KSKE 8 CoP 283/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 283/2011

KS v Košiciach, dátum 24.01.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 283/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/283/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610218148 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610218148.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludvika Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G. L. a C. obidvoch narodených XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi pracoviskom v Gelnici detí rodičov J. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G. na E. ulici č. 15 zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou advokátkou so sídlom v Prešove na ulici Kpt. Nálepku č. 5 a E. G. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v E. na U. ulici č. XXX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 19.7.2011 č.k. 13P 108/2010-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od otca pre mal. L. a C. obidvoch narodených XX.X.XXXX, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.8.2008 sp.zn. 4C 106/2008 pre maloletého L. z 82,98 € na 100 € mesačne a rovnako pre maloletého C. z 82,98 € na 100 € mesačne od 1.12.2010, ktoré zaviazal otca maloletých detí platiť ich matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre maloletého L. 136,16 € a pre maloletého C. 136,16 € za obdobie od 1.12.2010 do 31.7.2011 povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 € na každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom napadnutý rozsudok zrušiť alebo ho zmeniť a spravodlivo rozhodnúť. V odvolaní poukázal predovšetkým na nárast jeho nákladov na bývanie z pôvodných 160 € na 187 € mesačne a spochybnil tvrdenia matky o zvýšených odôvodnených potrebách maloletých detí súvisiacich so zabezpečovaním liekov na alergiu tvrdiac, že deti žiadne lieky na alergiu neužívajú. Uviedol, že jeho základný plat je podstatne vyšší ako priemerný mesačný plat, pretože je závislý od zisku firmy, v ktorej pracuje a variabilná zložka mzdy nie je ničím garantovaná.

Matka v odvolaní vyjadrila zásadný nesúhlas s tvrdením otca maloletých detí, že zo svojho príjmu nie je schopný prispievať zvýšené výživné napadnutým rozsudkom a zdôraznila, že otec v priebehu konania na súde prvého stupňa nepreukázal, že by zo svojho príjmu nemohol prispievať zvýšené výživné a preto ho ako vecne správny navrhla potvrdiť. Uviedla, že maloleté deti sú dvojičky, preto im musí zabezpečovať

odôvodnené potreby naraz, v dôsledku čoho sú náklady na nich oveľa vyššie ako pre deti narodené po sebe. Konštatovala, že otec maloletým deťom okrem výživného nič neposkytuje a veci nevyhnutné pre ich pobyt u neho v čase upraveného styku s ním im musí v plnom rozsahu zabezpečiť ona. Vyjadrila názor, že jej finančný podiel na zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletých detí okrem osobnej starostlivosti je o 100% vyšší ako je výživné určené otcovi napadnutým rozsudkom, preto ho ako vecne správny navrhla potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloletého L. a maloletého C.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 132 O.s.p. vzájomne ich vyhodnotil a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konštatuje, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedol nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 100 € mesačne pre každé jedno dieťa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané súčasnému čistému priemernému mesačnému zárobku otca zvýšenému oproti zárobku v čase poslednej právnej úpravy o 41,69 €. Odvolacia námietka otca o jeho neschopnosti prispievať zvýšené výživné v dôsledku zvýšených nákladov na bývanie je neopodstatnená, pretože k zvýšeniu týchto nákladov došlo všeobecne v spoločnosti, teda aj u matky maloletých detí, ktorá zo svojho čistého priemerného mesačného zárobku 333,77 € musí spontánne doplňovať zdroj výživy maloletých detí, pretože zvýšené výživné zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie všetkých ich potrieb. Konštatuje, že na nákladoch na bývanie sa musí podieľať aj partnerka otca, s ktorou v súčasnosti býva a zvýšenie týchto nákladov o 27 € mesačne rozhodne nemôže ovplyvniť rozhodovanie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Zvýšené výživné na 100 € mesačne pre každé dieťa predstavujúce výživné na jeden deň 3,33 € zohľadňuje iba základnú mieru jeho nevyhnutých potrieb súvisiacich s bývaním, stravou, ošatením, hygienou a školskými pomôckami a nie aj výdavky, súvisiace s mimoškolskými aktivitami detí a so zabezpečovaním liekov, preto je bez právneho významu odvolacia námietka otca, že deti už lieky na alergiu neužívajú. K ďalšej odvolacej námietke otca, že jeho základná mzda je podstatne nižšia ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd dodáva, že relevantným pre rozhodovanie o vyživovacej povinnosti povinného rodiča je jeho celkový príjem zahŕňajúci aj ostatné zložky mzdy a preto súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z jeho čistého priemerného mesačného zárobku za posledných 12 mesiacov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Pretože sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj o dlžnom výživnom a o spôsobe jeho zaplatenia, potvrdil ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny aj v tejto časti, ale sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o trovách konania, preto ho zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. ako nezákonný, pretože podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v tomto konaní žiadnym z účastníkov takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.