KSKE 8 CoP 69/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 69/2012

KS v Košiciach, dátum 25.09.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 69/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223571 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211223571.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. L. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov U. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. - J. na F. ulici č. XX zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ulici č. 23 a Š. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L.A. č. XX zastúpeného JUDr. Beátou Topolčániovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Vojenskej ulici č. 3 v konaní o zvýšenie výživného a úprave styku o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.12.2011 č.k. 23P 305/2011-31

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného zo 100 € na 200 € mesačne pre maloletú L. L. nar. XX.X.XXXX od 1.9.2012 do budúcna a m e n í rozsudok tak, že návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2012 zamieta.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 5.5.2009 sp.zn. 27P 227/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.9.2009 sp.zn. 7CoP 207/2009 pre maloletú L. zo 100 € na 200 € mesačne od 1.8.2011 do budúcna, ktoré uložil otcovi platiť matke maloletej do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 500 € za obdobie od 1.8.2011 do 31.11.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na úpravu styku vylúčil na samostatné konanie a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletej odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd vo výroku o zvýšení výživného zmenil a návrh zamietol. Vyslovil názor, že konajúci súd síce vykonal dokazovanie, ale toto nesprávne vyhodnotil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že súd predovšetkým nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov u maloletej súvisiacu s bývaním, ošatením, stravovaním, kultúrnym, športovým vyžitím a vzdelávaním. Maloletá v čase rozhodnutia bola žiačkou 9. ročníka základnej školy a v čase poslednej úpravy bola žiačkou 7. ročníka základnej školy. Táto nepochybná skutočnosť svedčí o tom, že od poslednej úpravy výživného nemohla u nej reálne nastať taká závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o 100%. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil aj zmenu v zárobkoch rodičov, nakoľko z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že matkin príjem sa zvýšil o 335 € a jeho o 210 € mesačne v porovnaní s ich príjmom v čase poslednej úpravy výživného. Poukázal aj na bytové pomery matky, ktorá žije v rodinnom dome zrekonštruovanom za trvania ich manželstva, kde žije aj staršia dcéra,

ktorá sa k nim nasťahovala po rozvode manželstva a finančne sa podieľa na nákladoch domácnosti. V tejto súvislosti tiež uviedol, že on žije so svojom matkou v staršom rodičovskom dome, do ktorého musel nevyhnutne investovať a čiastočne ho zrekonštruovať. V závere vyjadril názor, že náklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú uvádzané jej matkou považuje za účelovo nadhodnotené a nezodpovedajúce skutočnosti.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Vyslovila názor, že konajúci súd sa dôkladne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré tvoria predmet odvolania a na zvýšenie výživného od otca pre maloletú L. nemá žiaden vplyv nárast príjmov jej rodičov. V súvislosti s návratom staršej dcéry po rozvode manželstva do spoločnej domácnosti uviedla, že táto už s nimi nežije, bývala u nich len krátko a teraz žije sama v podnájme, preto sa nepodieľa a ani v minulosti sa nepodieľala na nákladoch na domácnosť. Za právne irelevantné považuje aj tvrdenie otca, že má so svojou matkou, s ktorou býva v staršom rodičovskom dome, zvýšené náklady na údržbu, pretože náklady na údržbu v súvislosti s bývaním v rodinnom dome má aj ona. Úvery, na ktoré sa odvoláva považuje tiež za irelevantné v tomto konaní, pretože výživné pre maloleté deti má prioritu pred všetkými finančnými záväzkami povinného rodiča.

Odvolací súd konštatuje, že výroky súdu prvého stupňa o vylúčení návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou L. na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p. a neboli predmetom odvolacieho konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak zvýšil výživné pre maloletú L. zo 100 € na 200 € mesačne, ale nesprávne určil počiatok zvýšenia výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnajúc pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich pomermi v čase rozhodovania dospel k odlišnému záveru ako súd prvého stupňa, ktorý konštatoval, že kvalifikovaná zmena pomerov nastala už v čase podania návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu v období od 1.8.2011 do 31.8.2012 neboli splnené podmienky pre zmenu posledného súdneho rozhodnutia o výživnom v tejto právnej veci rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.5.2009 č.k. 27P 227/08-62, právoplatného 14.10.2008, pretože podľa ustálenej súdnej praxe k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla každé tri roky v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vývojom, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené potreby dieťaťa už skôr. V tejto právnej veci od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom do rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynulo obdobie iba 2,5 roka, počas ktorého maloletá L. navštevovala nepretržite základnú školu, jej odôvodnené potreby zodpovedali určenému výživnému a v tomto období nenastali žiadne mimoriadne skutočnosti zvyšujúce jej odôvodnené potreby. Mimoriadna skutočnosť výrazne zvyšujúca jej odôvodnené potreby nastala bez ďalšieho až 1.9.2012, keď začala navštevovať strednú školu, s čím sú spojené zvýšené náklady, čo je notoricky známou skutočnosťou. Pokiaľ otec spochybňoval nárast jej odôvodnených potrieb od poslednej súdnej úpravy výživného a tieto označil, ako to v odvolaní sám uvádza za nadhodnotené a nereálne, odvolací súd poukazuje na verejne dostupné údaje štatistického úradu, z ktorých nepochybne vyplýva, že náklady na nájomné a stravu sa za obdobie uplynulé od poslednej súdnej úpravy výživného pre maloletú L. podstatne zvýšili, ktoré sú nota bene súčasťou odôvodnených potrieb každého dieťaťa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je nepochybne v

možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. v rozsahu 200 € mesačne (denné výživné 6,60 €) aj po zohľadnení jeho mesačných životných nákladov so zreteľom na to, že jeho odôvodnené potreby sú už stabilizované, kým odôvodnené potreby maloletej L. sú v porovnaní s jeho potrebami podstatne vyššie, pretože je v období intenzívneho psychického aj fyzického vývoja. K ďalšej odvolacej námietke otca, že na nákladoch matky na bývanie sa podieľa aj plnoletá sestra maloletej L. bývajúca s nimi v spoločnej domácnosti odvolací súd dodáva, že aj matka otca žijúca s ním v spoločnej domácnosti nepochybne finančne participuje na nákladoch na bývanie, aj na nákladoch na domácnosť, kým matka maloletej L. výlučne sama uhrádza všetky náklady na domácnosť, pretože sa staršia dcéra odsťahovala. Je potrebné tiež zdôrazniť, že zvýšené výživné o 100%, ako to otec v odvolaní uvádza, ani z ďaleka nie je výlučným zdrojom na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletej, preto ho musí matka doplňovať primerane svojmu zárobku, rešpektujúc zásadu, že životná úroveň detí a rodičov musí byť rovnaká a rovnajúca sa úrovni, akú by deti mali, ak by ich rodičia spolu žili.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v časti zvýšenia výživného zo 100 € na 200 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna a zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.8.2011 do 31.8.2012 zamietol podľa § 220 O.s.p..

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o dlžnom výživnom s odôvodnením, že v súvislosti so zmenou určenia počiatku zvýšenia výživného otec dlh na výživnom nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová