KSKE 8 CoP 41/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 41/2012

KS v Košiciach, dátum 13.06.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 41/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209227126 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209227126.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský sú v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky A. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na V. ulici č. XX zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 proti odporcovi T.. Q. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P.O. na P. ulici č. XX zastúpeného D.. E. H. bývajúcim v P. na P. ulici č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej E. H. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.11.2011 č.k. 15C 82/2009-165 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 2.11.2011 č.k. 15C 82/2009-165 rozviedol manželstvo účastníkov konania A. H. a T.. Q. H. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - W. vo zväzku 20, ročník 2006, strana 83, poradové číslo 108. Na čas po rozvode zveril maloletú E. H. nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v mesiaci od nedele od 17.00 hod. do nedele v nasledujúcom nepárnom týždni do 17.00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v mesiaci od nedele od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho párneho týždňa do 17.00 hod.. Otec je povinný maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku matky a matka je povinná maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Každý z rodičov je oprávnený v týždni, kedy dieťa bude v osobnej starostlivosti druhého rodiča prevziať dieťa v stredu o 15.30 hod. pred ZŠ Kežmarská a o 18.00 hod. odovzdať dieťa druhému rodičovi v jeho bydlisku. Každý z rodičov bude maloletú E. v stanovenom čase zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné na maloletú E. konajúci súd neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o rozvode manželstva rodičov podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s tým, že rozsudok v napadnutej časti považuje za nedostatočne odôvodnený a v konaní neboli preukázané zákonné dôvody na to, aby súd mohol rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vyjadrila presvedčenie, že nebola predovšetkým preukázaná skutočnosť, že by sa rodičia vedeli dohodnúť na základných otázkach týkajúcich sa výchovy maloletej E., a teda nebola splnená základná podmienka na to, aby bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti. Opakovane zdôraznila, že rodičia maloletej nie sú schopní sa dohodnúť o žiadnej základnej otázke týkajúcej sa jej výchovy, pričom rozhodovanie o týchto otázkach preberá na seba direktívne otec odporcu. V konaní nebolo preukázané a ani z obsahu odôvodnenia nevyplýva, že by otec mal objektívnu možnosť, vzhľadom

na svoje pracovné zaradenie zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú E. v čase, kedy mu bola súdom zverená do osobnej starostlivosti. Konštatovala, že život otca maloletej riadi jeho otec D.. E. H., ktorý nad rámec roly starého rodiča neprimerane zasahuje do výchovy maloletej E. a osvojuje si právo rozhodovať o základných veciach týkajúcich sa výchovy maloletej, pretože svojho syna (otca dieťaťa) a ju ako matku považuje za nedostatočne rozumovo a emocionálne vyspelých na to, aby prijímali závažnejšie rozhodnutia o výchove maloletej E.. Uviedla, že v čase, kedy má otec dieťa v osobnej starostlivosti, je prevažne u starých rodičov, ktorí sa s ňou učia, navštevujú logopéda a v skutočnosti sa samotný otec stará o E. v zanedbateľnej miere. Poukázala aj na spôsob života otca, ktorý nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou, z ktorého sa mu narodilo dieťa. V tejto súvislosti vyjadrila názor, že otec uprednostňuje viac svoje osobné záujmy, ako starostlivosť o maloletú dcéru. V závere svojho odvolania konštatovala, že pre zdravý vývoj maloletej E. je predovšetkým potrebné, aby sa rovnakou mierou na jej výchove podieľali rovným dielom biologická matka, ako aj biologický otec s rešpektovaním výchovnej role matky a výchovnej role otca, ale nepovažuje za správne, aby v záujme zdravého vývoja maloletej E. výchovnú úlohu jej biologických rodičov, ktorí majú možnosť poskytovať jej osobnú starostlivosť a sú spôsobilí rozhodovať o otázkach jej výchovy, preberali na seba starí rodičia zo strany otca. Navrhla preto, aby odvolací súd v napadnutej časti prvostupňový rozsudok zmenil a zveril maloletú E. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu podľa jeho aktuálnych finančných a majetkových pomerov.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že odvolanie navrhovateľky je totožné, ako všetky doterajšie jej vyjadrenia, aj keď posledné podanie je agresívne a útočné, bez akéhokoľvek preukázania toho, čoho sa domáha. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že sa nevedia dohodnúť ani o základných otázkach týkajúcich sa výchovy maloletej, nie je pravdivé, naopak, je zavádzajúce a účelové, smerujúce k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedol, že má samostatné bývanie v dvojizbovom byte, ktorý sa nachádza v tom istom bytovom dome a na rovnakom poschodí, ako bývajú jeho rodičia a považuje za absolútne prirodzené, že aj starí rodičia sa podieľajú a majú sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa, pretože patria prirodzene do koloritu rodinných príslušníkov maloletej. Zdôraznil, že jeho rodičia nikdy nezasahovali do jeho manželského a rodinného života, naopak, sú to práve rodičia matky, ktorí po rozvode manželstva zasahujú do výchovy maloletej a ovplyvňujú matku. Zdôraznil, že maloletá je u jeho rodičov len vtedy, keď on má poobedňajšiu službu a na strane matky je obdobná situácia, nakoľko žije so svojimi rodičmi, ktorí sa takisto podieľajú na výchove a starostlivosti maloletej bez toho, že by to on matke vyčítal.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej E. na čas po rozvode manželstva rodičov. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a na posúdenie skutočností vyžadujúcich odborné znalosti nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí E.. A. A. a kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou

z rovnakého odboru H.. Ľ. G. a závery znaleckých posudkov vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Zo znaleckého posudku E.. A. A. z 10.9.2010 zistil, že obidvaja rodičia majú k maloletej vybudované rovnocenné, silné rodičovské väzby a obidvaja sa striedavo podieľajú na výchove maloletej, aj keď prostredie u matky je v komunikácii s maloletou viac kritické ako prostredie u otca, že dieťa vzhľadom na svoj vek a najmä doterajšiu striedavú výchovu a kontakt oboch rodičov nepreferuje žiadneho z nich a k žiadnemu nemá odmietavé postoje. Ani jedno z prostredí, či už u otca alebo u matky nie je výslovne vhodnejšie na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a obaja rodičia sú ako rodičia rovnocenní, čo do osobnostného, emocionálneho, či intelektuálneho potencionálu a za najoptimálnejšie riešenie označila striedavý kontakt s flexibilným stykom s rodičmi pre zdravý vývoj a rovnováhu maloletej. Rodičom odporučila pokračovať v striedavej opatere o maloletú dcéru, ako to doteraz funguje, pretože maloletá si na tento striedavý model zvykla, prežíva ho bezpečne, nijako ju neruší striedanie prostredia a obaja rodičia sa tak aktívne podieľajú na jej výchove. Keďže matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou a to v dôsledku novovzniknutej rodinnej situácie na strane otca, ktorému sa narodilo dieťa z terajšieho partnerského vzťahu, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou H.. Ľ. G., ktorá po podrobnej analýze výsledkov znaleckého psychologického dokazovania a spisového materiálu zhodnotila, že skončenie striedavej výchovy u maloletej E. by mohlo oslabiť citovú väzbu na otca a nebolo by na prospech ďalšieho osobnostného a intelektuálneho vývinu dieťaťa, preto doporučila ponechať dieťa v striedavej forme starostlivosti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní rovnako zohľadnil stanovisko kolízneho opatrovníka, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú E. je v záujme dieťaťa a nespochybnil ani predpoklady rodičov pre túto formu starostlivosti. Odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd rozhodol správne a v súlade so zákonným ustanovením § 24 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, keď zveril maloletú E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a rozhodnutie súdu je v súlade aj s Dohovorom o právach dieťaťa (článok 3 ods. 1) , podľa ktorého súd má vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa dostatočne zistil podmienky rodičov pre zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa z hľadiska hmotného zabezpečenia, ale rovnako dôsledne posudzoval aj osobnostné predpoklady rodičov zabezpečiť dcére optimálnu starostlivosť. Konajúci súd vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú, zistil spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho a intelektuálneho potenciálu (konštatované aj znalkyňou) , preto je výchova dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov optimálna po zohľadnení rovnocennej citovej väzby maloletej k rodičom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že eventuálny nedostatok kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi, nie je vždy (bez ďalšieho) prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť rodičov o dieťa, to znamená, že absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Súd prvého stupňa náležite zdôvodnil, na základe ktorých dôkazov rozhodol o zverení maloletej E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov napriek nesúhlasu matky vyjadrenej už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že nemožno vylúčiť ani to, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať, pretože práve striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil v záujme svojho dieťaťa. Odvolací súd tiež dodáva, že nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou o dieťa môže byť relevantný vtedy, ak by bol založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd však nemusí takéto dokazovanie ex offo vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak ide o takýto iracionálny, či nepreskúmateľný dôvod, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť svoje rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodiča nevyhovejú. Z preskúmavaného spisu je zrejmé, že v tomto prípade tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, nešlo o také dôvody zo strany matky, ktoré by bránili súdu rozhodnúť o výchove dieťaťa formou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, ak ich však dokážu rodičia kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšujú predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. na čas po rozvode manželstva rodičov ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová