KSKE 8 CoP 40/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 40/2012

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 40/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211222863 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211222863.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: G. nar. XX.X.R. a X. nar. XX.X.R. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV detí rodičov: U. M. nar. XX.X.R. bývajúcej v O. na J. ulici č. R./XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 a H. M. nar. X.XX.R. bývajúceho v O. na J. ulici č. R./ XX zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.12.2011 č.k. 25P 172/2011-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. nar. XX.X.R. a pre maloletú X. nar. XX.X.R. od 1.8.2011 do 31.12.2011 a vo výroku o dlžnom výživnom pre maloletú G. a pre maloletú X. od 1.8.2011 do 30.11.2011.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. a pre maloletú X. od 1.1.2012 do budúcna a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 1.12.2011 č.k. 25P 172/2011-44 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.5.2009 č.k. 43C 37/2009-46 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú G. nar. XX.X.R. zo 140 € na 160 € mesačne a pre maloletú X. nar. XX.X.R. zo 110 € na 140 € mesačne od 1.8.2011, ktoré výživné zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca dopredu matke maloletých detí. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2011 do 30.11.2011 pre maloletú G. neurčil a pre maloletú X. 100 € zaviazal otca zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne v celom rozsahu alebo zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že súdom určené výživné prevyšuje odôvodnené potreby maloletej G. a maloletej X., ako aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a má za to, že neexistuje taká relevantná zmena pomerov na strane oprávnených alebo povinného, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia a zvýšenie výživného. Zdôraznil, že 16.12.2011, teda po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, zverejnila obchodná spoločnosť J. s.r.o., že od 1.1.2012 svojim zamestnancom skracuje pracovný týždeň tak, že zamestnanci z piatich dní odrobia štyri a jeden deň budú doma za 60%-nú náhradu mzdy z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie a dobu, po ktorú tento stav potrvá, nevie konkretizovať. V tejto súvislosti konštatoval, že túto skutočnosť nemohol bez svojej viny označiť, resp. predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože verejnou sa stala až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa. Konštatoval, že sa na jeho strane tak od 1.1.2012 preukázateľne a nie nezanedbateľne zmenia (znížia) zárobkové pomery, pričom táto zmena sama o sebe zakladá zákonný dôvod pre zníženie výživného, resp. minimálne pre zachovanie vyživovacej povinnosti v pôvodnom rozsahu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že matka sa preukázateľne vzdala príjmu a majetku, keď ukončila podnikateľskú činnosť a následne bezodplatne previedla obchodný majetok, najmä interiérové zariadenie pohostinstva, na svojho plnoletého syna z predchádzajúceho vzťahu, ktoré skutočnosti síce prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, avšak sa s ňou nijakým spôsobom právne nevysporiadal.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že najlepším dôkazom o odôvodnenosti potrieb maloletých detí sú ich reálne životné náklady, ktoré zdokladovala a práve otec zakupovaním vecí nad rámec bežného výživného pre maloletú G. sám preukázal nutnosť zvýšenia výživného. Považuje však za nespravodlivé, aby obidve deti nemali rovnaké šance rozvíjať sa v súlade s možnosťami, ktoré sú im poskytované len preto, že jedno z detí dostane od otca viac ako druhé. Tvrdenie otca o skrátenom pracovnom týždni označila za pomerne všeobecné s tým, že od zverejnenia tejto informácie, t.j. od 16.12.2011 otcovi nič nebránilo, aby svoje tvrdenie oprel aj o dôkaz, ktorý by bol písomný, konkrétne vyjadrenie zamestnávateľa vo vzťahu ku konkrétnemu zamestnancovi. Podľa informácií dostupných jej z masovo komunikačných prostriedkov spoločnosť U.S.Steel neskracuje pracovný čas všetkým zamestnancom paušálne a toto rozhodnutie sa týka predovšetkým administratívy a odstavených výrobných liniek, pričom prevádzka, v ktorej je otec zamestnaný, požiadala o výnimku z režimu skráteného pracovného času, preto navrhla odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie vykonaním dopytu na zamestnávateľa otca za účelom overenia pravdivosti jeho tvrdení v odvolaní. Zdôraznila, že skutočnosti okolo bezodplatného prevodu interiérového zariadenia pohostinstva na svojho plnoletého syna, jasne vysvetlila už na pojednávaní, keď uviedla, že táto podnikateľská činnosť bola stratová a vzhľadom na jej zdravotné ťažkosti samotné prevádzkovanie bolo neúnosné. Doplnila vyjadrenie písomným podaním z 20.2.2012 a pripojila opis zápisnice o pojednávaní z 25.1.2012 vo veci určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vedeného pod sp.zn. 41C 110/2011 s poukazom na výpoveď otca maloletých detí, že ich divízny závod neprešiel do režimu kráteného pracovného času 60% a naďalej pracuje na plný úväzok, preto netrvá na doplnení dokazovania vo vzťahu k potencionálnemu poklesu mzdy otca. Dala do pozornosti súdu, že týmto sa otcova argumentácia vo vzťahu ku zvýšeniu výživného výrazne oslabila a navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keďže otec svoje odvolanie nezobral späť.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. a pre maloletú X. od 1.8.2011 do 31.12.2011, ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí a rovnako pozitívnu zmenu pomerov na strane otca. Konajúci súd sa v tejto časti vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Ivane a maloletej Simone od 1.8.2011 do 31.12.2011. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného od 1.8.2011 do 31.12.2011 a výživné

160 € mesačne pre maloletú G. a 140 € mesačne pre maloletú X. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné 160 € mesačne pre maloletú G., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 5,33 € a výživné pre maloletú X. 140 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4,66 € zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, a ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období, t.j. od 1.8.2011 do 31.12.2011 dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol svojím maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pretože súd prvého stupňa správne určil počiatok plnenia a rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. a k maloletej X. do 31.12.2011 a rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre maloletú G. a pre maloletú X. od 1.8.2011 do 31.12.2011 a vo výroku o dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd vyžiadaním odpisov mzdových listov otca od zamestnávateľa J. s.r.o. zistil, že čistý mesačný príjem otca za obdobie od 1.9.2011 do 31.12.2011 bol 1.008,71 € a za obdobie od 1.1.2012 do 30.4.2012 dosiahol čistý mesačný príjem 886,51 €.

Odvolací súd vychádzajúc z odvolania otca o úspornom režime zamestnávateľa (U.S.X. O. s.r.o.) skrátením pracovného týždňa z päť pracovných dní na štyri so 60%-nou náhradou mzdy (za deň, keď nenastúpia do zamestnania) a tiež z odpisov mzdových listov otca od 1.1.2012 do 30.4.2012 dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom pre maloletú G. a maloletú X. od 1.1.2012 do budúcna, preto ho v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že eventuálny úsporný režim U.S.Steel Košice s.r.o. môže mať vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom od 1.1.2012, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa po vrátení veci vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či sa dotkol úsporný režim aj otca a ak áno, ako táto skutočnosť ovplyvnila jeho schopnosti a možnosti vo vzťahu k zvýšenej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Odvolacia námietka otca o úspornom režime zamestnávateľa od 1.1.2012 je novou skutočnosťou, ktorá vyšla najavo až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne úplne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, čím by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 1.1.2012 podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať nové dokazovanie na zistenie všetkých relevantných okolností pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. a maloletej X. od 1.1.2012 a na základe takto zisteného skutkového stavu starostlivo posúdiť, či a eventuálne kedy nastala

zmena pomerov, ktorá môže mať zásadný vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletej G. a maloletej X. od 1.1.2012 do budúcna a v závislosti od prijatých záverov následne relevantne rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od 1.1.2012 do budúcna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.