KSKE 8 CoP 292/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 292/2011

KS v Košiciach, dátum 28.02.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 292/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/292/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219578 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209219578.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. J.N. G. Y. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pracovisko Košice IV dieťaťa rodičov: U. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v X.Š. na Z. ul. č. X zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Rastislavovej ul. č. 68 a O. G. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na W. Y. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.7.2011 č.k. 23P/262/2009-135 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 7.12.1998 č.k. Nc 1101/1998-15 od otca pre mal. J. G. z 500,- Sk na 130 € mesačne od 1.9.2009, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 2.297 € za obdobie od 1.9.2009 do 30.6.2011 zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť len na 50 € mesačne. Vyjadril presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť skoro 8-násobne až na 130 € mesačne a zaviazal ho zaplatiť dlh na výživnom naraz do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia napriek tomu, že nevlastní nehnuteľnosti, osobné motorové vozidlá, že v roku 2010 dosiahol ročný príjem len 1.164,40 €, a že za predchádzajúce roky nepodával daňové priznania. Poznamenal, že do tejto situácie sa dostal v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti a nie práve optimálneho podnikateľského prostredia v súčasnosti. Poukázal na to, že výdavky mal. J. na telefón a počítačové hry nie sú nevyhnutné. Konštatoval, že jedinou živiteľkou rodiny je jeho manželka. Pokiaľ konajúci súd pri určení jeho vyživovacej povinnosti vychádzal zo zistenia, že splatil pôžičku v rozsahu 1.000.000,- Sk upresnil, že týmito peniazmi reálne nedisponoval, pretože pochádzali z dražby bytu, na rekonštrukciu ktorého si predmetný úver vzali. Záverom žiadal zohľadniť, že býva s manželkou a 3 deťmi v domácnosti za užívanie ktorej platí 450 € mesačne a že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že v priebehu konania bol jednoznačne preukázaný rozsah odôvodnených potrieb mal. J. G. a tiež aj reálne príjmové pomery otca, ktorý sa podľa jej názoru vzdal bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania a vzal na seba neprimerané majetkové riziká. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec od roku 2000 do roku 2010 nikde nepracoval, nepodával daňové priznania, neuchádzal sa o zamestnanie a napriek tomu si prenajal priestory na podnikanie za 1005 € mesačne a apartmán na bývanie za 450 € mesačne. Konštatovala, že ak je otec schopný platiť 1.455 € na nájomnom, je schopný a aj povinný prispievať na výživu mal. J. G. 130 € mesačne a zaplatiť dlh na výživnom v určenom termíne. Poznamenala, že otec v priebehu konania nepredložil zmluvu, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenia, že časť priestorov, ktoré si prenajíma na podnikanie dáva ďalej do podnájmu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre mal. J. G.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca maloletého uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči mal. J. G.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 130 € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého a je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a počtu jeho vyživovacích povinností. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby mal. J. G. sa od poslednej úpravy výživného v roku 1998, keď mal len 10 mesiacov, podstatne zvýšili v každom smere a sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 130 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,33 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je objektívne schopný dosahovať taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. J.N. G. v rozsahu 130 € mesačne a zaplatiť dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. K odvolacím námietkam otca, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, v roku 2010 dosiahol ročný príjem len 1.164,40 €, a v predchádzajúcich rokoch ani nepodával daňové priznania, odvolací súd dodáva, že nepochybné zistenie, že sa otec za desať rokov neevidoval na úrade práce, nežiadal o sociálne dávky, prenajíma si priestory na podnikanie za 1005 € a apartmán na bývanie za 450 € mesačne a je ochotný prispievať na výživu mal. J. G. 50 € mesačne za situácie, keď jediným zdrojom príjmu ich rodiny s troma deťmi je podľa jeho vyjadrenia len príjem jeho manželky 700 € mesačne naznačuje, že jeho finančná situácia je lepšia ako ju prezentoval v priebehu konania a že bol schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto od neho možno spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. J. G. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Ak sa odvolával na svoje neúspešné podnikanie v minulosti a nie práve optimálne podnikateľské prostredie v súčasnosti, odvolací súd konštatuje, že mu nič nebránilo v tom, aby sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere tak, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom ku charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre mal. dieťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť, by nebolo spravodlivé priznať otcovi výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od septembra 2009 a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu. Odvolací súd poznamenáva, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. J. G. nebola počas 12 rokov, počas ktorých si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 500,- Sk (výživné na 1 deň iba 0,55 €) zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a navyše, javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. J.N. G.. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a o trovách konania, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.