KSKE 8 CoP 53/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 53/2012

KS v Košiciach, dátum 29.10.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 53/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209201049 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209201049.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O.G. na X. ulici č. X zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Konštantínovej ulici č. 6 a W. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo K. XXX XX na T. X. XX/A, v Nemeckej spolkovej republike zastúpeného JUDr. Jánom Martincom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Werferovej ulici č. 1 v konaní o výkon rodičovských práv a povinností o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.11.2011 č.k. 25P 14/2009-404 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení maloletého D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o úprave styku a povinnosti matky priebežne informovať otca o zdravotnom stave maloletého.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom pre maloletého D., tvorbe úspor, dlžnom výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 3.11.2011 č.k. 25P 14/2009-404 zveril maloletého D. D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 150 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke a na tvorbu úspor maloletého 60 € mesačne, ktoré má platiť na účet maloletého D. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Dlžné výživné 3.300 € za obdobie od 1.1.2009 do 31.10.2011 povolil otcovi splácať v mesačných 100 € splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým D. prvý týždeň v mesiaci od štvrtka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 8.00 hod. do 5.1. do 18.00 hod., každý párny rok od 20.12. od 8.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od stredy od 8.00 hod. pred Veľkonočným pondelkom do utorka do 18.00 hod. po Veľkonočnom pondelku, počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 21.7. do 19.00 hod. s tým, že styk sa uskutoční v mieste aktuálneho pobytu matky a maloletého dieťaťa. Matke uložil povinnosť v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené otcovi odovzdať pred jej bydliskom a otcovi odovzdať dieťa v určenom čase matke pred jej bydliskom. Súčasne uložil matke povinnosť informovať otca priebežne o zdravotnom stave maloletého D. a bezodkladne o zmene jeho aktuálneho pobytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O náhrade trov štátu rozhodol samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zveril maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že maloletý bude počas nepárnych mesiacov kalendárneho roka v osobnej starostlivosti otca a počas párnych mesiacov kalendárneho roka v osobnej starostlivosti matky, každý z rodičov bude maloletého D. zastupovať, spravovať jeho majetok a výživné aby neurčil. Alternatívne navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určiť výživné 100 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2009 do rozhodnutia súdu žiadal povoliť splácať v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súčasne navrhol upraviť styk s maloletým tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým D. prvý týždeň v mesiaci od štvrtka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod., tretí týždeň v mesiaci od štvrtka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. na náklady matky, každý nepárny rok od 26.12. od 8.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok od 20.12. od 8.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od stredy od 8.00 hod. pred Veľkonočným pondelkom do utorka do 18.00 hod. po Veľkonočnom pondelku, počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 21.7. do 19.00 hod. s tým, že matka bude povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripravené mu odovzdať pred jej bydliskom a on bude povinný dieťa v určenom čase matke odovzdať pred jej bydliskom. Žiadal, aby súd uložil matke povinnosť ho priebežne informovať o zdravotnom stave maloletého D. a bezodkladne o zmene jeho aktuálneho pobytu. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu nepovažuje za vecne správne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) , na ktorých založil odôvodnenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa v prvom rade nesprávne ustálil otázku možnosti zverenia maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď ho zveril do výlučnej starostlivosti matky. Vytkol konajúcemu súdu, že sa pri rozhodovaní úplne stotožnil so znaleckým posudkom, podľa ktorého súčasná psychická a mentálna vyspelosť dieťaťa, jeho vek a okolnosť, že dieťa dostatočne verbálne nekomunikuje a nie je schopné náležite sa vyjadriť, neumožňuje rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti a nezohľadnil jeho tvrdenie prezentované v priebehu celého konania, že s maloletým synom sa pravidelne stretáva aj bez prítomnosti matky, pričom takéto stretnutia sú celodenné, počas ktorých nezistil žiadne negatívne prejavy dieťaťa. Vyjadril presvedčenie, že len na základe názoru znalkyne nie je možné dospieť k záveru, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné. Zdôraznil, že v prípade úpravy styku realizovaného v mieste bydliska matky sa tento bude javiť ako návšteva a nie prirodzený styk otca s dieťaťom. Odvolal sa aj proti výroku o určení výživného a v tejto súvislosti uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 3.500 €, a jeho životné náklady presahujú sumy obvyklých životných nákladov občanov na území Slovenskej republiky, preto nie je možné vychádzať z tohto príjmu akoby ho dosahoval v Slovenskej republike. Konštatoval, že okrem bežných výdavkov na bývanie, zdravotné poistenie, osobné motorové vozidlo, nákladov na stravu a ošatenie nadštandardné výdavky nemá. Zdôraznil však, že do jeho nákladov treba zahrnúť aj náklady na cestovné a pobyt na území Slovenskej republiky do výšky 700 € počas styku s maloletým D., ktoré konajúci súd pri určení výživného nezohľadnil. Poukázal na priemerný mesačný zárobok matky maloletého, ktorý je v Slovenskej republike nadštandardný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky určí výživné 100 € mesačne. Takto určené výživné považuje za primerané jeho majetkovým a finančným pomerom, ako aj potrebám maloletého dieťaťa. V závere poukázal na procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý mu nedoručil rozsudok pretlmočený do jeho materinského jazyka včas v rámci odvolacej lehoty.

Proti výroku rozsudku o výživnom a proti výroku o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletého 60 € mesačne, proti výroku o dlžnom výživnom 3.300 € od 1.1.2009 do 31.10.2011 a povolení ho splácať v mesačných splátkach po 100 €, proti výroku o povinnosti matky informovať otca priebežne o zdravotnom stave maloletého D. a bezodkladne o zmene jeho aktuálneho pobytu podala odvolanie matka z dôvodov podľa §-u 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a §-u 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovila presvedčenie, že súd prvého stupňa dôkazy vykonal nedôsledne a nesprávne ich vyhodnotil, preto sú aj jeho závery nesprávne a nepresvedčivé. Poukázala na rozpor medzi konštatáciou súdu o výške priemerného čistého mesačného zárobku otca, keď uviedol, že jeho zárobok bol v decembri 2010 3.682,56 € a vyjadrením otca, že jeho priemerný mesačný príjem je 3.500 €. Vytkla konajúcemu súdu, že zohľadnil všetky výdavky, ktoré otec uviedol bez toho, že by ich dôsledne overil listinnými, resp. inými dôkazmi. Navrhla,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého D. 500 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na tvorbu úspor 200 € mesačne, ktoré bude poukazovať na účet maloletého a zaplatil dlžné výživné za rozhodné obdobie naraz, resp. v splátkach a zamietol návrh otca uložiť jej povinnosť pravidelne informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti matky a rovnako správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým D.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výchove dieťaťa a úprave styku v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výchove maloletého a úprave styku otca s maloletým. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o maloletého D. neboli žiadnym spôsobom spochybnené v priebehu celého konania kolíznym opatrovníkom a v konečnom dôsledku ani otcom maloletého. Preto je v záujme maloletého aj so zreteľom na zabezpečenie jeho kontinuálnej starostlivosti zveriť ho matke a neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o výchove dieťaťa súd musí dbať o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť obidvoma rodičmi a tiež aby bolo rešpektované aj jeho právo na udržiavaní pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tento sa môže realizovať buď prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti alebo prostredníctvom široko upraveného práva styku s dieťaťom, ak na tom má rodič záujem. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výchovou maloletého dieťaťa sa rozumie aj budovanie a upevňovanie vzťahu k druhému rodičovi, ktorý sa nemôže podieľať na výchove dieťaťa inou formou, ako v čase vymedzenom pre styk s dieťaťom a rodič, do osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa zverené, je povinný usmerňovať a organizovať program dieťaťa tak, aby bolo riadne na stretnutie s druhým rodičom pripravené. Za súčasnej skutkovej situácie nepochybne zistenej súdom prvého stupňa odvolací súd neakceptoval tvrdenie otca o nesprávnych záveroch súdnoznaleckého posudku vypracovaného súdnou znalkyňou F.. Q. X. a jej neprispôsobeniu sa názorom európskeho trendu v oblasti striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu dospel k rovnakému názoru ako súd prvého stupňa, že zverenie do osobnej starostlivosti matky je za súčasných okolností pre maloleté dieťa najvhodnejšie. K tomuto rozhodnutiu dospel aj po dôkladnom oboznámení sa so znaleckým posudkom a jeho záverom, v ktorom súdna znalkyňa konštatovala, že maloletý má vybudovanú primárnu väzbu a jedinečné puto so svojou matkou od narodenia až doposiaľ. Matka je pre neho zdrojom bezpečia, ochrany a výživy a separácia od nej v tomto vývinovo citlivom období by nebola správna. Konštatovala, že maloletý je práve v období procesu mentálno-emocionálneho vyzrievania a osamostatňovania sa a sekundárna väzba s otcom ešte nie je dostatočne vybudovaná, preto neodporučila zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zdôraznila, že v tomto vývinovom štádiu dieťa potrebuje matku, s ktorou má vytvorenú bezpečnú primárnu väzbu. Vzhľadom na vek a skutočnosť, že dieťa zatiaľ plynulo nerozpráva, nemá vybudovanú slovnú zásobu a so zreteľom na vzdialenosť bydliska otca a skutočnosť, že aktuálne je matka tá, ktorá vie dešifrovať jeho neverbálne signály, navrhla styk otca s dieťaťom raz za mesiac na dlhšiu dobu 3-4 dni cez deň, na noc podľa dohody s matkou a správania sa maloletého počas dňa v mieste bydliska maloletého bez prítomnosti matky. V závere doporučila po vybudovaní určitej slovnej zásoby v slovenskom aj v nemeckom jazyku a vytvorení bezpečnej sekundárnej väzby s otcom možnosť rozšírenia úpravy styku aj mimo bydliska matky. Na pojednávaní 20.10.2011 zdôraznila, že problematikou striedavej osobnej starostlivosti sa zaoberá veľmi pozorne a sleduje všetky výsledky výskumov v tejto oblasti a súčasne je v kontakte s Ligou otcov, ktorá sa vytvorila na Slovensku, s ktorou je

v písomnom e-mailovom kontakte a ktorá ju súčasne upozorňuje na všetky nové poznatky v tejto oblasti. Konštatovala, že pri vypracovaní znaleckého posudku zvažovala všetky eventuality, ktoré prichádzali do úvahy a dospela k jednoznačnému záveru, že maloletý D. nie je v tomto veku psychicky natoľko vyspelý, aby doporučila striedavú osobnú starostlivosť. Ide o dieťa v útlom veku, ktoré ešte nedostatočne komunikuje, komunikuje hlavne neverbálne, pričom týmto prejavom rozumie iba matka. Otec má v tomto smere vážne nedostatky, preto je žiaduce nechať mu časový priestor na ďalší kontakt s dieťaťom, a do budúcna nevylúčila možnosť nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Takéto rozhodnutie bude závisieť od ďalšieho psychického a mentálneho vývoja a vyspelosti dieťaťa a vybudovania kontaktu otca s ním. Odvolací súd k námietke otca o nesprávnych záveroch súdnej znalkyne dodáva, že v rámci hodnotenia dôkazov súd nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné vedomosti, ale nemusí ho akceptovať, ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborných skutočností. K danému znaleckému posudku je potrebné dodať, že jeho závery sú logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým D., vzťahu maloletého k otcovi, skúmaniu osobnostných predpokladov rodičov pri zabezpečovaní ďalšej starostlivosti o maloletého, skúmanie a eventuálne ovplyvňovanie ďalšej starostlivosti o maloletého. Akceptovateľné závery znaleckého posudku v kontexte ďalších vykonaných dôkazov preto dovoľujú záver, že výchovné prostredie u matky zabezpečuje maloletému stabilné prostredie, v ktorom bude vychovávaný s akceptáciou realizácie práva maloletého na pravidelný kontakt s otcom. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že dané rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd dodáva, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti s obidvoma rodičmi, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie otca proti výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprave styku nie je opodstatnené, pretože súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým. Pri tomto rozhodnutí zohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa predmetu konania, a to predovšetkým vek maloletého dieťaťa, jeho silnú citovú naviazanosť na matku, s ktorou od svojho narodenia nepretržite žije, a ktorá sa o neho nepretržite stará. Úpravu styku za týchto okolností považuje za dostatočnú, primeranú a predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Dodáva, že matka maloletého, ktorá je k nemu najbližšie je povinná pripraviť maloletého na styk s jeho otcom, verbálnym aj neverbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať, aby sa styk otca s maloletým mohol realizovať v súlade s ich vzájomným právom tráviť spolu polovicu voľného času, prípadne v budúcnosti, aby nastali reálne podmienky na rozšírenie úpravy styku, resp. nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, výrok o úprave styku a výrok, ktorým nariadil matke povinnosť informovať otca priebežne o zdravotnom stave maloletého D. a zmene jeho aktuálneho pobytu potvrdil po zohľadnení, že otec maloletého žije v inom štáte značne vzdialenom od miesta trvalého bydliska maloletého, preto nemá možnosť sám osobne zisťovať tieto informácie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutí zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní výroku rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom, o tvorbe úspor a dlžnom výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil riadne okolnosti významné pre rozhodnutie v tejto časti, predovšetkým dôsledne nezistil reálne zárobkové schopnosti a možnosti otca, ktoré tvoria jedno zo základných kritérií určenia rozsahu výživného. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepochybné, že súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca, ktorý mal zdokladovaný len za mesiac december 3.682,56 € a žiadnym spôsobom neverifikoval jeho tvrdenie, že jeho ročný priemerný mesačný zárobok za rok 2010 bol 3.500 €. Bez ďalšieho konštatoval jeho výdavky, pričom sa v plnom rozsahu spoľahol len na jeho tvrdenia bez ich dôslednejšej špecifikácie a následného vyhodnotenia z hľadiska ich dôležitosti a nevyhnutnosti. Neskúmal žiadnym spôsobom jeho majetkové pomery a opätovne vychádzal len z jeho vyjadrenia. Neodstránil ani rozpor medzi tvrdením matky, ktorá uviedla, že podľa jej vedomostí otec má priemerný mesačný zárobok 8.000 € a tvrdením otca, že má príjem 3.500 €. Nezaoberal sa ani jeho možnými inými príjmami, ktoré mohol dosahovať. Súd prvého stupňa nevykonal dôsledne ani dokazovanie za účelom zistenia jeho príjmu a pri rozhodovaní vychádzal iba z potvrdenia o príjme za december 2010 na čl. 2010-212, ktoré rozhodne nemôže byť relevantným dôkazom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, preto uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň táto vada bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej činnosti, pretože nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a či vec správne právne posúdil, preto musel rozsudok vo výroku o výživnom, tvorbe úspor, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa zaoberať tvrdeniami účastníkov konania prezentovanými v odvolacom konaní, doplniť dokazovanie o chýbajúce opisy mzdových listov otca od jeho zamestnávateľov, doplniť dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov otca a vlastníctva prípadných nehnuteľností, bližšie špecifikovať jeho pravidelné , nevyhnutné mesačné výdavky, skúmať ich opodstatnenosť, následne doplnené dokazovanie vyhodnotiť a určiť výživné v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine. Rozhodnutie odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé, vysporiadať sa s relevantnými tvrdeniami účastníkov konania, prípadne ich tvrdenia verifikovať a určiť dôsledne počiatok vzniku vyživovacej povinnosti otca, o ktorom nerozhodol. Bude tiež jeho povinnosťou určiť špecifikovaný okamih, ku ktorému určil počiatok vzniku vyživovacej povinnosti, od toho času zrozumiteľne a jasne vyčísliť akou mierou sa otec na výžive dieťaťa podieľal, teda zistiť všetky plnenia otca v prospech dieťaťa finančnou alebo naturálnou formou, posúdiť ich z toho hľadiska, či mali charakter výživného a zohľadniť ich pri eventuálnom dlhu na výživnom. Následne pri konečnom vyhodnotení reálneho príjmu otca, z ktorého bude vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti posúdiť, či sú dané podmienky na to, aby bolo v zmysle zákonných ustanovení rozhodnuté o tvorbe úspor pre maloletého a rozhodnúť o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

K procesnému pochybeniu súdu, ktoré namieta otec v odvolaní, spočívajúcom v tom, že konajúci súd mu dostatočne včas nedoručil rozsudok preložený do jeho materinského jazyka odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konajúci súd postupoval správne podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Dodáva, že súd po obdŕžaní prekladu rozsudku 30.12.2011 bez zbytočného odkladu

9.1.2012 doručil právnemu zástupcovi otca aj rozsudok v nemeckom jazyku. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd procesne nepochybil a práva otca boli v súvislosti s doručovaním dodržané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová