KSKE 8 CoP 368/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 368/2011

KS v Košiciach, dátum 10.04.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 368/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/368/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105222624 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7105222624.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Y. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v X K. C.. XXX P. E. Q. F. zastúpenej JUDr. Tiborom Pelegrínom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 57 proti odporcovi K. P.G. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v F. na ul. L. X. č. XX toho času v L. na ul. R. Y. č. X zastúpenému JUDr. Vierou Hudákovou advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Alejovej ul. č. 5 v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 21.9.2011 č.k. 21C 67/2005-208 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka podaním doručeným súdu 8.6.2011 oznámila, že berie návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Otec navrhovateľky (odporca) podaním doručeným súdu 18.7.2011 vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Konajúci súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, vrátil vec na ďalšie konanie a tento, aby pokračoval v konaní a meritórne o jej návrhu rozhodol. Uviedla, že návrhom z 5.9.2005 sa domáhala určenia výživného od odporcu, pretože jej neprispieval na výživu napriek tomu, že študovala a nebola schopná samostatne sa živiť. Univerzitné štúdium ukončila, otehotnela a narodil sa jej maloletý syn U., ktorý musel byť v dôsledku vážnej srdcovej vady operovaný po troch mesiacoch svojho života. Nemohla sa zamestnať a až doposiaľ nie je schopná samostatne sa živiť, pretože jej ako kanadskej občianke je krátený materský príspevok, nakoľko podľa kanadských predpisov neodpracovala po ukončení štúdia potrebný počet mesiacov. V dôsledku pooperačného stavu mal. U. sa nemôže zamestnať, preto je v plnom rozsahu odkázaná výživou na svoju matku, ktorá rovnako nie je zamestnaná a nemôže dopĺňať zdroj jej výživy. Žije iba zo sociálnych dávok na hranici, resp. pod hranicou sociálneho minima. Vypomáhajú im výlučne priatelia. Odporca jej začiatkom mája po dlhej dobe (cca 4 rokov) zatelefonoval s tým, aby netrvala na začatom konaní, pretože jej vyrovná dlh na výživnom. Pod tlakom totálnej finančnej a psychickej tiesne so zreteľom na starostlivosť o mal. U. s jeho návrhom súhlasila a následne jej odporca mailom zaslal slovenský text, ktorému riadne nerozumela, pretože od štyroch rokov žije v Kanade, s pokynom, aby ho podpísala. V domnení, že sa jedná o vyrovnanie v súvislosti s telefonickým hovorom, toto mailové podanie podpísala a odovzdala ho priateľovi otca s tým, že sa ešte poradí s matkou. Následne sa s matkou dozvedeli, že podanie ktosi osobne odovzdal na Okresný súd Košice I k sp.zn. 21C 67/2005 s tým, že návrh berie späť a žiada konanie zastaviť a dokonca, že ani nežiada náhradu trov konania. Rozhodne sa jedná o konanie v tiesni a takýmto spôsobom, že neovláda slovenský jazyk, bola uvedená do omylu a svoje podanie osobne na súde neodovzdala, nakoľko už minimálne štyri roky nebola na Slovensku. Tvrdí, že sa jedná o právny úkon urobený v tiesni a dokonca ju odporca úmyselne uviedol

do omylu, preto tvrdí, že tento právny úkon je rozhodne v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, pretože nebola uzrozumená s tým, že sa o jej návrhu nebude ďalej konať a nebude meritórne rozhodnuté. Jej prejav vôle vzbudzuje v každom prípade na základe vyššie uvedeného pochybnosti a pretože jej nebolo jasné, že právny úkon, ktorý odporca označil ako späťvzatie návrhu môže vyvolať ním zamýšľané účinky, súd k nemu nemôže prihliadať. Podotkla, že späťvzatím návrhu sa rozumie procesný úkon navrhovateľa, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že nemá záujem na prejednávaní svojho návrhu a je uzrozumený s tým, že o ňom nebude v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Prejav vôle však nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu a zmysle. Aj keď podľa ustálenej súdnej praxe nemožno doručené späťvzatie návrhu odvolať, čo je jej známe, v prípadoch, ak procesný úkon navrhovateľa nie je so zreteľom na vyššie prezentované úvahy jednoznačný a vzbudzuje pochybnosti o náležitostiach zakotvených v § 37 ods. 1 OZ, nemôže taký úkon vyvolať zamýšľané účinky a súd k nemu nemôže prihliadať. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzuje konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým alebo psychickým donútením. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu a všeobecných súdov sa pod pojmom tieseň rozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí byť preň objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že konaná vo svoj neprospech (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 154/08) . Pretože odporca jej v telefonickom rozhovore sľúbil, že jej zaplatí všetky prostriedky, na ktoré by bol inak zaviazaný rozhodnutím súdu a vzhľadom na to, že sa nachádza v absolútnej sociálnej a psychickej tiesni, pretože nemá finančné prostriedky a stará sa o maloleté dieťa, ktoré má dva roky a je po operácii srdca, v dôsledku čoho nemôže byť umiestnené v kolektívnom zariadení a tento celkový stav dolieha na ňu takým spôsobom, že urobila právny úkon, ktorý by inak neurobila. Jej tieseň vyplýva aj z pripojených dokladov o jej súčasne existujúcom stave. Odporca jej tiesňovú životnú situáciu zneužil vo svoj prospech tým, že navodil dojem zodpovedného a starostlivého otca a následne, keď dostal do rúk ním podvrhnuté späťvzatie návrhu, ktorému nerozumela a neporadila sa s matkou a ktoré jej podsunul jeho priateľ tam žijúci, konala vo svoj neprospech. Odporca celkom jasne a úmyselne zneužil jej tiesnivú životnú situáciu vo svoj prospech v úmysle zbaviť sa za každú cenu svojej vyživovacej povinnosti voči nej, uprednostnil kúpu rodinného domu a má nadštandardný spôsob života, pretože opakovane v priebehu jedného roka absolvuje finančne náročné zahraničné dovolenky. Po doručení takzvaného späťvzatia návrhu ho telefonicky aj mailom žiadala, aby jej vyplatil sľúbené finančné čiastky s tým, že nemá z čoho žiť a odporca jej výsmešne oznámil, že euro zaznamenalo pokles, preto jej nič nezaplatí. Aj v súčasnosti nemá z čoho žiť a nemôže jej pomôcť ani matka, ktorá je nezamestnaná. Vzhľadom na to, že späťvzatie návrhu slobodne neiniciovala a v prípade, že by ju odporca úmyselne nezaviedol a nebola by v tiesňovej životnej situácii, nikdy by nepodpísala žiadne dokumenty bez poradenia sa s matkou. Je presvedčená, že tento procesný úkon nemôže vyvolať relevantné právne účinky.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že jej tvrdenia o tom, že ju kontaktoval s tým, aby vzala späť návrh na určenie výživného sa nezakladá na pravde. Bola to práve navrhovateľka, ktorá mu telefonovala a rozplakala sa do telefónu s vyjadrením, že urobila chybu, keď bol podaný návrh na určenie výživného v roku 2005. Veľmi sa mu ospravedlňovala a prosila ho o odpustenie, že takáto vec bola voči nemu urobená. Vyjadrila sa, že vlastne ona ani návrh nepodala, nepodpísala a nepodpísala ani plnú moc advokátovi, ktorý ju v konaní zastupoval. Urobila to na podnet svojej matky a matkinej sestry E.. G. R., ktorá je sudkyňou na Krajskom súde v Košiciach. O skutočnosti, že návrh a ani plnomocenstvo nepodpísala svedčí fakt, že podpisy na návrhu a plnomocenstve pre advokáta nie sú ani zďaleka podobné podpisu, ktorý je na späťvzatí návrhu a ktorý je jej skutočným podpisom. Navrhovateľka podpísala späťvzatie v dome u ich bývalého rodinného priateľa pána H. J. nar. XX.X.XXXX bytom XXXX C. K., S., F. V. XAX, S., F. v máji 2011. O tomto ho písomne informovala - prikladá e-mail navrhovateľky z 16.5.2011. Navrhovateľka zavádza, keď tvrdí, že nehovorí, resp. nerozumie dobre slovensky, nevedela a nerozumela späťvzatiu a konala v tiesni. Navrhovateľka hovorí slovenským jazykom a takisto rozumie slovenskému jazyku. Od malička s ňou komunikovali v slovenskom jazyku. Navrhovateľka má ukončené právnické vzdelanie na Univerzite v Ottawe a jej právne vedomie je na vysokej úrovni. Ako právnička si je vedomá všetkých následkov spojených so späťvzatím návrhu. Jej prejav vôle vyjadrený v späťvzatí bol urobený jasne, s plným vedomím, navrhovateľka nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony, tento

úkon bol urobený pred svedkom a nie je ho možné poprieť. Ustálená súdna prax jednoznačne stanovuje, že raz podané späťvzatie, na základe ktorého súd rozhodne uznesením o zastavení konania nie je možné zobrať späť. Argumenty navrhovateľky opierajúce sa o nález Ústavného súdu nemôžu byť v tomto prípade použité, pretože navrhovateľku nikdy nenútil žiadnym násilným, resp. vyhrážaním k tomu, aby takýto prejav vôle urobila a takisto jej hospodársky, sociálny a psychický stav na ňu nedoliehal takým spôsobom, aby urobila úkon späťvzatia návrhu, ktorý by inak neurobila. Tento úkon urobila na základe svojho slobodného rozhodnutia a na základe jej rozhodnutia uzmieriť sa s ním. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie navrhovateľky o tom, že jej sľúbil, že jej zaplatí všetky prostriedky, na ktoré by inak bol zaviazaný súdom. Navrhovateľke vysvetlil svoju finančnú situáciu, ktorá v súčasnej dobe nie je dobrá, keď sa zlepší, určite jej pomôže. Takisto jej sľúbil, že mal. Z. zoberie na Slovensko na prázdniny, no keď bude starší, pretože o tak malé dieťa sa nevie postarať. Navrhovateľka má ukončené právnické vzdelanie a jej tvrdenie o tom, že nemá z čoho žiť sa nezakladá na pravde. Sociálny systém v provincii Quebec, kde navrhovateľka žije, poskytuje dostatočné finančné prostriedky na to, aby žili na slušnej životnej úrovni. Rozhodnutie mať dieťa bolo jej rozhodnutím a za toto nemôže on niesť zodpovednosť. Je presvedčený, že účelom celého tohto konania je vydierať ho a ničiť. Matka navrhovateľky spolu so svojou sestrou podaním odvolania opäť zničili jeho vzťah s dcérou, ktorý sa len veľmi ťažko budoval. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

V súdnom konaní vzniká medzi subjektmi konania takzvaný procesnoprávny vzťah. Obsahom procesnoprávneho vzťahu sú práva a povinnosti procesného charakteru. Uplatňovanie procesných práv a splnenie procesných povinností sa v procese deje prostredníctvom takzvaných procesných úkonov. Procesný úkon účastníka predstavuje prejav vôle účastníka urobený voči súdu, ktorý má procesnoprávnu relevanciu, teda smeruje k uplatneniu procesného práva, či k splneniu procesnej povinnosti, prípadne k zmene, či k zániku procesných práv a povinností. V konaní vykonávajú účastníci nielen procesné úkony, ale aj úkony s hmotnoprávnou relevanciou, môže ísť napríklad o kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p., o uznanie, či vzdanie sa nároku podľa § 153a, o vznesenie námietky premlčania a podobne. Každý procesný úkon je nutné posudzovať podľa toho, ako bol navonok prejavený, teda nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súlad. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiaden vplyv (R[ČR] 11/2006) . Občiansky súdny poriadok totiž na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje; verejnoprávna povaha procesných vzťahov ale vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony s poukazom na vady vôle. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom účastníka voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992) . Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré navrhovateľ svoj návrh na začatie konania berie späť. Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999) .

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka zobrala návrh späť v celom rozsahu (náhradu trov konania nežiadala) písomným podaním z 15.5.2011, ktoré došlo konajúcemu súdu 8.6.2011. Uvedené podanie navrhovateľky (č.l. 191) nevzbudzuje žiadne pochybnosti o prejavenej vôli navrhovateľky, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odporkyňa v odvolaní namietala, že jej procesný úkon nemohol vyvolať relevantné právne účinky v podstate z troch dôvodov a to, že nerozumela textu podania, ktoré podpísala, že konala v tiesni a v omyle. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že navrhovateľka je osobou spôsobilou na právne úkony, ktorej spôsobilosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená, preto jej argumentácia, že nerozumela textu, ktorý podpísala, vyznieva nehodnoverne aj s poukazom na

písomný obsah listiny, ktorý v texte navyše vlastnoručne doplnila o svoje generálie, resp. bydlisko. Pokiaľ ide o namietanú tieseň a omyl, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania ide o procesný úkon (nie hmotnoprávny) , ktorý súd posudzuje podľa jeho obsahu a ako bol navonok prejavený a nikdy nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho bol skutočný súlad. Na procesný úkon a jeho účinnosť nemá žiaden vplyv ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj v prípade hmotnoprávneho úkonu nemá konanie v tiesni za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a je len dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 OZ. Podľa § 49a OZ omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľkou a správne rozhodol o trovách konania, aj keď použil nesprávne ust. § 146 ods. 1 pím.a/ O.s.p. namiesto ustanovenia § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., keďže žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal a nešlo o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, čo však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie o trovách konania účastníkov, odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov o trovách konania rozhodnúť nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.