KSKE 8 CoP 293/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/293/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211203907 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211203907.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. Q. nar. X.X.XXXX a Q. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: J.. Q. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v K. - K. na A. ulici č. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Knopovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a W.. C. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na Q. ulici č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.7.2011 č.k. 23P 87/2011-176 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 27.7.2011 č.k. 23P 87/2011-176 zamietol návrh otca na zníženie výživného určeného rozsudkom sp.zn. 27P 237/2008 z 19.5.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 191/2009 z 25.11.2009, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu toho času plnoletého Q. 230 € mesačne, maloletého Q. 165 € mesačne a maloletého Q. 130 € mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného odôvodnil tým, že nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre deti v súlade s návrhom otca. Konštatoval, že otec vykonával podnikateľskú činnosť, z výsledkov ktorej súd vychádzal i pri ostatnej úprave výživného, a napriek tomu, že si bol vedomý svojich troch vyživovacích povinností, bez vážneho dôvodu výkon podnikania ukončil a tvrdenie, že došlo k tomu z nevyhnutnosti, súdu vierohodne nepreukázal. Tvrdil, že spoločnosť, v ktorej vykonával podstatu podnikateľskej činnosti, sa dostala do straty, pričom z daňového priznania spoločnosti za rok 2009 je zrejmé, že spoločnosť mala pomerne vysoké zisky a navyše, otec činnosť ukončil pred skončením zdaňovacieho obdobia, teda ani on sám nemohol vedieť presné výsledky podnikania spoločnosti. Konajúci súd konanie otca posúdil ako skončenie podnikateľskej činnosti bez toho, aby si vopred zabezpečil zdroj príjmov, či už formou nástupu do pracovného pomeru, alebo iným spôsobom, a bez ďalšieho snaženia sa zaevidoval na úrade práce, pričom už v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach (sp.zn. 8CoP 191/2009) bol otec upozornený na to, že je povinný organizovať svoje podnikateľské aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenom rozsahu. Konajúci súd správanie otca posúdil ako nezodpovedné, ktorým sa pripravil o zdroj príjmov, ktorý tvoril príjem z podnikateľskej činnosti a mzda z pracovného pomeru v spoločnosti Martas spol. s r.o., ktorý ukončil bez vážneho dôvodu dohodou. Konanie otca posúdil ako konanie v neprospech maloletých detí a pretože neexistoval žiaden relevantný dôvod pre ukončenie akejkoľvek pracovnej činnosti na strane otca, jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62, § 65, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) , c) , d) a f) a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Súčasne poukázal na ust. § 163 ods. 2 O.s.p. s vyjadrením, že návrh na zníženie výživného pre maloleté deti považuje za dôvodný, nakoľko nastala objektívna zmena pomerov na jeho strane. Tak, ako v priebehu konania na súde prvého stupňa, v odvolaní opätovne zdôraznil, že dôvodom pre ukončenie podnikania nebolo jeho svojvoľné konanie zamerané v neprospech maloletých detí, ale hospodárska kríza, v dôsledku ktorej stratil zákazky v oblasti kovovýroby, ktorá bola jedna z dvoch ťažiskových predmetov činnosti jeho firmy. Napriek tomu mal snahu naďalej pokračovať v podnikaní v oblasti upratovacieho servisu, ktorú vykonával v dôsledku nezhôd s bývalým spoločníkom od konca roka 2010 prostredníctvom firmy Martas servis s.r.o.. Aj v tejto firme došlo v priebehu roku 2011 k neočakávanej zmene, a to predovšetkým spočívajúcej v odchode jeho ťažiskového zákazníka firmy MERE Slovakia, ktorá v oblasti upratovacieho servisu generovala 90% obratu. Po odchode tohto zákazníka sa stala táto činnosť pre neho nerentabilná a stratová. Vzhľadom na ďalšie vznikajúce náklady spojené s činnosťou firmy, nedostatok kapitálu a narastajúcu zadĺženosť spoločnosti Martas spol. s r.o. a Martas servis s.r.o. nevidel inú možnosť, ako previesť tieto spoločnosti bezodplatne, resp. za 1 € na kupujúcich, ktoré o ne prejavili záujem. Zdôraznil, že takto konal predovšetkým z hľadiska rýchlosti, nízkych nákladov a praktickosti. Konštatoval, že konajúci súd sa nedostatočne vyporiadal s vykonaným dokazovaním a o zamietnutí návrhu na zníženie výživného rozhodol bez toho, aby si jeho tvrdenia v prípade, ak ich posúdil ako nedôveryhodné, overil výsluchom svedkov, ktorí jeho tvrdenia ohľadom jeho konania pri likvidácii spoločnosti mohli potvrdiť a ozrejmiť. Vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku, že ukončenie podnikania bolo nezodpovedné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti, zdôraznil, že nemal fakticky inú možnosť, nakoľko nemal komu poskytovať ďalšie služby v oblasti kovovýroby a neskôr ani služby upratovacieho servisu a tým sa spoločnosti, ktorej bol spoločníkom, namiesto zisku dostávali do dlžoby, vytvárali stratu a preberali záväzky, ktoré nemohli reálne plniť, preto ukončenie firiem považoval za jediné možné riešenie. Navrhol preto, aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, resp. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom ďalšieho dokazovania, ktoré v konečnom dôsledku preukáže pravdivosť jeho tvrdenia o nutnosti ukončenia podnikateľskej činnosti. V priebehu odvolacieho konania otec predložil listinné dôkazy, a to: potvrdenie firmy G1 Monitor s.r.o. Košice, že v tejto firme je zamestnaný od 10.1.2012 a za mesiac január mu bola vyplatená čistá mzda 312,81 € a k tomuto dňu bol vyradený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a potvrdenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.2.2011 do 9.1.2012.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť v plnom rozsahu. Vyjadrila presvedčenie, že konanie otca bolo účelové a poukázala na všeobecne známu skutočnosť, že u detí sa náklady neznižujú, ale naopak, stále sa zvyšujú a preto by rozhodnutie súdu v prípade, ak by vyhovel návrhu otca na zníženie výživného, bolo predovšetkým v neprospech maloletých detí.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, resp. zníženie výživného je potrebné dôsledne porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ale aj iné potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto spôsobom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska

Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) . Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pre jeho vydanie musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z nich vyplývajúcej úvahy po preskúmaní obsahu spisu a konania, ktoré predchádzalo vyhlásenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa dospel k záveru, že konajúci súd sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný vykonať všetky dôkazy, ak je jeho vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci ich účastníci nenavrhli (zásada vyšetrovacia) a ust. § 132 O.s.p. (zásada voľného hodnotenia dôkazov) , ktorá však neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súdy sú podľa § 132 O.s.p. povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť súd nerešpektuje a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberal vôbec alebo sa sa nimi vyporiadal nedostatočným spôsobom, resp., že nezistí všetky dôležité okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, má to za následok vadu konania premietajúcu sa do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces a do práva na súdnu ochranu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní predmetnej veci nerešpektoval dôsledne ust. § 132 O.s.p., lebo riadne nevykonal dokazovanie o majetkových a príjmových pomeroch otca, keď neverifikoval jeho tvrdenia (napríklad výsluchom svedkov) za účelom reálneho posúdenia dôvodnosti, resp. nedôvodnosti ukončenia jeho podnikateľskej činnosti a skončenia pracovného pomeru, ale uspokojil sa fakticky len výpoveďou otca a listinnými dôkazmi ako sú: výpis z obchodného registra, z katastra nehnuteľností, daňového priznania firmy Martas spol. s r.o. za rok 2009, písomné vyjadrenie otcovej partnerky J. X. o založení firmy Iva look s.r.o., správa dopravného inšpektorátu, zmluva o prevode obchodného podielu otca v spoločnosti Martas servis s.r.o. z 20.1.2011 a zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti Martas spol. s r.o. z 15.11.2010. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého bolo možné objektívne posúdiť dôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Bude povinnosťou súdu prvého stupňa po vrátení veci vykonať dokazovanie zamerané na zistenie dôvodnosti skončenia podnikateľskej činnosti otca konštruktívnym a cieleným výsluchom otca a vypočutím svedkov X. A. nadobúdateľa obchodného podielu firmy Martas servis s.r.o. a V. Q. nadobúdateľky firmy Martas spol. s r.o. na dôvody, ktoré ich viedli k odkúpeniu obchodného podielu (firmy) , ktoré vykazovali stratu a rovnako je nevyhnutné zistiť okolnosti skončenia pracovného pomeru otca dohodou v predmetnej firme a tiež eventuálnu možnosť ďalšieho trvania tohto pracovného pomeru, ktorý mu poskytoval pravidelný príjem. Bude povinnosťou konajúceho súdu vypočuť partnerku otca J. X. na okolnosti, ktoré ju viedli k rozšíreniu vlastnej podnikateľskej činnosti o činnosť upratovací servis , či fakticky vykonáva túto činnosť, posúdiť a vyhodnotiť súvislosti medzi rozšírením činnosti a skončením podnikateľskej činnosti otca s rovnakým predmetom činnosti (upratovací servis) zistiť vyžiadaním daňového priznania od príslušného daňového úradu príjem otcovej partnerky, ktorý je relevantný pre

posúdenie pomerov otca vychádzajúc zo zistenia, že žijú v spoločnej domácnosti a podieľajú sa na výdavkoch súvisiacich s vedením ich spoločnej domácnosti, preto je odvolacia námietka otca, že ide o zasahovanie do súkromia partnerky bez právneho významu. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa nepochybne zistiť výdavky otca spojené s bývaním, všetky relevantné okolnosti súvisiace so splácaním hypotéky na dom, ktorý v súčasnosti obývajú spolu s partnerkou a konštruktívnym výsluchom otca a jeho partnerky zistiť zdroj príjmu, ktorý pokrýva réžiu domu a ostatné otcom tvrdené životné náklady, keďže z vykazovaných príjmov tak otca, ako aj jeho partnerky, je zrejmé, že na financovanie tejto réžie nevykazuje ani jeden z nich oficiálne dostatočné krytie. Rovnako je nevyhnutné vykonať dokazovanie so zameraním na nehnuteľnosti (LV č. 1984, 1988 a 2404) , ktoré mala vlastniť firma Martas spol. s r.o. a vysporiadať sa s hodnotou tohto majetku a spôsobom jeho vyporiadania (listinné dôkazy) pri prevode obchodného podielu (firmy) otca na nadobúdateľov. Súd prvého stupňa sa musí rovnako dôsledne zaoberať a následne vyporiadať okolnosťami súvisiacimi s predajom motorových vozidiel, ktoré boli vlastníctvom firmy otca, pretože doteraz neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali výťažok z predaja, resp. ich účtovnú hodnotu, ani spôsob naloženia so získanými finančnými prostriedkami. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom a preto nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil. Rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a došlo by k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Odvolací súd musel preto podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami otca, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a jednoznačne odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová