KSKE 8 CoP 44/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911209749 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911209749.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky A. J. rod. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. č. XXX proti odporcovi C. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. E. A. na G. ulici č. XXX/XX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Cáfalom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 6 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej C. J. nar. XX.XX.XXXX a k maloletému J. J. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 28.10.2011 č.k. 15C 114/2011-170 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom s tým, že tento výrok má správne znieť: Otec C. J. je povinný prispievať na výživu maloletej C. sumou 70 € mesačne a na výživu maloletého J. sumou 50 € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. J. počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 28.10.2011 č.k. 15C 114/2011-170 rozviedol manželstvo účastníkov konania A. J. rod. M. a C. J. uzavreté dňa 30.6.2001 v Slovenskom Novom Meste zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Čerhov, vo zväzku III, ročník 2001, na strane 49, pod poradovým číslom 3. Na čas po rozvode zveril maloleté deti C. nar. XX.XX.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky A. J., ktorá bude maloleté deti na čas po rozvode zastupovať a spravovať ich majetok. Rozhodol, že otec C. J. je povinný prispievať na výživu maloletej C. sumou 70 € mesačne a na výživu maloletého C. (správne J.) sumou 50 € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky A. J. počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s maloletými deťmi bez časového obmedzenia. Zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Okresného súdu Trebišov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol, že nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom pre maloletú C. a maloletého J. na čas po rozvode podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (otec maloletých detí) s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) . Zdôraznil, že v priebehu súdneho konania preukázal, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť súdom určené výživné, pretože jeho výdavky presahujú príjmy a preto mu z ich úhradou pomáha jeho matka. Vytkol konajúcemu súdu, že pri určení výšky výživného nezohľadnil skutočnosť, že od leta 2011 je práceneschopný a v Maďarskej republike má priznané nemocenské dávky vo výške cca 150 € mesačne, čo jednoznačne nemôže stačiť na to, aby prispieval na výživu maloletých detí spolu 120 € mesačne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a

zaviazal ho prispievať na výživu maloletých detí 30 € mesačne pre každé z nich, pretože vykonaným dokazovaním bolo zistené, že vyššia suma nie je primeraná jeho možnostiach a schopnostiam.

Navrhovateľka (matka maloletých detí) vo vyjadrení navrhla odvolaciemu súdu odvolanie odporcu (otca maloletých detí) zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Konštatovala, že odporca, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, využíva celý svoj príjem pre seba a neplatí žiadne náklady na vedenie domácnosti, ani leasing auta, nakoľko mu všetko platí jeho matka. Je nepochybné, že odporca má aj príjem, ktorý nepriznal a môže platiť výživné v súdom určenej výške pre svoje maloleté deti. Zdôraznila, že práceneschopnosť odporcu je účelová, nakoľko trvá presne od doby, keď začalo rozvodové konanie, resp. keď sa od nich v júni 2011 odsťahoval. Návrh otca na určenie výživného 30 € mesačne pre jedno dieťa považuje za rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ide o zákonné výživné, ktoré súd musí priznať aj voči osobám, ktoré nemajú žiaden príjem, resp. sú bezdomovci.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a v záujme maloletých detí. Súd prvého stupňa taktiež správne posúdil príjmové pomery otca a následne z tohto príjmu určil výšku jeho vyživovacej povinnosti. Vyjadril názor, že aktuálne finančné možnosti otca umožňujú uloženie stanovenej vyživovacej povinnosti.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 164 O.s.p, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, zverení maloletých detí C. a J. do osobnej starostlivosti matky, úprave styku otca s maloletými deťmi, o náhrade trov štátu a trovách medzi účastníkmi konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti C. a J. na čas po rozvode manželstva rodičov. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 70 € mesačne pre maloletú C. a 50 € mesačne pre maloletého J. je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym pomerom odporcu, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu odporcu, ako aj tú skutočnosť, že odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre maloletú C. 70 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 2,3 € a pre maloletého J. 50 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na

jeden deň 1,6 €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživné vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť o vyživovacej povinnosti odporcu ani odvolací súd. Pomery odporcu, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 70 € mesačne pre maloletú C. a 50 € mesačne pre maloletého J. a je nepochybné, že navrhovateľka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu nevyhnutnú pre ich fyzický a duševný vývoj a podiel matky, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti, je porovnateľný (ak nie vyšší) ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že otcom tvrdené životné náklady naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby maloletej C. a maloletého J. preukázané pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca je schopný si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojím maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania a s jeho odôvodnením, ktoré je presvedčivé sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloletú C. a maloletého J. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil opravu výroku rozsudku týkajúceho sa určenia výživného pre maloleté deti na čas po rozvode, v ktorom došlo k zrejmej nesprávnosti, keď pri uvedení mena maloletého syna účastníkov konania bolo uvedené meno C. namiesto mena J. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.