KSKE 8 CoP 35/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 35/2012

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 35/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208221160 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208221160.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. Š. nar. XX.X.XXXX a L.S. Š. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II detí rodičov: H. Š. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v W. na P. ulici č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a N.. I. Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v X. na X. ulici č. XX, korešpondenčná adresa L..C..X. XX, X. XXX v konaní o zníženie a zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.11.2011 č.k. 23P 193/2008-305 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú L. nar. XX.X.XXXX a pre maloletú G. nar. XX.X.XXXX od 1.9.2010 do budúcna.

M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. nar. XX.X.XXXX od 1.9.2010 do budúcna a vo výroku o dlhu na výživnom od 1.9.2010 do 31.10.2011 tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 9.11.2011 č.k. 23P 193/2008-305 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 12.3.2007 č.k. 43C 193/05-94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.1.2008 č.k. 8CoP 143/07-147 tak, že znížil výživné od otca pre maloletú L. zo 49,79 € na 26,56 € mesačne a pre maloletú G. z 33,19 € na 26,56 € mesačne od 1.8.2009 do 31.8.2010, zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú L.S. a maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna, zvýšil výživné od otca pre maloletú G. z 33,19 € na 35 € mesačne od 1.9.2010 do budúcna, ktoré ho zaviazal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej, dlžné výživné na maloletú G. 25,34 € od 1.9.2010 do 31.10.2011 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletej a zastavil konanie o zvýšenie výživného pre maloletú L. od 1.9.2010 do budúcna.

Proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného na maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna, dlžnom výživnom od 1.9.2010 do 31.10.2010 a zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloletú G. a maloletú L.Í. od 1.9.2010 do budúcna podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa zistil správne všetky okolnosti týkajúce sa jeho aktuálnej životnej situácie a príjmu, a v odôvodnení správne skonštatoval, jeho príjem sa za posledné roky nezmenil, teda sa nezmenil ani voči času, kedy bolo stanovené výživné na maloletú L. a na maloletú G.. Konajúci súd nevzal do úvahy, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloleté deti I., O. a B., inak by nemohol potvrdiť pôvodnú

výšku výživného na L. 49,79 € a zvýšiť výživné na maloletú G. na 35 €. Momentálne jeho priemerný mesačný príjem je 296,46 €, z ktorého uhrádza súdom určené výživné na O. 35 €, I. 35 €, B. 30 €, náklady na bývanie cca 50 €, stravné lístky cca 30 € a po odrátaní týchto výdavkov mu ostane cca 116 €. Ak by bola potvrdená súdom určená vyživovacia povinnosť na maloletú L. a maloletú G., tak mu na živobytie ostane cca 31 €, a to ešte nerátal náklady na lieky, ktoré pravidelne musí brať kvôli zdravotnému stavu. Tiež uviedol, že maloleté deti L. a G. spolu s bývalou manželkou užívajú 1-izbový byt, ktorého je spoluvlastníkom a ktorý je predmetom rozdelenia BSM po rozvode manželstva. Z týchto dôvodov trval na znížení výživného na maloletú G. na 30 € a na maloletú L. na 35 € mesačne. Konštatoval, že ak by zobral do úvahy, že bude platný rozsudok o znížení a zvýšení výživného, nemá dlh na bežnom výživnom, ako to vyplýva z prílohy odvolania o platbách výživného za mesiace 8/2009 až 1/2012.

Matka a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku o znížení výživného od otca na maloletú L. zo 49,79 € na 26,56 € a na maloletú G. z 33,19 € na 26,56 € od 1.8.2009 do 31.8.2010 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú L. a pre maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného pre maloletú L. a maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca je stále dostatočný na to, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v pôvodne určenom rozsahu na maloletú L. 49,79 € a na maloletú G. 33,19 € mesačne bez toho, aby bolo ohrozené zabezpečovanie jeho vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, ktoré výživné korešponduje so zásadou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) . Vznik vyživovacej povinnosti otca voči maloletému B. nar. X.X.XXXX v nadväznosti na pomery otca od 1.9.2010 neodôvodňujú zníženie výživného, pretože vznik zákonnej vyživovacej povinnosti k ďalšej osobe bez posúdenia ostatných zákonných kritérií pre určenie (zvýšenie, zníženie) výživného vyjadrených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sám o sebe nezakladá dôvod, resp. nemá právny význam pre novú úpravu výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom O. a I. nar. X.X.XXXX bola posudzovaná a zohľadnená v čase predchádzajúcej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 16.6.2009

č.k. 23P 193/2008-91, ktorý bol vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú L. a maloletú G. od 1.8.2008 do 31.7.2009 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20.1.2010 č.k. 8CoP 238/2009-109. Odvolací súd poznamenáva, že výživné od otca pre maloleté deti I., O. a B. vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine) , ktoré so zreteľom na pomery otca by zjavne zodpovedalo relevantným zákonným kritériám pre určenie výživného, a posun finančného rozdielu medzi výživným na základe dohody rodičov na maloletého O. 35 €, maloletého I. 35 € a maloletého B. 30 € schválenej súdom (Okresný súd Bratislava II z 22.6.2011 č.k. 27P 249/2011-15) a výživným v minimálnom rozsahu, ktoré je 20,32 € (100 € - 3x 26,56 €) , v prospech plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej L. a maloletej G. dovoľuje záver, že výživné navrhované otcom pre maloletú L. 35 € a pre maloletú G. 30 € spolu 65 € pri objektívnom zohľadnení miery odôvodnených potrieb maloletých detí I., O. a B. (matematickým postupom vyjadrená sumou 20,32 €) je spolu 85,32 €, t.j. prevyšuje vyživovaciu povinnosť otca určenú doterajším rozhodnutím súdu voči maloletej L. a maloletej G., ktoré je spolu na obidve deti 82,98 € (49,79 € + 33,19 €) . Rozsah plnenia vyživovacej povinnosti otca voči všetkým maloletým deťom (piatim) , či už určený súdom alebo navrhovaný otcom, je totožný a odlišuje sa iba úvahou otca o pomere, resp. diferencovaní výživného v nadväznosti na mieru odôvodnených potrieb maloletých detí, preto z tohto uhla pohľadu návrh otca na zníženie výživného pre maloletú L. a maloletú G. na sumu rovnajúcu sa výživnému určeného (dohodnutého) pre maloleté deti I., O. a B. vo veku štyri a troch rokov, rozhodne nie je a nemôže byť v záujme maloletej L. a maloletej G., ktoré dievčatá sú vo veku 12 a 15 rokov. Vychádzajúc z tejto úvahy odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mohol a mal byť zjavne opatrnejší pri uzatváraní dohody o výživnom pre maloleté deti z terajšieho vzťahu (I., O. a B.) schválenej súdom, proti ktorému rozhodnutiu sa vzdal práva odvolania a spravodlivejšie posudzovať výrazný rozdiel v odôvodnených potrebách maloletých detí v nadväznosti na ich vek a súvisiace výdavky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre maloletú L. a maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú G. dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak k nesprávnym právnym záverom, že podstatná zmena pomerov na strane maloletej G., ktorá nastúpila na druhý stupeň základnej školy, odôvodňuje zvýšenie výživného (zvýšenie výživného o 1,81 €) po zohľadnení príjmových pomerov otca a počtu jeho vyživovacích povinností, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. od 1.9.2010 do budúcna a vo výroku o dlhu na výživnom od 1.9.2010 do 31.10.2011 tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podstatné zvýšenie reálnych odôvodnených potrieb maloletej G. je síce kvalifikovaným, ale nie jediným kritériom rozhodným pre zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, pretože možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. Odvolací súd tiež dodáva, že doterajšie výživné určené súdom je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej L. nar. XX.X.XXXX, maloletému O. a B. nar. X.X.XXXX a maloletému B. nar. X.X.XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.