KSKE 8 CoP 63/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 63/2012

KS v Košiciach, dátum 25.09.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 63/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/63/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220282 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210220282.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov C. R. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v L. na F. ulici č. X toho času v L. na T. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 11 a G. I. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v L. na X. ulici č. X v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.11.2011 č.k. 27P 307/2010-89 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o predbežnej vykonateľnosti a výroku o zastavení konania o nariadení predbežného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti otca. Matke maloletej určil vyživovaciu povinnosť 80 € mesačne od rozhodnutia súdu do budúcna, ktoré jej uložil prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred otcovi maloletej a vyhlásil predbežnú vykonateľnosť výroku o výchove maloletej, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 12.2.2010 č.k. 25P 259/2009-81 vo výroku o výchove a výžive. Zastavil konanie o nariadení predbežného opatrenia o zmenu výchovy. Matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 141,44 € a otcovi 41,44 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o predbežnej vykonateľnosti a zastavení konania o nariadení predbežného opatrenia podala v zákonnej lehote odvolanie matka, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že maloletá vzhľadom na vyhlásenie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku je v reálnej starostlivosti otca od mesiaca december 2011. Už po uplynutí niekoľkých týždňov je pre ňu ako matku dostatočne zrejmé, že toto rozhodnutie nebolo správne. Konštatovala, že o maloletú U. sa starala spoločne s otcom maloletej a maloletá bola na prostredie u nej zvyknutá, mali vždy veľmi dobrý vzťah, venovala sa jej, a to či už pri písaní domácich úloh, ale aj mimoškolských aktivít. Z informácií, ktoré jej sprostredkúva maloletá vie, že otec, odkedy ju má vo faktickej starostlivosti sa jej nevenuje pri príprave na vyučovanie, ani pri mimoškolských aktivitách. Namietala výsledky znaleckého dokazovania s tým, že súdna znalkyňa vôbec nepostrehla skutočnosť, že maloletá je otcom sústavne vedená proti nej a otec si kupuje priazeň maloletej tým, že vyhovuje jej všetkým želaniam a nie je dôsledný pri plnení školských povinností a iných pracovných návykov. Vyslovila presvedčenie, že práve od nej ako ženy a matky má maloletá čerpať vzorové rolové správanie. Vyslovila názor, že rešpektovanie vyjadrenia maloletej, ktorým vyslovila žiadosť žiť s otcom, je len výsledkom jeho ovplyvňovania voči nej, ako matky a benevolentného správania sa otca voči maloletej. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a

vrátil vec na ďalšie konanie, pretože rozsudok je nesprávny a predčasný a podľa jej názoru je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie iným znalcom a znalecky preskúmať zmeny správania maloletej.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný v plnom rozsahu potvrdil. Vyslovil presvedčenie, že matka maloletej nemá skutočný záujem o jej výchovu a výživu, o čom svedčí aj skutočnosť, že na druhý deň po vyhlásení rozsudku zbalila všetky veci maloletej a priviedla ju k nemu bez toho, že by mala doručený rozsudok súdu prvého stupňa. Skutočný záujem matky je predovšetkým disponovať výživným 120 € mesačne, ktoré prispieval maloletej. Uviedol, že matku maloletej medzičasom opustil jej priateľ, tým stratila určitý zdroj finančných prostriedkov. Matka zavádza svojimi vyjadreniami o tom, aká je starostlivá, ako trávila spoločné chvíle s maloletou a ako jej ona slúžila ako ženský vzor, ktoré tvrdenia považuje za zavádzajúce, vymyslené a nezakladajúce sa na pravde. Uviedol, že matka vystavovala maloletú psychickému stresu, dcéra žila v narušenom neusporiadanom rodinnom prostredí a veľmi negatívne na ňu vplýval spôsob života matky s partnerom. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku a na vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo 14.10.2011, že prostredie u matky je výrazne rizikové a je ohrozený ďalší fyzický, psychický a sociálny vývin maloletej, preto doporučil aj v tomto štádiu konania rozhodnúť predbežným opatrením o zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti otca. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.) , že je v záujme maloletých detí, aby boli v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikajú narodením dieťaťa a obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na jeho výchove, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je priamo v rozpore so záujmom dieťaťa. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že otec návrhom z 24.8.2010 žiadal, aby súd zveril maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o ktorú sa od jej narodenia zodpovedne stará a má záujem osobne sa podieľať na jej výchove a starostlivosti a pretože maloletá býva s matkou na vedľajšej ulici, navštevuje základnú školu, ktorá sa nachádza v blízkosti bydliska obidvoch rodičov, sú splnené predpoklady na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V priebehu konania po vykonanom dokazovaní, predovšetkým znaleckého dokazovania, žiadal maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že výchovné prostredie otca za súčasných okolností je pre maloletú vhodnejšie a stabilnejšie, ako to vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku, ktorý konštatuje, že vhodnejšie sa javí osobná starostlivosť otca o dieťa, ktorý je citovo i osobnostne, ako aj svojím životným štýlom stabilizovanejší, ako matka dieťaťa a aj maloletá U. viac inklinuje k výchovnému prostrediu otca. K námietke matky vo vzťahu k záverom súdnej znalkyne odvolací súd dodáva, že v rámci hodnotenia dôkazov súd nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované

odborné vedomosti, ale nemusí ho akceptovať, ak závery znalca nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborných skutočností. Odvolací súd konštatuje, že závery znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne D.. N. T. (č. XX/XXXX) sú logické a presvedčivé v častiach týkajúcich sa analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletou, vzťahu maloletej k priateľovi matky, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pri zabezpečovaní ďalšej starostlivosti o maloletú, skúmania eventuálneho ovplyvňovanie maloletej rodičmi a v kontexte ďalších vykonaných dôkazov s prihliadnutím na jednoznačne vyjadrenú vôľu maloletej dovoľujú záver, že výchovné prostredie a osobnostné predpoklady otca zabezpečia maloletej stabilné a harmonické prostredie, v ktorom bude vychovávaná s akceptáciou realizácie práva maloletej na pravidelný kontakt s matkou. Odvolací súd dodáva, že z ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Pretože maloletá U. má 11 rokov, je schopná vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a ani z vyšetrenia znalkyňou nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali prejavenú vôľu maloletej žiť s otcom a odôvodňovali potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania v zmysle odvolacieho návrhu matky. Posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k určeniu výživného od matky pre maloletú U. odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnené napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol, keď zaviazal matku nahradiť trovy štátu 141,44 €, pretože správne a zákonne rozdelil pohľadávku štátu 282,82 € rovným dielom medzi účastníkov konania (rodičov dieťaťa) , pretože v nesporových konaniach, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov, štát má právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu a matka, ktorá je riadne zamestnaná, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o predbežnej vykonateľnosti a zastavení konania o nariadení predbežného opatrenia, ktoré neboli odvolaním napadnuté) ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová