KSKE 8 CoP 68/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511210836 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511210836.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa L. U.Š. nar. XX.X.R. bývajúceho v M. Č.. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Kováčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 proti odporkyni F.. M. U. nar. XX.X.R. bývajúcej v O. na W. Č.. X v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému F. U. nar. XX.X.R. a maloletej X. M. U. nar. XX.X.R. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, detašované pracovisko Košice I, Žižkova č. 21 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie z 23.11.2011 č.k. 19C 147/2011-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre mal. F. nar. XX.X.R. a pre mal. X. M. nar. XX.X.R. na čas po rozvode manželstva účastníkov konania.

Odvolanie odporkyne proti výroku rozsudku o úprave styku navrhovateľa s mal. F. a s mal. X. M. o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 23.11.2011 č.k. 19C 147/2011-59 rozviedol manželstvo navrhovateľa L. U. a odporkyne F.. M. U.Š. rod. E. uzavreté X.XX.R. zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu O. G. vo zväzku X ročník R. na strane R. pod poradovým číslom R.. Maloleté deti F. nar. XX.X.R. a X. M. nar. XX.X.R. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. F. 150,- € mesačne a na výživu mal. X. M. 120,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi F. a X. M. upravil bez obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí (navrhovateľ) s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal ho prispievať na výživu mal. F. 100,- € mesačne a mal. X. M. 80,- € mesačne od právoplatnosti rozsudku alebo zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že sa zmenili jeho finančné pomery a svoju živnosť pre nerentabilitu ukončil a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok na rozdiel od odporkyne, ktorá je vlastníčkou niekoľkých pozemkov a časti rodičovského domu, ktoré má možnosť predať alebo žiadať o vyplatenie časti dedičstva, čím si môže svoju finančnú a bytovú otázku vyriešiť. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho nutné náklady, ktoré v priebehu konania predložil, predovšetkým nezohľadnil, že prispieva partnerke na spoločnú domácnosť, čo zahŕňa aj náklady na nájom a rovnako nezobral do úvahy nutné výdavky, ktoré vynakladá pre základné životné potreby a ani

potreby financovať zmluvne uzatvorené platby, konkrétne leasing auta 150,- € mesačne a podnikateľský paušál mobilu 170,- € mesačne, ktoré sa nedajú ukončiť predčasne bez zmluvných pokút a je nutné ich strpieť na obdobie dohodnuté zmluvami do decembra 2012. Konštatoval, že v prípade rozchodu terajšieho partnerstva musel by svoje bývanie riešiť prenájmom, ktoré sú v ponuke za cca 300 až 350,- €. Zdôraznil, že jeho jediným príjmom je úrazová renta, ktorá mu patrí z dôvodu pracovného úrazu a je určená hlavne na spoločenské vyrovnanie straty stáleho príjmu a obmedzenia možnosti sa riadne zamestnať a tiež je špecifikovaná na účely liečenia a udržiavania zdravotného stavu po úraze s trvalými následkami. Konštatoval, že zo svojho príjmu, ktorým je úrazová renta 28.000,- Kč, čo predstavuje podľa platného kurzového lístka 1.020,- €, platí svoje nevyhnutné náklady 942,- € a okrem toho má ešte náklady za nevyplatené faktúry z čias živnosti vo výške cca 600,- €. Rovnako žiadal zohľadniť dobrovoľné náklady, ktoré zahŕňajú potreby detí a nebolo by spravodlivé, aby túto výchovno-starostlivú časť mal odoprenú a podieľal sa na výchove len platením výživného. Poukázal na nepravdivé vyhlásenie odporkyne o nákladoch mal. F. za hru na bicie nástroje, čo už nie je aktuálne a nezodpovedné nakladanie odporkyne s financiami, ktorá až v novembri 2011 vybavila pre syna zľavnenú kartu. Konštatoval, že odporkyňa okrem svojho príjmu nespomenula príjem formou prídavku na deti, daňový bonus a podľa mnohých indícií má aj mimopracovnú činnosť formou súkromného doučovania a za vedenie záujmového turistického krúžku v Centre voľného času F..

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Konštatovala, že navrhovateľ nevykonáva živnostenskú činnosť od januára 2011 a keby mal záujem o prácu a chcel by pracovať v oblasti, v ktorej mal živnosť, tak by si aj prácu našiel, ale sám sa vyjadril, že renta, ktorú poberá, stačí mu na žitie. Zrejme si neuvedomil, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktoré aj jeho pričinením a nerozvážnym rozhodnutím (neúnosný hypotekárny a spotrebný úver na kúpu nehnuteľnosti mimo O.) prišli o strechu nad hlavou, musia bývať v podnájme a ona dokonca spláca spotrebný úver 250,- € mesačne. Rovnako konštatovala, že navrhovateľ bol vlastníkom trojizbového bytu a uvádza nepravdivé údaje ohľadom fyzioterapeutickej liečby, pretože v čase trvania manželstva najmenej osem rokov dozadu neabsolvoval žiadne procedúry. Navrhovateľ vnáša medzi súrodencov nepokoj, odcudzovanie a manipuláciou dcéry aj nenávisť a nelásku medzi deťmi a to len preto, že nesúhlasí s výživným určeným v rozvodovom konaní. Navrhovateľom tvrdený príjem z mimopracovnej činnosti označila za nepravdivú informáciu a upresnila, že so svojou žiačkou, ktorej je triedna učiteľka, mala a občas má konzultácie. Na dokreslenie situácie rozpísala mesačné náklady na uhrádzanie životných potrieb pre seba a pre maloleté deti, spolu 907,- € bez zarátania spotrebného úveru s tým, že deficit výdajov voči príjmom jej pomáha riešiť matka a brat. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi v rozsahu dvakrát mesačne počas víkendu s odôvodnením, že navrhovateľ styk s dcérou zneužíva proti nej a synovi.

Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v záujme maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby podľa schopností, možností a majetkových pomerov ich otca. Zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca (navrhovateľa) uplatnenými

v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. F. a pre mal. X. M. na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 150,- € mesačne pre mal. F., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 5,- € a výživné 120,- € mesačne pre mal. X. M., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 4,- €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Pomery otca (navrhovateľa) , na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 150,- € mesačne pre mal. F. a 120,- € mesačne pre mal. X. M. a je nepochybné, že matka (odporkyňa) dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu nevyhnutnú a prospešnú pre ich fyzický a duševný vývoj a podiel matky, ktorá si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloleté deti, je rozhodne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) , ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca nepochybne zistený súdom prvého stupňa je dostatočný na uspokojovanie jeho vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd poznamenáva, že ukončenie nerentabilnej živnosti (nulové účtovníctvo) nemalo za následok zníženie príjmových pomerov otca, ani zúženie jeho životného štandardu, preto ho odvolací súd nemohol a ani neposudzoval ako zmenu pomerov odôvodňujúcu iné rozhodnutie o výživnom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej i právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nevyvážene, ak len paušál za mobilný telefón je totožný, resp. prevyšuje súdom určené výživné a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcom bráni mu objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloleté deti F. a X. M. ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolací súd z obsahu spisu, konkrétne z údajov na doručenke nepochybne zistil, že matka maloletých detí osobne prevzala rozsudok súdu prvého stupňa z 23.11.2011 č.k. 19C 147/2011-59 dňa 30.12.2011 a odvolanie proti výrokom o úprave styku otca s mal. F. a mal. X. M. podala 1.2.2012 spolu s vyjadrením k odvolaniu otca. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala matke plynúť 31.12.2011 a uplynula 16.1.2012 (pondelok) . Pretože matka podala odvolanie proti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi 1.2.2012, teda po zákonom určenej lehote, odvolací súd ho ako oneskorene podané podľa § 219 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého výroku vrátane konania, ktoré mu predchádzalo.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.