KSKE 8 CoP 379/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 379/2011

KS v Košiciach, dátum 28.05.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 379/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210202322 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210202322.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: Q. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov N. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na Č. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Q. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na Č. ulici č. XX zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.10.2011 č.k. 27P 45/2010-210 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného od 1.10.2009 do 11.11.2010.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na určenie výživného od 1.10.2009 do 11.11.2010 a zastavil konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke a úprave styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva rodičov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a zaviazal otca prispievať na výživu mal. Q. 250 € mesačne a mal. Z. 200 € mesačne jej vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu od 1.10.2009. Vytkla súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že s otcom maloletých detí žili a realizovali striedavú starostlivosť od januára 2009 nezodpovedá skutočnosti, nakoľko striedavú starostlivosť u detí začali realizovať až od septembra 2011. Zdôraznila, že otec na výživu maloletých detí od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, t.j. od marca 2010 prispel sumou 500 € a poskytol veci na oblečenie približne v cene 100 € na každé dieťa. Podľa jej názoru platenie výživného otcom v tomto období je dôkazom skutočnosti, že maloleté deti v tomto čase neboli v striedavej starostlivosti rodičov, pretože v opačnom prípade by otec na ich výživu neprispieval. Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, ak po oboznámení sa s rozvodovým spisom konštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil dostatočne v období, keď neviedli spoločnú domácnosť a v období, keď výživné neplatil, bola už realizovaná striedavá osobná starostlivosť rodičov. V tejto súvislosti vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie a nemal nepochybne preukázané, kedy sa začala realizovať striedavá osobná starostlivosť ich detí. V tejto súvislosti poukázal na správu kolízneho opatrovníka tvoriacu obsah spisu o rozvode manželstva Okresného súdu Košice II evidovaného pod sp.zn. 17C 158/2010, z ktorej nepochybne

vyplýva, že s otcom detí už v tomto čase nežila v spoločnej domácnosti a výlučne ona zabezpečovala starostlivosť o ne.

Otec maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd konštatuje, že výrok, ktorým konajúci súd zastavil konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva rodičov odvolaním napadnutý nebol, preto podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že otec si primerane svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil za obdobie, odkedy spolu nehospodárili do času, kedy začali realizovať striedavú osobnú starostlivosť, a to aj po odchode zo spoločnej domácnosti. Preukázateľne prispel na výživu sumou, ktorú potvrdila samotná matka, celkove 500 € a 100 € na každé dieťa kúpou oblečenia. Rovnako je nepochybné, že otec aj po odchode zo spoločnej domácnosti platil za celkovú réžiu bytu, v ktorom matka s maloletými deťmi žila do marca 2010 a splácal hypotekárny úver 450 € mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletých detí sa podieľal na ich starostlivosti aj inak, o čom svedčí napr. letná dovolenka v Grécku, ktorú financoval výlučne sám, ako aj opakované niekoľkodenné pobyty detí u neho do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, ktoré tvorili základ pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Nie je bez právneho významu ani skutkové zistenie potvrdené matkou maloletých detí, že jej otec detí poukázal na účet v marci 3.000 € z úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Odvolací súd konštatuje, že je irelevantné tvrdenie matky, že išlo o manželské výživné, ktoré plnil bez právneho titulu, keďže po jeho úhrade vzala návrh späť, nota bene platí zásada, že výživné pre maloleté deti je prednostnou pohľadávkou, preto ani odvolací súd nemohol zohľadniť jej tvrdenie, že išlo o výživné len pre ňu a nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z uvedeného je nepochybné, že matka disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, aby mohla zabezpečiť výchovu a výživu maloletých detí v čase, keď už nežila s otcom v spoločnej domácnosti predovšetkým z finančných platieb od neho a v čase, keď ešte nedošlo k faktickému výkonu striedavej starostlivosti. Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd zákonne rozhodol, ak zamietol návrh na určenie výživného od 1.10.2009 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pretože z vykonaného dokazovania nepochybne nevyplynulo, že otec si za uvedené obdobie svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plnil finančne aj naturálnymi plneniami a nebolo dôvodné rozhodnúť inak, ako rozhodol konajúci súd, preto rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II z 10.11.2010 č.k. 27P 45/2010-216 potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová