, že za r. 2009 podľa daňového priznania mal príjmy 81.308,- € a výdavky 5.937,- € s tým, že neuhradil žiadnu daň. Vyjadril presvedčenie, že matka maloletej je dostatočne spôsobilá zabezpečiť jej kompletnú starostlivosť, a preto nebol dôvod zveriť ju do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí nemajú osobnostné, ani finančné predpoklady na to, aby starostlivosť maloletej dostatočne zabezpečili. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozhodol tak, že návrh starých rodičov na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti zamietne v plnom rozsahu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu účastníkov konania nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania starých rodičov, matky maloletej a otca maloletej preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami matky, otca aj starých rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani jeden z nich v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Odvolací súd dodáva, že vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa ohľadom zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a majetkových a finančných pomerov rodičov považuje za dostatočné pre určenie vyživovacej povinnosti. V súvislosti s výrokom o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov poukazuje predovšetkým na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie J.. G. P.U., z ktorých vyplýva, že matka má primerané mentálne, citové i osobnostné predpoklady pre výchovu maloletej, a dokáže si plniť zodpovedne a svedomite rodičovské povinnosti, ale v dôsledku rôznych okolností rezignovala na rodičovskú zodpovednosť a svedomité plnenie si povinností matky k dcére a tieto prenechala svojej matke, čo jej v konečnom dôsledku začalo vyhovovať a uprednostnila vlastné egocentrické potreby a záujmy pred potrebami a záujmami maloletej dcéry. Znalkyňa starých rodičov vyhodnotila tak, že majú primerané mentálne, citové a osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú a výslovne citovo pozitívny vzťah k nej, avšak s nedostatočnou mierou empatie pre jej prežívanie a výchova starej matky je hyperprotektívna, oberajúca dieťa o spolunažívanie s vlastným rodičom a o schopnosť prekonávať životné prekážky vlastným vôľovým nasadením a rešpektovať autoritu vlastného rodiča. Napriek určitým nedostatkom v ich výchove doporučila im zveriť maloletú do ich osobnej starostlivosti s tým, že toto východné prostredie je maloletou preferované, cíti sa v ňom dostatočne citovo saturovaná, materiálne a finančné zabezpečená. Zdôraznila, že maloletá chce žiť so starými rodičmi. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že konajúci súd správne rozhodol podľa ust. § 44 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý v zásade neurčuje žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ale pri takomto rozhodnutí je v zásade najdôležitejšie dodržať prioritnú zásadu rodinného práva, a to chrániť záujem maloletého dieťaťa. Z uvedeného zákonného ustanovenia Zákona o rodine je možné vyvodiť, že dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti len vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. V tomto kontexte je nutné zdôrazniť, že musia byť naplnené všetky predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov tak, ako sú uvedené v ust. § 44 ods.1. Dôvody na strane rodičov môžu mať subjektívny i objektívny charakter, môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti, alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o svoje dieťa. K poslednému uvedenému dôvodu možno zaradiť aj prípad, ak sa rodič síce chce o svoje dieťa osobne starať, má na to vytvorené aj všetky podmienky, ale vzťah medzi ním a dieťaťom je natoľko narušený, že dieťa jeho starostlivosť odmieta, resp. uprednostňuje starostlivosť inej osoby, napríklad starých rodičov, a to napríklad preto, že žije so starými rodičmi dlhé roky v spoločnej domácnosti a je na nich citove naviazané. V takomto prípade je súd povinný názor dieťaťa akceptovať. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne každodenne starať a starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím súdu zverené. Rodičia však naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa a im patrí aj správa jeho majetku v iných než bežných veciach. Záujemca o náhradnú osobnú starostlivosť musí spĺňať určité osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne na riadny výkon starostlivosti o maloleté dieťa. Tieto okolnosti je súd prvého stupňa povinný skúmať za úzkej spolupráce s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny - kolíznym opatrovníkom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že konajúci súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými zákonnými ustanoveniami a podmienkami na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, predovšetkým rešpektoval názor maloletej, ktorá je blízko veku plnoletosti a sama vyjadrila želanie žiť u starých rodičov. V tejto súvislosti poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, najmä na článok 12, ktorý zabezpečuje dieťaťu schopnému formulovať svoje

vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcov príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. S tým korešpondujú povinnosti rodičov a súdu venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, ktorá zodpovedá jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o určení výživného, pretože posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa korešponduje zákonným zásadám vyplývajúcim z §-u 62 ods. 1, 2, 3, 5 a §-u 75 Zákona o rodine a odôvodnenie tohto výroku je zrozumiteľné, presvedčivé a logické. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o náhrade trov konania štátu, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol správne podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože rodičia maloletej podľa nepochybného zistenia súdom prvého stupňa nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletej G. na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Výrok o trovách konania, ktorým súd nepriznal náhradu trov účastníkom konania podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nebol napadnutý odvolaním, preto v zmysle ust. § 206 O.s.p. nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová