KSKE 8 CoP 338/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 338/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/338/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210217514 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210217514.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci D. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Zvonárskej ul. č. 8 na návrh otca O. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na B. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Michalom Hvozdom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Tolstého ul. č. 32 za účasti matky C. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na N. ul. č. X zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Zvonárskej ul. č. 8 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.9.2011 č.k. 27P 256/2010-217 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného pre D. Z. nar. XX.X.XXXX od 24.3.2010 do budúcna.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania o zníženie výživného za obdobie od 28.5.2009 do 24.2.2010 a mení za obdobie od 25.2.2010 do 23.3.2010 tak, že návrh na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zníženie výživného na plnoletú D. za obdobie od 28.5.2009 do 23.3.2010 a zamietol návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca na pln. D. od 24.3.2010 do budúcna.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 30.6.2008 sp.zn. 43C 21/2008 pre D. 5.000,- Sk (165,97 €) mesačne znížil na 30 € mesačne spätne od 24.2.2010. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa, že o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči D. za obdobie od 28.5.2009 do 24.3.2010 už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, na základe čoho súd prvého stupňa v zmysle zásady res iudicatae konanie zastavil. V tejto súvislosti poukázal na § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Toto ustanovenie procesnú zásadu res iudicatae (rozhodnutá vec) prelomuje v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.2.2010 č.k. 8CoP 335/2009-107, ktorým bol rozsudok okresného súdu z 22.9.2009 pod č.k. 23P 312/2008-88 zmenený tak, že jeho návrh na zníženie výživného bol zamietnutý. Vyslovil presvedčenie, že zmena rozsudku je možná už dňom vyhlásenia pozmeňovacieho rozsudku a nie nadobudnutím jeho právoplatnosti. Z uvedeného dôvodu zastavenie konania o zníženie výživného pre D. od 28.5.2009 do 23.3.2010, t.j. do dňa právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

24.2.2012 č.k. 8CoP 335/2009-107 považuje za nesprávne. Vyjadril zásadný nesúhlas so skutkovými zisteniami súdu, na základe ktorých návrh na zníženie výživného zamietol a síce, že zmena pomerov na jeho strane, a to vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. O.D. a jej matke nie sú dôvodom pre zníženie výživného a má za nepochybné, že dôležitou zmenou majúcu význam pre novú úpravu výživného je práve okolnosť, že mu pribudla zákonná vyživovacia povinnosť k ďalšej osobe, resp. osobám. Zdôraznil, že je nezamestnaný, o čom svedčia správy z úradu práce a poberá len symbolickú odmenu za prácu u svojej priateľky. Konštatoval, že na jednej strane konajúci súd dôsledne skúmal majetkové a zárobkové pomery jeho družky a na druhej strane žiadnym spôsobom neskúmal pomery na strane matky, resp. jej priateľa, napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti. Nezaoberal sa ani majetkovými a finančnými pomermi na strane matky, ktoré sú nepochybne lepšie ako na jeho strane.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila plnoletá dcéra D., ktorá vyjadrila presvedčenie, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi v priebehu konania, dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe zákonne rozhodol. Opakované vyjadrenia otca o jeho nedostatočnom finančnom zabezpečení a zmene pomerov spočívajúcej v narodení dieťaťa, v dôsledku čoho má zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zabezpečením svojej terajšej rodiny a domácnosti, považuje za účelové s úmyslom vyhnúť sa plateniu výživného. Zdôraznila, že otec sám sa zaviazal v čase posledného rozhodnutia prispievať toto výživné, aj keď v tom čase prezentoval príjem len 8.000,- Sk. Vyjadrenie otca týkajúce sa odmeny z pracovnej činnosti v súčasnej dobe 30 € mesačne, považuje za klamlivé a nedôveryhodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov otca a ich dôsledným a podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva kvalifikovaná zmena jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, pretože jeho pomery a skutkový stav zistený v predchádzajúcom konaní, je v podstate totožný s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitím schopnostiam. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa o pomeroch otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, keď návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý (rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24.2.2010) , nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala právne posúdenie pomerov otca inak, ako z hľadiska potencionality príjmov. Odvolací súd poznamenáva, že dôležitou zmenou pomerov majúcou význam pre novú úpravu výživného je spravidla aj okolnosť, ak povinnému pribudne zákonná vyživovacia povinnosť k ďalšej osobe. Vznik vyživovacej povinnosti otca k maloletej O. Z. nar. XX.X.XXXX v náväznosti na pomery otca posudzované z hľadiska potencionality príjmov (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) neodôvodňujú zníženie výživného, pretože vznik zákonnej vyživovacej povinnosti k ďalšej osobe bez posúdenia ostatných zákonných kritérií pre určenie (zvýšenie, zníženie) výživného vyjadrených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sám o sebe nezakladá dôvod, resp. nemá právny význam pre novú úpravu výživného. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére D. v doterajšom rozsahu, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami z podnikateľskej oblasti, ktoré by mohol adekvátne zúročiť práve so zreteľom na to, že jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a vychovávajú spoločné dieťa (O. Z.) prevádzkuje živnosť s rovnakým predmetom činnosti a v tých istých prevádzkových priestoroch, ako v čase, keď túto živnosť prevádzkoval otec, ktorého preukázateľne zamestnáva na dohodu o pracovnej činnosti. Odvolací súd tiež konštatuje, že výživné 165,97 € (5.000,- Sk) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb D. a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy dcéry na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Z uvedených dôvodov je záver súdu, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného správny a odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči D. ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zastavil konanie o návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 28.5.2009 do 23.3.2010 dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď zastavil konanie až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24.2.2010 č.k. 8CoP 335/2009-107, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného pre D. zamietnutý, pretože nepostupoval v súlade s ust. § 163 ods. 1,2 O.s.p.. Podľa tohto zákonného ustanovenia podmienkou zmeny rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, je podstatná zmena okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Zmena rozsudku v zmysle ust. § 163 ods. 1 O.s.p. nie je však možná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovacieho rozsudku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. za obdobie od 28.5.2009 (otcom navrhnutý počiatok zníženej vyživovacej povinnosti) do 24.2.2010, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku Krajského súdu v Košiciach (č.k. 8CoP 335/2009-107) a podľa § 220 O.s.p. zmenil za obdobie od 25.2.2010, t.j. nasledujúcim dňom po vyhlásení rozhodnutia krajského súdu do 23.3.2010, t.j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu (vyhláseného 24.2.2010) a návrh na zníženie výživného za toto obdobie zamietol z rovnakých dôvodov, pretože ide o totožný skutkový stav posudzovaný z hľadiska potencionality príjmov otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová