KSKE 8 CoP 339/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 339/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/339/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222959 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210222959.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti W. B. nar. XX.XX.XXXX a B. nar. XX.XX.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach pracoviskom Košice II detí rodičov O. W. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. K. C. T.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčivou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a U. W. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v S. K. I. T.. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2011 č. k. 27P/347/2010-132 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od otca pre mal. B. a pre mal. B..

Otec nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zvýšenie výživného pre mal. deti od 1.9.2010 do 31.8.2011, zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 5.9.2007 č.k. 25P/61/2007-54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2007 č.k. 8CoP 281/2007-77 od otca pre každú z maloletých z 82,98 eur na 140 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.9.2011 a zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Proti výroku o zvýšení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť voči každej z maloletých len na 100 € mesačne, zamietne návrh matky v prevyšujúcej časti a neprizná žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že výživné pre každú z maloletých 140 € mesačne prevyšuje ich odôvodnené potreby a nie je úmerné zníženiu jeho čistého priemerného mesačného príjmu zo 739,83 € na súčasných 704,81 € od mája do augusta 2011. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak ustálil jeho čistý priemerný mesačný príjem na 860,65 €, aj keď táto čiastka nevyplývala zo spisu. Poukázal na svoje odôvodnené výdavky a na to, že okrem mal. dievčat má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Q., ktorému na základe rozhodnutia súdu prispieva 100 € mesačne. Okrem toho platí za užívanie bytu nájomné 224,06 € a inkaso 45,34 €, za internet 10 € a telefonuje za 20 € mesačne. Navyše prispieva svojej matke 150 € mesačne na stravu, drogériu, ošatenie a obuv. Na druhej strane spochybnil matkou prezentovaný rozsah odôvodnených potrieb mal. detí a uviedol, že je prehnané, aby 10 ročné deti mali vysokorýchlostný internet, kým jemu aj ostatným dospelým osobám stačí len bežný. Namietal aj zvýšené výdavky matky na cestovné a stravné

pre mal. deti. Poukázal na to, že od poslednej súdnej úpravy výživného vzrástol matke príjem a zarába dokonca viac ako on. Poznamenal, že je vlastníkom iba jedného trojizbového bytu a malej motorky Simson rok výroby 1989, ktorá má len symbolickú hodnotu. Uviedol, že ak by mu nepomáhali rodičia, žil by na hranici biedy.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny. Konštatovala, že pokiaľ otec prispieva na výživu mal. Q. 100 € mesačne, ktorý navštevuje len materskú školu, bolo by neprimerané, ak by odvolací súd zmenil výrok o výživnom a zvýšil výživné pre každú z maloletých len na 100 € mesačne, pretože výdavky mal. dievčat navštevujúcich 2. stupeň základnej školy sú neporovnateľne vyššie. Poukázala na to, že otec si zámerne navyšuje platby súvisiace s užívaním svojho 3 izbového bytu, pretože ona za trojizbový byt, v ktorom žije s dvoma mal. deťmi platí 133,96 € nájomné (otec 224,06 €) a 39,94 € inkaso (otec 45,34 €) . Spochybnila tvrdenie otca, že prispieva svojej matke na stravu a oblečenie 150 € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku o zastavení konania o zvýšenie výživného a o zamietnutí návrhu na zníženie výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre každú z maloletých na 140 € mesačne od 1.9.2011. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. deti, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie príjmu otca o 120 € mesačne zo 739,83 € na 860,65 € mesačne bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o takmer rovnakú čiastku, t.j. o 120 € mesačne pre obe maloleté (140 eur - 82,98 eur x 2) a výživné 140 € mesačne pre každú z maloletých, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňuje jeho vyživovaciu povinnosť k mal. Q. a aj odôvodnené potreby mal. detí. Pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, na základe akého výpočtu ustálil, že zarába 860 € mesačne, odvolací súd poukazuje na oznámenie spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. z č.l. 124 spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že otec u nich od augusta 2010 do júla 2011 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 860,65 €. Odvolací súd poznamenáva, že pri zvyšovaní výživného je pre súd z objektívnych príčin rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič dosiahol za posledných 12 mesiacov pred rozhodovaním o výživnom a nie príjem, ktorý dosiahol v posledných 4 mesiacoch, pretože ten môže byť skreslený možnou práceneschopnosťou povinného, nemusia v ňom byť zahrnuté pravidelné

polročné alebo ročné odmeny alebo príležitostné príplatky, ktoré sú tiež súčasťou postihnuteľného príjmu povinného. Pokiaľ otec spochybňoval rozsah odôvodnených potrieb mal. detí, odvolací súd poukazuje na to, že len výdavky otca na stravu, oblečenie a obuv v rozsahu 150 € mesačne sú vyššie ako zvýšené výživné 140 € mesačne, ktoré má slúžiť aj na uspokojovanie iných nevyhnutných potrieb mal. detí. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 140 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,66 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi aj po zaplatení výživného zostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pre porovnanie matke ostane na výživu každého člena jej domácnosti len 387,6 € (jej príjem 882,85 eur + 280 eur výživné od otca / 3 osoby) , kým otcovi ostane 480 € mesačne (jeho príjem 860 eur - 380 eur výživné pre všetky jeho tri mal. deti) . Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Ak otec odôvodňoval potrebu zmeny rozsahu zvýšeného výživného svojimi výdavkami na bývanie odvolací súd uvádza, že je v jeho možnostiach znížiť si ich tak, aby neohrozovali plnenie jeho vyživovacej povinnosti v prospech mal. detí, pretože matka s dvoma mal. deťmi má menšie zálohové platby na nájomné a inkaso ako otec, ktorý žije v 3 izbovom byte sám. Stojí za povšimnutie, že otec napriek svojim nadhodnoteným výdavkom na bývanie v odvolacom konaní namietal odôvodnenosť a rozsah výdavkov matky na vysokorýchlostný internet pre mal. deti, ktorý je nevyhnutný pre ich riadnu prípravu na budúce povolanie. Odvolací súd poznamenáva, že by nebolo spravodlivé, ani primerané zvýšiť výživné na rovnakú čiastku akou otec prispieva na výživu mal. Q. 100 € mesačne, pretože mal. Q. je mladší, navštevuje len materskú školu a jeho odôvodnené potreby sú podstatne nižšie ako odôvodnené potreby mal. dievčat, ktoré sú vo veku najintenzívnejšieho fyzického rastu a duševného dospievania. Ak otec bude svoju situáciu napriek určitej rezerve v rozsahu jeho výdavkov považovať naďalej za tak neúnosnú ako prezentoval v odvolacom konaní, nič mu nebráni požiadať o zníženie výživného pre mal. Q.. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Odvolací súd nepriznal otcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože konanie o zvýšenie výživného pre mal. deti je konaním starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa podľa § 81 ods. 1 O.s.p. mohlo začať aj bez návrhu. O trovách matky odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.