KSKE 8 CoP 282/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/282/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109207553 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109207553.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky B. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. na S. ulici č. XXX/XX proti odporcovi H.. V. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. okres P. W. zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Repkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave na Francisciho ulici č. 1 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 8.6.2011 č.k. 15C 129/2009-123 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od odporcu pre navrhovateľku od 1.10.2009 do budúcna.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom od 30.3.2009, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 8.6.2011 č.k. 15C 129/2009-123 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 40 € mesačne za obdobie od 30.3.2009 do 31.9.2009 (správne 30.9.2009) , 100 € mesačne za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2010 a 80 € mesačne od 1.1.2011 do budúcna splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Dlžné výživné 1.014 € za obdobie od 30.3.2009 do 30.6.2011 povolil odporcovi splácať v mesačných 30 € splátkach spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné navrhovateľke 40 € mesačne od 30.3.2009 do 30.9.2009 a 50 € mesačne od 1.10.2009 splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a v prípade, ak dospeje k záveru, že je nutné dokazovanie doplniť, ktoré nie je možné vykonať na odvolacom súde, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec podľa § 221 ods. 3 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že podstatnými okolnosťami, prečo podal odvolanie, je zásadný rozpor s objektívnou skutočnosťou, ktorú si súd nesprávne vyložil na základe neúplne zisteného skutkového stavu tým, že navrhovateľka zámerne skreslila a neúplne uviedla skutkový stav veci a pre zásadný rozpor so Zákonom o rodine, konkrétne ust. § 75 ods. 1 a 2, na základe ktorého má súd prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného; pričom výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie navrhovateľky, resp. jej matky, ktoré si osvojil aj prvostupňový súd, že matka navrhovateľky má príjem 280 € mesačne, označil za nepravdivý, lebo tento príjem je len fiktívny, nakoľko podľa jeho informácií sú na vedľajší pracovný pomer v spoločnosti POLEX Slovakia s.r.o. zamestnaní rodinní príslušníci, ktorí poberajú mzdu v mene matky navrhovateľky, ktorá ho reálne užíva a jej príjem tak

činí 1.200 €. Príjem cca 280 € mesačne je, vzhľadom na jej kvalifikáciu, schopnosti a dlhodobú prax úplne nereálne a účelné. Skreslenou a neúplnou skutočnosťou a nepravdou je tvrdenie matky navrhovateľky, že platia v spoločnej domácnosti 100 € mesačne nájomné, lebo v skutočnosti ide o nadštandardný byt v centre Košíc a platia za nájom 700 € a navrhovateľka sa zdržiava v domácnosti matky iba minimálne, pretože s novým priateľom si hľadajú byt a chystajú sa spoločne bývať. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka a jej matka žijú nadštandardným až luxusným spôsobom života a bez oficiálnych príjmov dokážu takto žiť len preto, že matka navrhovateľky presunula zaistený tok peňazí z farmaceutického podnikania na blízke osoby, voči svojim veriteľom vyhlásila bankrot, avšak na životnej úrovni jej časti rodiny sa to zásadným spôsobom nijako neprejavilo. Tiež uviedol, že je úplne bežné, že študenti uspokojujú časť svojich potrieb príležitostnými alebo brigádnickými prácami a je presvedčený, že navrhovateľka má i popri škole možnosti si takto privyrobiť a že tak nevykonáva zámerne, keďže majú spolu s matkou dostatok financií na uspokojovanie potrieb. Správanie navrhovateľky voči nemu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ho od roku 2008 vôbec nekontaktuje, slovne i fyzicky v minulosti napádala a ani v súčasnosti nejaví o neho žiaden záujem, pričom je ovplyvňovaná svojou matkou, ktorá napriek rozvodu manželstva sa snaží čo najviac a zámerne zasahovať do jeho života. Konštatoval, že býva so svojou priateľkou v prenajatom rodinnom dome v dedinke cca 40 km od Bratislavy a spoločne uhrádzajú nájomné 150 € mesačne a náklady súvisiace s prevádzkou domu cca 150 € mesačne. Z príjmu priateľky cca 800 € mesačne splácajú pôžičku jej dcére 600 €, ktorá zaobstarala kúpu pozemku a výstavbu domu prostredníctvom úveru a z ostatných príjmov uhrádzajú svoje pravidelné základné potreby. Tiež uviedol, že má navyše priebežné náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom - vysoký krvný tlak, kĺbové deformácie a zrakové pomôcky, ktoré mal súd preukázané. Vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadol na podstatnú skutočnosť, že spláca dlh voči spoločnosti PB Capital a.s. a Víno Košice, sú proti nemu vedené exekúcie a tieto ho budú zaťažovať pri jeho príjmoch niekoľko rokov. Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že určené výživné nezodpovedá jeho príjmom a výdavkom, rozsudok existenčne ho ohrozuje a v podstate je aj reálne nevykonateľný. Svoju vyživovaciu povinnosť si dodnes riadne plní vo výške 46 € mesačne a je ochotný prispievať zo svojich príjmov na výživu navrhovateľke sumou, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam a zárobkovým možnostiam, ako aj majetkovým pomerom a tiež pomerom a výdavkom navrhovateľky. Vyjadril presvedčenie, že ak by súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania, by zrejme rozhodol v jeho prospech.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a argumenty odporcu sú právne irelevantné, zavádzajúce súd a v súvislosti s morálkou poukázala na skutočnosť, že odporca navrhuje znížiť výživné, pričom jeho argumenty spočívajú vo vysokých nákladoch na život so svojou priateľkou, s ktorou sa navyše podieľa na splácaní pôžičky pre jej dcéru. Zdôraznila, že všetko čo uviedla na súde prvého stupňa, boli skutočnosti pravdivé, súd nezavádzajúce a tiež zdôraznila, že medzičasom na dom, ktorý spolu obývali s matkou, bola vyhlásená dražba a v dražbe bol aj predaný. Prenájom bytu, v ktorom žijú, je platený spoločne s bratom jej matky, ktorý sa podieľa na jej životných nákladoch ako aj nákladoch jej matky. Vyslovila presvedčenie, že výživné určené súdom prvého stupňa je v podstate minimálne, ktoré v žiadnom prípade nepokrýva jej skutočné náklady spojené so štúdiom a životnými nákladmi. Uviedla, že v súlade s dobrými mravmi by bolo predovšetkým správanie odporcu v prípade, ak by sa zaujímal o svoje deti a zostal pri nich aj po rozvode manželstva napriek tomu, že sa s matkou rozviedli.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného pre navrhovateľku od 30.3.2009 do 30.9.2009 a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 1.10.2009 do budúcna. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku o výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 1.10.2009 do budúcna presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre navrhovateľku od 1.10.2009 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že výživné určené súdom prvého stupňa diferencovane za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2010 po 100 € a za obdobie od 1.1.2011 do budúcna po 80 € mesačne v náväznosti na príjem odporcu dosahovaný v tomto období je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky berúc do úvahy, že odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že odporca bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil navrhovateľke formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výživné 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 € a výživné 80 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2,66 €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb navrhovateľky, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy navrhovateľky na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a pretože podiel matky na výživnom je vyšší, ako podiel odporcu na plnení vyživovacej povinnosti, je odvolacia námietka odporcu vo vzťahu k príjmu matky bez právneho významu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poznamenáva, že námietky odporcu vo vzťahu k príjmovým a majetkovým pomerom navrhovateľkinej matky, ktoré tvoria podstatnú časť jeho odvolania, majú v preskúmavanej veci minimálny význam, pretože odporca je povinný rodič, ktorému sa určuje výživné a nie matka navrhovateľky, ktorá dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia si plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, preto ani dôvodný predpoklad, že matka navrhovateľky dosahuje vyšší príjem, ako je v skutočnosti prezentovaný, nemá v konečnom dôsledku výraznejší vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu, že sa voči nemu vedú exekučné konania odvolací súd poznamenáva, že odporca mal byť opatrnejší a konať zodpovednejšie so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neschopnej samostatne sa živiť a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Odvolací súd tiež dodáva, že pomery odporcu, na ktoré sa odvoláva sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 100 € mesačne za obdobie od 1.10.2009 do 31.12.2010 a 80 € mesačne od 1.1.2011 do budúcna, pretože odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované, by inak odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom reálny príjem povinného rodiča, t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča vždy podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, je rozhodnutie súdu prvého stupňa o výživnom pre navrhovateľku správne a zákonné. Odvolací súd tiež dodáva, že ojedinelé príjmy dieťaťa, dosahované napr. svojou pracovnou činnosťou v období školských prázdnin, spravidla nemôžu ovplyvniť výšku ani trvanie vyživovacej povinnosti povinného, pretože len málo zasahujú do priemeru, z ktorých je táto povinnosť určená a slúži oprávnenému (dieťaťu) k dosiahnutiu určitého prilepšenia a nie na úhradu jeho základných osobných potrieb. K odvolacej námietke odporcu, že správanie navrhovateľky k nemu je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dospel k presvedčeniu, že priznanie výživného pre navrhovateľku odkázanú výživou na odporcu v preskúmavanom období nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vzájomne napätý vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva z celkovo narušených vzťahov medzi otcom a dcérou už v predchádzajúcom období vzájomných rodinných vzťahov, predovšetkým na základe narušených vzťahov medzi rodičmi navrhovateľky, a

rovnako ani z výpovede navrhovateľky a jej písomných podaní nemožno uzavrieť, že jej správanie voči odporcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúce nepriznanie výživného.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutia, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) . Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pre jeho vydanie musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

V preskúmavanom prípade súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom tým, že vydal zmätočný, nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný výrok o dlžnom výživnom, z ktorého nie je možné zistiť, na základe akého výpočtu dospel k ustálenej sume, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že za obdobie od 30.3.2009 do 30.9.2009 vychádzal z mesačného výživného 46 €, čo nekorešponduje s výrokom predmetného rozhodnutia o určení výživného 40 €, preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti, predovšetkým vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke od 30.3.2009, t.j. od priznania výživného a navyše po oboznámení sa s obsahom spisu a predovšetkým zápisnice z pojednávania je zrejmé, že konajúci súd nevenoval dostatočnú pozornosť vyjadreniam účastníkov konania o plnení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke formou peňažného a vecného plnenia. Z uvedeného je rozhodnutie o dlžnom výživnom zmätočné a nepreskúmateľné. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa zosúladiť odôvodnenie o dlžnom výživnom s výrokom rozsudku o určení výživného, opätovne vypočítať dlžné výživné za obdobie od 30.3.2009 do rozhodnutia, následne rozhodnúť o dlhu na výživnom a spôsobe zaplatenia dlhu vychádzajúc dôsledne zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Po vrátení veci preto bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere,

opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj o trovách konania účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová