KSKE 8 CoP 48/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611212910 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611212910.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa U. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Z. D. S. na H. X. O. č. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou RASLEGAL s.r.o. so sídlom v Bratislave na Františkánskom námestí č. 3 proti odporcom: 1. rade maloletému Z. A. nar. X.X.XXXX bývajúcemu u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, 2. rade M.. B. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Z. D. S., A. C. XXXX/ X zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ulici č. 87 v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.12.2011 č.k. 10C 68/2011-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým Z. A. nar. X.X.XXXX a vo výroku o predbežnej vykonateľnosti.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloleté dieťa, dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 13.12.2011 č.k. 10C 68/2011-108 zastavil konanie o určenie otcovstva, maloletého Z. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. 150 € mesačne od 9.6.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu k rukám matky dieťaťa. Dlžné výživné 2.060 € za obdobie od 9.6.2010 do 30.11.2011 povolil navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach 50 € spolu s bežným výživným od 1.12.2011 až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok. Upravil styk navrhovateľa s maloletým Z. každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku nevyslovil.

Proti výrokom rozsudku, ktorým súd zaviazal prispievať navrhovateľa na výživu maloletého Z. 150 € mesačne od 9.6.2010 do budúcna, o dlžnom výživnom, úprave styku, trovách konania a predbežnej vykonateľnosti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd napadnuté výroky v súlade s ust. § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne rozhodol, že je povinný prispievať na výživu maloletého Z. 70 € mesačne od 20.10.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého, dlžné výživné za obdobie od 20.10.2011 do 30.11.2011 vo výške 94,84 € ho zaviazal uhradiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku a upravil

styk tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 13.00 hod. do 17.00 hod., počnúc rokom 2013 každý rok od prvého piatka po 15.7. od 17.00 hod. dva celé týždne do piatka do 17.00 hod. nepretržite, počnúc rokom 2013 každý nepárny rok týždeň počas jarných školských prázdnin pre východné Slovensko od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepretržite. Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) , dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) . V odvolaní proti výroku o určení výšky výživného poukázal na to, že prvostupňový súd absolútne opomenul skúmať výšku odôvodnených potrieb maloletého, ktoré predstavujú pri určovaní výživného súdom jeho základný limitujúci prvok a preto nie je zrejmé, koľko vo finančnom vyjadrení takéto odôvodnené potreby maloletého v súčasnej doby predstavujú, z čoho pozostávajú a ako možno klasifikovať stupeň ich komfortu v nadväznosti na možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Konajúci súd sa uspokojil len s vyjadrením matky, že údajné potreby maloletého predstavujú finančné náklady mesačne 440 €, čo považuje za sumu absolútne neprimeranú a objektívne nekorešpondujúcu so životnou úrovňou obidvoch rodičov. Zdôraznil, že matka v priebehu celého konania nepredložila jediný konkrétny dôkaz, ktorý by čo i len okrajovo potvrdil skutočné a nevyhnutné mesačné náklady na výživu a výchovu maloletého. Nezaoberal sa a nezisťoval konkrétne reálne príjmy matky, nevyžiadal si listinné dôkazy od zamestnávateľa matky, prípadne zo sociálnej poisťovne. Konajúci súd rozhodol bez toho, aby mal dôsledne verifikované primerané a nevyhnutné náklady na výživu maloletého a dôsledne nezistil ani príjmy matky maloletého. V rámci odvolacích námietok poukázal aj na procesné pochybenie súdu spočívajúce v tom, že jediná písomnosť, ktorá mu bola v prvostupňovom konaní doručená bolo vyjadrenie matky zo 17.10.2011 bez príloh. Všetky materiály predložené matkou na pojednávaní 24.11.2011 predložila matka len v jednom vyhotovení a tieto mu boli na jeho požiadanie sprístupnené na nahliadnutie. Takéto konanie súdu považuje za pochybenie, ktorým mu súd ukrátil možnosť zaujať relevantné stanovisko k podaniam matky, čím zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Otec poukázal aj na pochybenie súdu týkajúce sa rozhodnutia o výživnom tým, že nedostatočne a nesprávne vyhodnotil jeho majetkové pomery. Súd mal za preukázané, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Line interier s.r.o., pričom v odôvodnení uviedol, že táto spoločnosť má aj zamestnancov a to napriek tomu, že na pojednávaní 24.11.2011 dostatočne objasnil aktuálny stav vo všetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých minulosti vystupoval, čo bolo aj zaprotokolované, preto mu nie je dostatočne zrejmé, z akého dôvodu konajúci súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov v rozpore so skutočnosťami, ktoré v tejto súvislosti uviedol. Zdôraznil, že od 23.3.2011 nie je spoločníkom ani konateľom spoločnosti Line interier s.r.o. a tiež zdôraznil, že aj v spoločnosti Line Slovakia s.r.o. zanikol jeho podiel v marci 2011, preto je nesporné, že nevystupuje ako spoločník, ani ako konateľ uvedených spoločností. Ani skutkový záver súdu, že je spoločníkom Villa Slovakia s.r.o. nie je správny. Uviedol, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností (zrubovej chaty a pozemkov) , čo je zrejmé z výpisov z Katastra nehnuteľností, avšak tieto majetkové pomery nemôžu zakladať úvahu súdu, že je schopný platiť určené výživné. Konštatoval, že fakticky už v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania bol nezamestnaný bez príjmu. Nesúhlasil ani s určením počiatku výživného. Namietal rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené výživné spätne, teda fakticky od narodenia maloletého dieťaťa a vyslovil názor, že pri rozhodovaní o dlžnom výživnom je nevyhnutné rozlišovať medzi výživným za obdobie pred podaním návrhu na určenie výšky výživného až do dňa podania návrhu a obdobím po podaní návrhu na určenie výšky výživného až do vyhlásenia rozsudku, čo opätovne konajúci súd nebral v úvahu. Vyslovil presvedčenie, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Pri určení výživného spätne na dobu troch rokov odo dňa začatia konania môže súd priznať len, ak sú preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v danom konaní preukázané neboli. Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým upravil konajúci súd jeho styk s maloletým dieťaťom a vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie súdu je v rozpore so základnými zásadami rodinného práva, ustanoveniami Zákona o rodine, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach. Úpravu styku, na základe ktorej má právo stretávať sa so synom štyrikrát za mesiac tri hodiny za prítomnosti matky považuje za rozhodnutie nie o úprave styku, ale skôr o jeho obmedzení a je presvedčený, že za takýto krátky čas si nemôže vytvoriť plnohodnotný vzťah so synom, prípadne ho prehlbovať. Vyjadril zásadný nesúhlas s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým nevyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku s odôvodnením, že dieťaťu je zabezpečená dostatočná starostlivosť a neboli zistené žiadne nedostatky

v starostlivosti matky. Je toho názoru, že konajúci súd opätovne pochybil, keď absolútne nerozlíšil stav medzi zabezpečením starostlivosti a úpravou styku, čo nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti styku s maloletým. Súčasne namietal aj formálnu stránku znenia výroku, keď súd o návrhu na predbežnú vykonateľnosť niektorého z výrokov rozhoduje tak, že takýto výrok nevyslovuje. Z formálneho hľadiska tak pretrváva stav, že o jeho návrhu zatiaľ nebolo rozhodnuté.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého. Vyslovila názor, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorých určil výšku výživného 150 € mesačne. Uviedla, že vo vyjadrení zo 17.10.2011 rozpísala mesačné náklady súvisiace so zabezpečením potrieb maloletého a ďalšie mesačné náklady, ktoré vynakladá na bývanie a služby súvisiace s bývaním, cestovným, splátkou úveru, mobilným telefónom a podobne. Špecifikáciu nákladov na maloletého doplnila aj na pojednávaní 24.11.2011. Zdôraznila, že v súvislosti so starostlivosťou o maloletého má zvýšené náklady s jeho zdravotným stavom, nakoľko trpí atopickým ekzémom, liečba ochorenia je nepretržitá, vyžaduje si pravidelné zakupovanie krémov, čo predstavuje priemerne mesačne 17 € - 18 €. Uviedla, že odvolacie námietky sú len účelové a nezakladajú sa na pravde, nakoľko zdokladovala potreby maloletého vo finančnom vyjadrení, ako aj svoj priemerný mesačný zárobok, odkedy nastúpila do zamestnania, do ktorého nastúpila pred ukončením materskej dovolenky, a to z finančných dôvodov, nakoľko navrhovateľ jej na výživu maloletého pravidelne a dostatočne finančne neprispieval. Námietku odporcu, že nebol oboznámený s listinnými dôkazmi, ktoré predložila na pojednávaní 24.11.2011 považuje za irelevantnú a zavádzajúcu. Uviedla, že predmetné listiny boli predložené k riadnemu nahliadnutiu navrhovateľovi a išlo o listiny, ktoré sa týkali predovšetkým jeho majetkových pomerov, čo mu bolo známe ako napr. výpisy z listov vlastníctva jeho nehnuteľností, kópie fotografií jeho domu na G., rezervačný formulár, kalendár preukazujúci obsadenosť domu, preto oboznámenia sa s týmito materiálmi nebolo časovo náročné a nevyžadovalo si osobitné zasielanie poštou na vyjadrenie. Naopak bol to práve navrhovateľ, ktorý predložil svoje písomné vyjadrenie v 5-stranovom vyhotovení, s ktorým sa musela oboznámiť priamo na pojednávaní. Zdôraznila, že na záver súdneho pojednávania boli obaja účastníci poučení v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p., kedy prehlásili, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Opätovne poukázala na jeho zárobkové možnosti a schopnosti a na zásadu potencionality, kedy súd je povinný prihliadať nielen na to, čo v skutočnosti je preukázané o príjmoch a majetkových pomeroch povinného rodiča, ale aj o tom, aké možnosti a schopnosti má a aké príjmy by mohol dosahovať vzhľadom na jeho postavenie, vek, zdravotný stav a vzdelanie. Poukázala predovšetkým na firmu Mobilier s.r.o., kde bol navrhovateľ zamestnaný ako projektový manažér a dosahoval priemerný mesačný zárobok 1.400 €. V tejto firme pracoval preukázateľne do 30.6.2011 a ukončenie spolupráce s touto firmou považuje za účelové. Konštatovala, že je síce pravdou, že konajúci súd sa dôsledne nezaoberal zánikom spoločnosti, ktorých bol spoluvlastníkom a konateľom, ani výsledkami a hospodárením obchodnej spoločnosti Villa Slovakia s.r.o., ani dôsledne neskúmal príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, a to predovšetkým zrubovej chaty, ktorú vlastní, avšak toto pochybenie súdu považuje za pochybenie v prospech navrhovateľa, nakoľko je presvedčená, že po dôkladnom dokazovaní konajúci súd by dospel k záveru, že navrhovateľ disponuje podstatne vyšším majetkom a príjmovými možnosťami a schopnosťami, z akých konajúci súd pri určení výšky výživného vychádzal. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa úpravy styku s maloletým uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za správne a predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktorý je v súčasnej dobe v útlom detskom veku, navrhovateľ s ním netrávil dostatok času od jeho narodenia, dieťa na neho nie je zvyknuté a samo si vyžaduje prítomnosť matky. Je vo veku, kedy si nevie vyjadriť svoje potreby a navrhovateľ nepozná dôsledne jeho denný režim, nerozumie mu a preto za súčasných okolností nepovažuje za reálne možné rozšíriť styk s maloletým dieťaťom. Navrhovateľom navrhovaný styk s maloletým podľa jej názoru je neprimeraný veku dieťaťa, ako aj prekážkam na strane samotného navrhovateľa, ktorý nemá vlastnú domácnosť, v ktorej by maloletý mohol nájsť svoj stabilný domov od piatku do nedele. Chata, ktorú navrhovateľ nazýva svojou domácnosťou, domom alebo bývaním, je postavené v lese na G. bez ústredného vykurovania, resp. temperovania. Vykurovanie je zabezpečené iba počas prítomnosti navrhovateľa a hostí. Chata sa celoročne prenajíma, čo dokazuje rezervačný formulár uverejnený na webstránke. Aj z uvedeného dôvodu nemá fakticky navrhovateľ svoj trvalý domov a bývanie. Vyjadrila súhlas aj s výrokom súdu o tom, že predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku nevyslovil, keďže správne konštatoval, že o dieťa je zabezpečená dostatočná starostlivosť a neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie pri rozhodnutí o predbežnej vykonateľnosti. Na základe uvedeného preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako zákonný a vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým konanie o určenie otcovstva zastavil a vo výroku, ktorým maloletého Z. nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým Z. a rovnako správne rozhodol o predbežnej vykonateľnosti. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď upravil styk otca s maloletým každú nepárnu sobotu a nepárnu nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku a predbežnej vykonateľnosti. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k výroku o úprave styku a predbežnej vykonateľnosti dospel k záveru, že styk otca s maloletým Z., ktorý je v útlom veku a trpí zdravotnými ťažkosťami, ktoré si vyžadujú zvýšenú každodennú starostlivosť a nevyhnutnú znalosť ochorenia, upravený súdom prvého stupňa je bez ďalšieho v záujme maloletého, ktorý je prioritný, a navyše, dáva možnosť pružnejšieho zásahu matky v prípade nepredvídaných (náhlych) okolností, resp. okolností, ktoré sú zatiaľ z hľadiska starostlivosti o dieťa otcovi málo známe. Odvolací súd poznamenáva, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale rovnako aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohou pri výchove dieťaťa, danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o jednotný postup rešpektujúc pokyny matky v otázkach bežnej starostlivosti o dieťa, pretože práve matka, ktorá sa osobne stará o dieťa, je najbližšie k dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície. Odvolací súd zdôrazňuje, že matka je povinná maloletého syna pripraviť a svojím verbálnym, ale aj neverbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program maloletého predovšetkým so zreteľom na záujem dieťaťa, pretože ničím nepodložené výhrady voči otcovi dieťaťa, ako k bývalému partnerovi, pôsobia na vzájomný vzťah otca a syna kontraproduktívne. V tejto prejednávanej veci, so zreteľom na vek dieťaťa a skutočnosť zistenú súdom prvého stupňa, že maloleté dieťa si doteraz nevytvorilo citové väzby na otca, zjavne pre doterajší nedostatočný záujem otca o dieťa od jeho narodenia, preto je rozsah styku upravený súdom prvého stupňa rozhodne v záujme dieťaťa, aj keď sa otcovi javí, že rozhodnutím súdu boli obmedzené jeho rodičovské práva a povinnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že po postupnom vytvorení emočného vzťahu (citového naviazania) maloletého k otcovi, nič mu nebude brániť v realizácii jeho rodičovských práv a povinností konštatovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v prípade, že sa s matkou dieťaťa nedohodnú, požiadať o zmenu styku (rozšírenie styku) . Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v

merite veci o úprave styku s maloletým Z.. Odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.) . V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovacia zásady (§ 120 ods. 2, 3 O.s.p.) , z ktorej vyplýva, že súd je povinný zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci z úradnej povinnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania a podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný návrhmi účastníkov, preto odvolacia námietka otca o nesprávnom postupe konajúceho súdu pri doručovaní písomností a príloh predložených matkou maloletého v priebehu konania na súde prvého stupňa nemôže odôvodňovať záver, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a navyše zo zápisnice o pojednávaní nevyplynula skutočnosť, že by otec požiadal o čas na preštudovanie vyjadrenia matky a ktoré navyše ani neobsahovali žiadne iné skutočnosti, aké matka uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 162 ods. 3 O.s.p. nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o predbežnej vykonateľnosti je, že bez vyslovenia predbežnej vykonateľnosti rozsudku by účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy. Súd návrh účastníka na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti vždy starostlivo zváži so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Ten, kto navrhol vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku je povinný nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy súdu preukázať, to znamená, uniesť ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v prejednávanej veci otec nepreukázal hrozbu nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej (značnej) ujmy vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa a v tomto štádiu konania, keď rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku otca s mal. Z. nadobudne právoplatnosť doručením potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu účastníkom konania, predbežná vykonateľnosť nemá právny význam, pretože stratila svoje opodstatnenie. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o úprave styku otca s mal. Z., s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd tiež konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa v preskúmavanej časti o úprave styku otca s mal. Z. spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku a predbežnej vykonateľnosti ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k relevantným odvolacím námietkam otca doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil riadne okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletého Z., predovšetkým dôsledne nezistil reálne zárobkové schopnosti a možnosti navrhovateľa, ktoré tvoria jedno zo základných kritérií určenia rozsahu výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z akého príjmu otca vychádzal, keď určil výživné 150 € mesačne, preto rozhodnutie o výživnom je predčasné a bez zistenia okolností súvisiacich s jeho majetkovými pomermi a finančnými možnosťami v náväznosti na jeho podnikateľskú činnosť, ktoré majú, resp. môžu mať podstatný význam pre zhodnotenie jeho reálnych schopností a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, je rozhodnutie súdu založené na hypotetickom podklade. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na ust. §75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a tiež rozšíril východiská na zistenie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípov fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia pri určení výživného bude rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že svoje schopnosti riadne nevyužíva, zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, stratil zamestnanie vlastným zavinením alebo sa vzdal majetkového prospechu. Súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, ktoré sú opodstatnené výdaje navrhovateľa a rovnako nezistil, či a v akej miery ovplyvňujú jeho majetkové pomery (vlastníctvo k rôznym nehnuteľnostiam) , jeho životný štandard, resp. životnú úroveň. Konajúci súd len stručne konštatoval, že navrhovateľ je spoločníkom a konateľom firmy Line interier s.r.o. bez dôsledného overenia aktuálneho stavu v čase rozhodovania a bez ďalšieho dospel k záveru, že zamestnáva pracovníkov, čo v v prípade ak by tomu tak bolo, mal povinnosť zisťovať ich počet, finančné zárobky, zisk, resp. stratu firmy a v akej miere sa na zisku podieľa navrhovateľ a v tejto súvislosti si vyžiadať výpis daňového priznania. Dôsledne sa nezaoberal ani prípadným finančným prospechom z prenájmu domu - zrubu, napriek tomu, že odporkyňa v priebehu konania zdôrazňovala práve tieto príjmy. Rovnako dôsledne sa nezaoberal majetkovými pomermi na strane odporkyne v 2. rade (matky maloletého) a dôsledne nezistil jej príjem za rozhodné obdobie. Odôvodnenie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nelogické. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň táto vada bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej činnosti, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a či vec správne právne posúdil, preto musel rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami navrhovateľa (otca dieťaťa) a matky dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu, vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o výživnom a dlžnom výživnom a rozsudok v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny. Bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať dokazovanie za účelom zistenia dôvodnosti zániku, resp. predaja obchodného podielu navrhovateľa vo firme Line Slovakia s.r.o. a spoločnosti Line Interier s.r.o. a rovnako nepochybne zistiť všetky relevantné okolnosti predaja obchodných podielov navrhovateľa v uvedených firmách a následne posúdiť a vyhodnotiť na základe doplneného dokazovania, či sa navrhovateľ nevzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu, alebo ide o objektívne okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. Listinnými dôkazmi, ako aj konštruktívnym a cieleným výsluchom navrhovateľa (eventuálne svedkov) zistiť priebeh a výsledky hospodárenia spoločnosti Vila Slovakia s.r.o. a dôsledne preskúmať aktivity navrhovateľa týkajúce sa prevádzkovania zrubu resp. rodinného domu, ktoré vlastní v katastrálnom území Z. a v zmysle vyjadrenia odporkyne v 2. rade (matky dieťaťa) zistiť a následne vyhodnotiť okolnosti prenájmu a predpokladaný príjem získaný prenajímaním. Bude povinnosťou konajúceho súdu zaoberať sa okolnosťami skončenia pracovného pomeru navrhovateľa vo firme Mobilier s.r.o., kde mal dosahovať mesačný príjem 1.400 € a rovnako dôsledne sa zaoberať s tvrdením matky dieťaťa, že navrhovateľ

je opäť zamestnaný v tejto spoločnosti. Súd prvého stupňa opäť rozhodne o počiatku vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému dieťaťu v súlade s ust. § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom zistiť a posúdiť všetky plnenia navrhovateľa v prospech maloletého, a to finančnou alebo naturálnou formou, posúdiť ich z hľadiska, či mali charakter výživného a zohľadniť pri eventuálnom výpočte dlhu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Odôvodnenie rozsudku vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová