KSKE 8 CoP 401/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 401/2011

KS v Košiciach, dátum 28.05.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 401/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/401/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211224630 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211224630.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov U. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na S. ulici č. XX a K. J. nar. X.X.XXXX bývajúceho v J. na V. ulici č. X v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.11.2011 č.k. 25P 187/2011-35 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 15.11.2011 č.k. 25P 187/2011-35 zamietol návrh otca na zníženie výživného a zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P 121/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 12.6.2008 č.k. 7CoP 80/2008-95 tak, že zvýšil výživné otca na maloletého I. z 89,62 € na 110 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré ho zaviazal prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné 61,14 € za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2011 uložil otcovi zaplatiť do 31.12.2011.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia.

Z obsahu odvolania matky vyplynulo, že navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a alternatívne zvýšiť výživné minimálne na 160 € mesačne alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvého stupňa nedostatočne vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a konštatuje, že otec za celé roky nemal k maloletému žiaden citový vzťah, nemal záujem stretávať sa s ním, nikdy mu nič nekúpil, nezobral ho na výlet a dieťa len psychicky deptal. V odvolaní zdôraznila zlý psychický stav maloletého, v dôsledku ktorého má individuálny študijný plán, diagnostikovanú hyperaktivitu s poruchami správania. Špecifikovala konkrétne mesačné výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého, predovšetkým úhrada za stravu v škole 22 € mesačne, cestovné do školy 10 €, ostatné nevyhnutné výdavky priemerne 75 € spojené s úhradou ostatných nevyhnutných potrieb maloletého. Z priemerného mesačného zárobku 475 € uhrádza mesačné náklady na byt vo výške 241 € a svoje osobné nevyhnutné mesačné náklady. Uviedla, že toho času býva v trojizbovom byte s maloletým, ktorý si kúpila čiastočne z finančných prostriedkov získaných vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva, najmä predajom spoločného bytu. Predmetný byt nie je v jej výlučnom vlastníctve, ale v spoločnom vlastníctve s terajším jej priateľom s tým, že ona uhrádza mesačné náklady na užívanie bytu a priateľ spláca hypotéku 385 € mesačne. Zdôraznila, že zakúpenie bytu bez jeho finančnej pomoci by nemohla realizovať. Vyslovila názor, že otec maloletého dieťaťa neadekvátne využil finančné prostriedky získané predajom spoločného bytu

a 1.200.000,- Sk, ktoré použil na sporenie pre deti z terajšieho manželstva, pričom na pojednávaní o zvýšení výživného deklaroval svoju finančnú situáciu tak, že nie je schopný prispievať vyšším výživným na maloletého I.. V tejto súvislosti poukázala aj na nevhodné správanie starých rodičov otca, ktorí uvedenú situáciu vysvetlili maloletému tak, že polovica z 1.200.000,- Sk patrí za predaj bytu jemu a ona ho o tento jeho diel ukrátila. Maloletý pod vplyvom týchto informácií mal verbálne útoky na ňu a týmto starí rodičia spôsobili narušenie ich vzájomného citového vzťahu.

Aj otec maloletého dieťaťa podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vytýkal konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, ak pri rozhodovaní vychádzal z jeho zisteného mesačného zárobku 797 €, od ktorého neodpočítal výživné 110 €, ktoré prispieva maloletému I. a nepripočítal to k zistenému zárobku matky 482 € mesačne. Rovnako mu vytkol, že pri rozhodovaní zohľadnil iba odôvodnené potreby maloletého I. a na odôvodnené potreby maloletých detí z jeho terajšieho manželstva neprihliadol. Vyslovil názor, že matka maloletého postupovala nezodpovedne, ak kúpila byt vo vyššej hodnote, akú získala vyporiadaním BSM za predaj spoločného bytu a zobrala na seba neprimerané majetkové riziko v podobe úveru, pretože mala zostať bývať u svojich rodičov v 4-izbovom byte, kde mali dostatočné podmienky na bývanie s maloletým, resp. tento mala vymeniť za dva menšie byty. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, znížil výživné na maloletého I. zo 110 € na 40 € mesačne, čo k svojím finančným pomerov a odôvodneným potrebám maloletého považuje za dostatočné.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. na základe odvolania matky a otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky aj otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani jeden z rodičov v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletého I.. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 110 € pre maloletého I. je vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako aj skutočnosť, že otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že výživné 110 € mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto nemohol inak rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca ani odvolací súd. Pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 110 € mesačne a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletého dieťaťa na hranicu nevyhnutnú pre jeho fyzický a duševný vývoj a podiel matky, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého je porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 toho zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Dodáva, že odvolacie námietky otca vytýkajúce matke použitie finančných prostriedkov z vyporiadania BSM na kúpu bytu sú irelevantné, ak v odvolaní tvrdí, že matka kúpou bytu za tieto prostriedky konala nezodpovedne vo vzťahu k maloletému I.. Nie je možné zohľadniť ani námietku otca namietajúcu nesprávny výpočet jeho zárobku a zárobku matky, pretože súd prvého stupňa tento správne vypočítal z odpisov mzdových listov týkajúcich sa ich hrubých zárobkov po odpočítaní relevantných položiek. Bezvýznamné sú námietky matky týkajúce sa použitia finančných prostriedkov otca získaných vyporiadaním BSM, ktoré mal rozdeliť medzi svoje dve maloleté deti z terajšieho manželstva vo vzťahu k predmetu konania. Aj ostatné úvahy matky o správaní sa otca a starých rodičov sú irelevantné k predmetu konania, hodnotené medzi účastníkmi konania len v rámci morálnej roviny.

Odvolací súd posúdením všetkých právne významných skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce zistenému skutkovému stavu, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová