KSKE 8 CoP 295/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 295/2011

KS v Košiciach, dátum 25.01.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 295/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/295/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710215973 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710215973.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Z. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. vo N. na Y. zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom advokátom so sídlom v Michalovciach na Špitálskej ul. č. 6 proti odporkyni A. M. rod. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo N. Q. č. XX v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A. M. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23.6.2011 č.k. 14C/160/2010-37 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté vo N. 20.10.2001 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Q. vo zväzku 5, ročník 2009, na strane 39 pod por. č. 5, zveril maloletú A. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu maloletej A. 150 € mesačne od právoplatnosti rozsudku odporkyni vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil vo výroku o určení výživného tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej A. 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, pretože je dlhodobo nezamestnaný a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby prispieval viac. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri vyhotovovaní návrhu došlo ku chybe v písaní, keď miesto výživného 50 € mesačne uviedol 150 € mesačne.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa akceptovala jeho dôvody a súhlasila, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o výživnom v zmysle odvolacieho návrhu navrhovateľa.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti odporkyne a o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a

rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných správ, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) . Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku o určení výživného pre maloletú A. a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode (teraz už len určenie výživného pre maloleté dieťa) , kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil reálne možnosti, schopnosti a majetkové

pomery navrhovateľa, významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a v tomto smere sa spoľahol len na jeho vyjadrenie, že žije s priateľkou vo Viedni a je nezamestnaný bez toho, aby si od príslušných orgánov zistil, či vlastní nejakú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, či vykonáva podnikateľskú, živnostenskú alebo inú činnosť ako samostatne zárobková osoba, či je vedený v evidencii nezamestnaných, či poberá nejaké dávky a aké má reálne možnosti zamestnať sa. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej praxe na to, aby mal súd dostatočné podklady pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa je potrebné, aby si vyžiadal presné oznámenie od všetkých zamestnávateľov, v ktorých rodičia pracovali, prípadne, aby vykonal aj iné dôkazy, ktorými by preveril schopnosti a možnosti rodičov pracovať a poberať adekvátny príjem a ich majetkové pomery. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania má svoje opodstatnenie najmä tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi, je povinnosťou súdu prvého stupňa, obzvlášť v nesporových konaniach, tak v záujme maloletého dieťaťa spraviť. Ani zistenie, že rodičia sa zhodli na rozsahu výživnom pre maloleté dieťa nezbavuje súd povinnosti dôsledne preveriť celkové príjmové pomery navrhovateľa (evidencia v príslušných registroch) , jeho zárobkové schopnosti a možnosti (prostredníctvom obdoby nášho Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rakúsku) a majetkové pomery (či vlastní nehnuteľnosti, osobné motorové vozidlo, cenné papiere a pod.) v súlade s §-om 75 ods. 1 Zákona o rodine, najmä za situácie, keď je ochotný prispievať na výživu maloletej A. 50 € mesačne, aj keď je podľa vlastného tvrdenia dlhodobo nezamestnaný. Napriek tomu, že výrok rozsudku o rozvode manželstva a o styku navrhovateľa s maloletou A. nebol odvolaním napadnutý, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa pri ich písomnom vyhotovení formálne pochybil, ak uviedol, že manželstvo účastníkov konania bolo zapísané vo zväzku 5, ročník 2009, aj keď zo sobášneho listu nesporne vyplýva, že je zapísané v ročníku 2001, a ak vynechal výrok o styku navrhovateľa s maloletou A., aj keď ho vyhlásil tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom 23.6.2011. Písomné vyhotovenie tak vyvoláva zmätočný dojem, že styk navrhovateľa s maloletou A. nebol upravený a že manželstvo účastníkov bolo uzavreté v roku 2009, aj keď bolo uzavreté v roku 2001. Konajúci súd preto tým, že vydal neurčité rozhodnutie, ktoré je na základe nesprávneho výroku o rozvode a chýbajúceho výroku o styku nezrozumiteľné, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Navyše, konajúci súd tým, že dôsledne nevykonal dokazovanie na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú A., nesprávne vec právne posúdil a založil dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Odvolací súd musel preto zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou dôkladne vykonať dokazovanie na zistenie reálnych príjmových a majetkových pomerov navrhovateľa, predovšetkým dožiadaním príslušných orgánov vykonávajúcich evidenciu nezamestnaných, vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, k osobným motorovým vozidlám a k cenným papierom. V prípade zistenia, že navrhovateľ je skutočne nezamestnaný, bude jeho povinnosťou zamerať dokazovanie na dôvody, pre ktoré nepracuje, prípadne aj na iné okolnosti, ak sa ukáže byť potrebným, výsledky zisťovania skonfrontovať so zásadami vyplývajúcimi z §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o výživnom a rozsudok riadne písomne vyhotoviť tak, aby zodpovedal jeho vyhláseniu, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný a logicky správny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.