KSKE 8 CoP 365/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 365/2011

KS v Košiciach, dátum 24.04.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 365/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/365/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218126 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210218126.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa M. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. - Š. na D. P. č. XX proti odporcovi P. G. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. na ulici O. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.9.2011 č.k. 27P 406/2010-43 v spojení s opravným uznesením z 3.11.2011 č.k. 27P 406/2010-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok z 30.9.2011 č.k. 27P 406/2010-43 v spojení s opravným uznesením z 3.11.2011 č.k. 27P 406/2010-51.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 30.9.2011 č.k. 27P 406/2010-43 v spojení s opravným uznesením z 3.11.2011 č.k. 27P 406/2010-51 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Poprad z 18.3.2002 č.k. Nc 558/2002-17 od odporcu pre navrhovateľa z 1.300,- Sk (43,15 €) na 130 € mesačne od 1.7.2010 do budúcna a zaviazal ho prispievať navrhovateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 215 € od 1.7.2010 do 30.9.2011 zaviazal odporcu zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre navrhovateľa na 80 € mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné v tejto sume mu doposiaľ dobrovoľne platil. Vytkol konajúcemu súdu, že sprepitné, ktoré občas pri výkone svojho povolania dostane, rátal za jeho vedľajší príjem napriek tomu, že sprepitné je iba nepatrnou položkou bez akéhokoľvek nároku, ktoré občas dostane a nie je príjmom, s ktorým sa dá rátať. Konajúci súd síce uviedol, že prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére W., ale ostatné skutočnosti týkajúce sa príjmov a výdavkov jeho terajšej rodiny nezohľadnil a je presvedčený, že toto súd ani nezaujímalo. Konštatoval, že príjem jeho rodiny je 691,66 € (jeho príjem a príjem manželky pozostávajúci z rodičovského príspevku) a výdavky sú 706 bez započítania jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, ďalších potrieb jeho rodiny (kozmetika, ošatenie, čistiace prostriedky a podobne) a spolu s výživným 130 € sú základné výdavky jeho rodiny 836 €, v dôsledku čoho je rozdiel medzi príjmom a výdavkami -144,34 €. Súd prvého stupňa rovnako nezohľadnil, že maloletá W. je od narodenia chorá, bola niekoľkokrát hospitalizovaná a okrem užívania rôznych liekov a liečiv vyžaduje pravidelné odborné kontroly v Banskej Bystrici najmenej raz mesačne a pri hospitalizácii bol nevyhnutný aj pobyt matky dieťaťa, ktorá musela platiť za ubytovanie, ako aj za pobyt v nemocnici. Po narodení maloletej W. nechcel sklamať navrhovateľa, preto za pomoci svojich rodičov prispieval mu výživné tak, ako pred narodením dcéry. Uviedol, že navrhovateľa má rád a aj z dokazovania na pojednávaní vyplynulo, že svojmu synovi dával vždy viac, ako bolo určené súdom. Rád by svojho syna zabezpečil, poskytol mu čokoľvek, čo by si želal, ale žiaľ v terajšej jeho finančnej situácii

na to nemá. Vie, že potreby jeho syna sú oprávnené, ale pokiaľ sa celá jeho rodina nemá dostať do kolapsu, nie je v jeho silách súdom určené výživné synovi platiť. Spolu s odvolaním predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, že jeho manželka poberá rodičovský príspevok 190,10 € od februára 2011, výplatnú pásku za október 2011, kde je uvedená položka nájomného za ubytovanie v práci 30 €, pokladničné bloky o výške za mlieko a lieky pre maloletú W. a doklad o výške jednorázového cestovného do práce 1,35 €.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na výpoveď odporcu, že okrem výživného 50 € mesačne mu prispieva ďalších cca 50 € mesačne (z toho 30 € na oblečenie) a v priemere vo výške 30 € mu uhrádza výdavky za mobilný telefón, čo spolu je 130 €. Odporca je zamestnaný v Grand hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách ako porter (vykonáva prácu nosiča batožín, zaparkuje hosťom autá a podobne) a jeho mesačný príjem je stanovený z pevnej a variabilnej zložky (sprepitného) , ktorá nemôže predstavovať nepatrnú položku, ako uvádza vo svojom odvolaní. Tiež uviedol, že matka, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére F. nar. X.X.XXXX., prispieva na jeho výdavky (cestovné, stravu, školné, stužkovú slávnosť, základnú umeleckú školu - výtvarný odbor, šport, lekára, drogériu, ošatenie) zo svojho príjmu, ktorým je momentálne rodičovský príspevok 190,10 €. Chápe, že otcova finančná situácia sa od narodenia dcéry W. zmenila, ale potom nerozumie tomu, prečo mu počas niekoľkých rokov, keď pracoval v zahraničí a nemal inú vyživovaciu povinnosť, stále posielal výživné len 43,15 €, keď v tom období ho mohol finančne zabezpečiť. Zdôraznil, že ani matka by jeho potreby nedokázala zabezpečiť bez pomoci iných a výživné 43,15 €, ktoré otec platil od roku 2002, v žiadnom prípade nie je dostačujúce vzhľadom k jeho veku a potrebám, keďže momentálne je v maturitnom ročníku. Je presvedčený, že súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a akceptoval všetky skutočnosti súdu preukázané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 130 € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej W. nar. X.X.XXXX a zdravotný stav tohto dieťaťa si vyžaduje zvýšené náklady. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý je študentom strednej školy (v školskom roku 2011/2012 v maturitnom ročníku) sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a výživné 130 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,33 €, zohľadňuje iba časť jeho nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy navrhovateľa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Odvolací súd tiež

dodáva, že pomery odporcu, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného na 130 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľa by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, berúc do úvahy najmä časové obdobie (8 rokov) , ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, počas ktorého si odporca až do septembra 2010 plnil vyživovaciu povinnosť po 43,15 € (výživné 1,43 € na jeden deň) napriek tomu, že v tom čase mal vyživovaciu povinnosť iba voči navrhovateľovi. Odvolací súd tiež poznamenáva, že tzv. sprepitné netvorí časť oficiálneho príjmu, ale je všeobecne známe, že táto forma odmeňovania je bežnou praxou a čiastočným stimulom pre vykonávanie práce tohto charakteru, preto je správne a zákonné, že súd prvého stupňa tento príjem zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.