KSKE 8 CoP 296/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 296/2011

KS v Košiciach, dátum 28.02.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 296/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/296/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209212032 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209212032.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci A. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v J. na D. ulici č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Hancinovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bellovej ulici č. 3 a maloletej A. Q. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II, Popradská č. 74 detí rodičov: A. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na D. ulici č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Hancinovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bellovej ulici č. 3 a W. Q. nar. XX.XX.XXXX trvale bývajúceho v J. na D. ulici č. XX t.č. v J. na R.Á. T. č. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky a A. Q. proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.7.2011 č.k. 23P 159/2009-258 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom pre A. Q. od 1.6.2009 do 7.10.2010 a pre maloletú A. Q. za obdobie od 1.6.2009 do 22.10.2010 a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 20.7.2011 č.k. 23P 159/2009-258 zastavil konanie o zverenie maloletej A. Q. nar. XX.XX.XXXX a A. Q. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. Q. 150 € mesačne od 1.6.2009 do 22.10.2010 a A. Q. 165 € mesačne od 1.6.2009 do 7.10.2010. Rozhodol, že dlžné výživné od otca pre maloletú A. za obdobie od 1.6.2009 do 22.10.2010 nevzniklo a dlžné výživné od otca pre A. za obdobie od 1.6.2009 do 7.10.2010 nevzniklo. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa proti jeho výrokom, ktorým rozhodol, že otcovi nevzniklo dlžné výživné voči maloletej A. a plnoletej dcére A., ako aj proti výroku, ktorým zamietol návrh na určenie výživného pre maloletú A. a plnoletú dcéru A. za obdobie od 1.11.2008 do 31.5.2009, podala v zákonnej lehote odvolanie matka a plnoletá A. s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že konajúci súd pochybil, ak opätovne (duplicitne) prihliadol v rámci iného plnenia otca formou vreckového od októbra 2009 do marca 2010, nakoľko toto vreckové už bolo zohľadnené a zahrnuté v sumách, ktorými otec prispel na výživu detí poštovými poukazmi a rovnako pochybil, ak zohľadnil pri úhradách otca na výživné pre deti 10-dňovú dovolenku v Turecku, ktorá bola zrealizovaná z iniciatívy otca a je v rozpore s účelom výživného. Uviedla, že konajúci súd mal započítať výživné za mesiac október 2010 len v pomernej časti, pre maloletú A. 106,45 € (za 22 dní) a pre A. 37,25 € (za 7 dní) , otcom uhradené výživné pre maloletú A. od 1.6.2009 do 31.8.2010 predstavuje 900 €, čo je v rozpore so započítaním do plnenia vyživovacej povinnosti otca súdom voči

tejto dcére 990 € za toto obdobie. Vyjadrila názor, že rozdiel medzi výživným určeným súdom prvého stupňa a výživným, ktoré uhradil otec pre maloletú A. za obdobie od 1.6.2009 do 22.10.2010 je 875,96 € a pre A. za obdobie od 1.6.2009 do 7.10.2010 je 105,59 €. Považuje za pochybenie súdu, ak zamietol jej návrh na určenie výživného od novembra 2008 do mája 2009, pretože otec v tom čase hradil okrem úhrad spojených s bývaním maloletej A. jedine stravovanie sa v školskej jedálni, uhradil jej 3x lístok na hokej a urobil nákup v Maďarsku v hodnote 8,04 € a pre A. okrem pomernej časti nájomného, zaplatil poplatok za telefón a cestovné 9,10 €, kúpil 3x lístok na hokej, preto bola nútená všetky potreby detí uhrádzať sama za finančnej pomoci svojej rodiny, čo podľa jej názoru predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa k tomu, aby súd výživné za toto obdobie priznal.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne a právne správny v celom rozsahu potvrdil. Vyjadril názor, že prvostupňový súd na základe vykonaného dôsledného dokazovania správne zistil skutkový stav veci a vydaný rozsudok je v súlade so Zákonom o rodine. Vyjadril názor, že svoju vyživovaciu povinnosť od 1.6.2009 do 22.10.2010 pre maloletú A. a od 1.6.2009 do 7.10.2010 pre A. si riadne plnil podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, čo riadne preukázal jednotlivými výpismi z bankového účtu. Opätovne uviedol podrobný rozpis plnenia vyživovacej povinnosti voči deťom v rozhodnom období a na základe toho konštatoval, že za obdobie od júna 2009 do októbra 2010 vynaložil náklady pre A. 4.010,075 € a pre maloletú A. 3.262,585 €. Konštatoval, že od novembra 2008 do konca augusta 2009 žili v spoločnej domácnosti a deti mali po celý čas zabezpečené potreby, nie za prispenia ich matky, ale za jeho finančné prostriedky. Tvrdenie matky o pomoci jej rodičov označil za klamstvo, pretože práve jej matka si od nich neustále požičiavala peniaze. Konštatoval, že vychádzajúc z príjmu matky a pri jej vysokých mesačných osobných nákladov je zrejmé, že pri svojom príjme nemohla hradiť všetky vyživovacie a materiálne náklady na A. a A..

Kolízny opatrovník maloletej A. sa k odvolaniu nevyjadril.

Výrok rozsudku, ktorým bolo zastavené konanie o zverenie maloletej A. a A. do osobnej starostlivosti matky, výrok o určení výživného od otca pre maloletú A. 150 € mesačne od 1.6.2009 do 22.10.2010 a výrok o určení výživného pre A. 165 € mesačne od 1.6.2009 do 7.10.2010 neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zamietol návrh na určenie výživného pre maloletú A. a A. za obdobie od 1.11.2008 do 31.5.2009 a rozhodol, že otcovi nevznikol dlh na výživnom pre maloletú A. od 1.6.2009 do 22.10.2010 a pre A. od 1.6.2009 do 7.10.2010. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré tvorili obranu matky a A. už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom za obdobie od 1.11.2008 do 31.5.2009 a dlžnom výživnom. Odvolací súd dôsledným posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa pre určenie výživného pre maloletú A. a A. od 1.11.2008 do 31.5.2009 a dodáva, že matke nebránila žiadna skutočnosť podať návrh na určenie výživného pre maloletú A. a v tom čase rovnako maloletú A. ihneď po tom, ako si otec prestal, resp. plnil si vyživovaciu povinnosť v nedostatočnej miere a odvolacia námietka v tejto časti, zjavne aktuálna a uplatňovaná v každom obdobnom prípade, je v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného spätne pred podaním návrhu a jej posúdením, ako dôvodu hodného osobitného zreteľa, by sa minula účinku obmedzujúca klauzula tohto zákonného ustanovenia, najmä, aby si oprávnení rodičia uplatňovali výživné čo najskôr, aby sa zamedzilo možným špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznať výživné spätne po začatí konania. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s rozsahom plnenia otca z titulu výživného pre maloletú A. od 1.6.2009 do 22.10.2010 a pre A. od 1.6.2009 do 7.10.2010, správne a zákonne započítal do plnenia vyživovacej povinnosti otca v rozhodnom období otcom zaplatené výživné (peňažné plnenie) , plnenie z titulu nájomného (pomernú časť nájomného) , náklady súvisiace s dovolenkou detí a všetky ostatné relevantné vecné plnenia, ktoré správne kvantifikoval a považoval za opodstatnené a odôvodnené potreby detí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú okrem výživy vo vlastnom zmysle slova a jeho hmotných potrieb, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, aj všetky potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Vychádzajúc z tejto úvahy je zákonné a spravodlivé, aby výdavky súvisiace s dovolenkovým pobytom detí v Turecku boli započítané do plnenia vyživovacej povinnosti otca, pretože nesporne súvisia s rozvojom rekreačných potrieb detí, resp. s ich rekreačným vyžitím, preto spĺňajú charakter a účel výživného aj so zreteľom na to, že vyživovacia povinnosť otca voči deťom nebola v tom čase ešte určená súdom. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (vecné plnenia, peňažné plnenia, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosť nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou a vždy pôjde o viac, či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastoliť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch, ktorým rozhodol, že otec nemá dlh na výživnom voči maloletej A. a A., tieto kvality spĺňa. Z tohto uhla pohľadu je odvolacia námietka o duplicitnom započítaní vreckového a rozdielu v peňažnom plnení o 90 € pre maloletú A. bez významu aj preto, že ostatné relevantné plnenia otca preukázané v priebehu konania na súde prvého stupňa prevyšujú súdom určené výživné pre maloletú A. a A. za rozhodné obdobie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.