KSKE 8 CoP 71/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210227941 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210227941.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci D. W. nar. XX.XX.B. bývajúcej v H. - Š. na Š. Č.. B./XX a maloletého F. W. nar. XX.XX.B. bývajúceho v H. - Š. J. Š. Č.. B./XX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, detašované pracovisko Košice II detí rodičov D. W. nar. XX.X.B. bývajúcej v H. - Š. J. Š. Č.. B./XX a D. W. nar. XX.X.B. bývajúceho v N. J. Y. Č.. B./XX v súčasnosti v H. J. Y.. N. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14.12.2011 č.k. 27P 440/2010-92 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 14.12.2011 č.k. 27P 440/2010-92 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 6.2.2007 č.k. 23P 334/2006-49 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.4.2008 č.k. 8CoP 91/2007-70 od otca pre plnoletú dcéru D. zo 43,15 € na 66,39 € od 1.11.2010 do budúcna a dlžné výživné 325,36 € za obdobie od 1.11.2010 do 31.12.2010 zaviazal otca zaplatiť plnoletej dcére do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a pre maloletého F. z 33,19 € na 45,- € mesačne od 1.11.2010 do budúcna a dlžné výživné 165,34 € za obdobie od 1.11.2010 do 31.12.2011 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietol alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že s jednostranným účelovým vyhodnotením vykonaného dokazovania a záverom konajúceho súdu nemôže súhlasiť. Pripustil, že mohlo dôjsť k zmene pomerov na strane detí, no nárast ich potrieb, ani spôsob určenia rozsahu potrieb súd neodôvodnil a predovšetkým neposúdil a neodôvodnil zmenu v jeho možnostiach a schopnostiach. Zdôraznil, že v r. 2010 a 2011 boli jeho príjmy oveľa nižšie ako v r. 2007, kedy bol jeho príjem cca 9.000,- € ročne, kedy bolo rozhodované o pôvodne priznanej výške výživného, ktorú konajúci súd napriek tomu, že jeho príjem značne klesol, neodôvodnene a neadekvátne zvýšil. Rovnako zdôraznil, že pozastavil prevádzkovanie živnosti, z ktorej mal posledný príjem 10/2011, lebo v nej nedosahoval zďaleka také hospodárske výsledky ako napríklad v r. 2007 a od tohto pozastavenia živnosti je bez akéhokoľvek príjmu zo zárobkovej činnosti. Vytkol konajúcemu súdu, že týmto dôkazom preukazujúcim jeho majetkové pomery a schopnosti, ktoré sa za ostatné roky značne zhoršili, sa nezaoberal a nevyhodnotil. Absolútne sa nedá zistiť, z akého vykonaného dokazovania súd dospel ku konštatovanému záveru odôvodnenia, že jeho reálny príjem je vyšší, ako je zrejmé a nepochybné z vykonaného dokazovania a v tejto súvislosti dôrazne odmietol domnienky súdu, že za podobné práce, ako vykonával v rámci svojej živnosti, sa zvykne platiť bez príslušného daňového dokladu, pretože on nikdy čiernu prácu nevykonával a ani

nepodporoval. Trval na tom, že jednoznačne preukázal súdu, že jeho majetkové pomery a príjmy, teda schopnosti oproti r. 2007 značne klesli, preto nie je schopný platiť súdom určené zvýšené výživné. Navyše má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru J. W. nar. XX.X.B., ktorá je v súčasnosti dlhodobo nemocná a náklady na jej výživu aj liečbu sú značne vysoké. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil platbu za školu v prírode v prospech mal. F. v r. 2011, ani poistnú sumu cca 1.000,- €, ktoré vybrala dcéra v novembri 2011 a okrem toho každý rok kupuje synovi školské pomôcky, oblečenie, ktoré nosí u neho, pretože ho matka nedostatočne oblieka na návštevu. V priebehu odvolacieho konania predložil oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti do 31.12.2012 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce z 5.3.2012, ktorým mu bola priznaná dávka a príspevky v sume 118,30 € od 1.2.2012.

Matka maloletého, plnoletá dcéra D. a kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča sú neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je však potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho

doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Pri určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Vzhľadom na uvedené je záver súdu prvého stupňa o potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére D. a k maloletému F. správny, pretože vychádza z posúdenia, že otec pozastavením živnosti ohrozil dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvolal jeho stratu a túto účelovosť konania nie je možné vyhodnotiť v neprospech detí odkázaných svojou výživou na rodičov. Odvolací súd sa stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o predpokladanom príjme otca, za ktorý považoval príjem zo živnosti a spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby oboch detí vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako aj v súvislosti s ich vekom, rastom a školskou dochádzkou, ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké a pokiaľ nie sú špeciálne zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu detí, finančne náročnou záujmovou činnosťou alebo potrebou špeciálneho vzdelávania detí a pod., nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pretože ide o všeobecne známu skutočnosť. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby D. pripravujúcej sa na budúce povolanie štúdiom na strednej zdravotníckej škole sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a zvýšenie výživného 23,24 €, ktoré predstavuje zvýšenie výživného na jeden deň 0,77 € a zvýšenie výživného pre mal. Igora o 11,81 €, ktoré predstavuje zvýšenie výživného na jeden deň o 0,39 €, zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb detí a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku detí, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Odvolací súd tiež dodáva, že potencionálne možnosti a schopnosti otca sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre plnoletú dcéru D. len na 66,39 € mesačne a pre mal. F. na 45,- € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, teda z príjmu, ktorý mohol naďalej dosahovať a ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) , t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd dôsledne posúdil príjmové pomery otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a na základe nepochybného zistenia, že v r. 2005 mal ročný príjem zo živnosti (základ dane) 3.167,86 €, v r. 2006 mal ročný príjem 2.879,57 € a v r. 2007 dosiahol základ dane (ročný príjem) 2.031,57 € (zistené z obsahu spisu Okresného súdu Košice II o zvýšení výživného sp.zn. 23P 334/2006-49 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP 91/2007-70 a spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P 195/2008 o návrhu otca na zníženie výživného) , dospel k záveru, že príjem otca v čase pozastavenia živnosti (ku dňu 11.11.2011) bol porovnateľný až vyšší, ako bol jeho príjem zo živnosti v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rok 2007) , preto je odvolacia námietka otca v tejto časti irelevantná a v kontexte zisteného skutkového stavu dovoľuje záver o účelovosti konania otca. Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä pracovných skúseností v oblasti pomerne lukratívnej činnosti (stavebné práce - obklady, dlažby, sadrokartóny a pod.) reálne mohol získať finančné prostriedky, resp. mohol a môže organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k pln. dcére D. a mal. synovi F.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezohľadnil poplatok za školu v prírode pre mal. Igora, pretože bol zaplatený mimo rozhodného obdobia a nezohľadnil ani výplatu poistného v prospech pln. dcéry D., pretože účelom poistenia nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a prípadné započítanie takéhoto plnenia je navyše možné len so súhlasom plnoletej dcéry. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.