KSKE 8 CoP 87/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/87/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208214981 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:4208214981.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky P. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na O. ul. č. XX/XX zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou - matkou S. R. nar. X.X.XXXX bývajúcou v S. na O. ul. č. XX/XX proti odporcovi Y. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu vo B. O., J. of leather XXX XXX I. J. C. F. Z. AL XX HR zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Nám. Osloboditeľov č. 25 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7.12.2011 č.k. 16C/158/2008-318 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od odporcu pre navrhovateľku na 400 Eur mesačne za obdobie od 1.12.2008 do 31.3.2009 a na 300 Eur mesačne od 1.12.2009 do 2.12.2011.

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 6.4.2001 č.k. 14C/37/2001- 43 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.10.2001 č.k. 18Co/ 415/01-64 tak, že odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu 400 Eur mesačne od 1.12.2008 do 31.3.2009, 99,58 Eur mesačne od 1.4.2009 do 30.11.2009, 200 Eur mesačne od 1.12.2009 do 2.12.2011 a 99,58 Eur od 3.12.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 9.596,64 Eur za obdobie od 1.12.2008 do 30.11.2011 povolil odporcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 300 Eur pod následkami straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej z nich. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku o zvýšení výživného na 400 Eur od 1.12.2008 do 31.3.2009, a na 300 Eur od 1.12.2009 do 2.12.2011 podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne, pretože mu jeho pomery neumožňovali, aby v tom čase prispieval na výživu navrhovateľky viac ako 99,58 Eur. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, z akého príjmu súd vychádzal pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti na 400 Eur mesačne, pretože na jednej strane uviedol, že pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 2.527,53 Eur a potom, že s príjmom 1.642,47 Eur mesačne. Konštatoval, že ak bolo predmetom konania zvýšenie výživného od roku 2008, konajúci súd nemal zohľadňovať príjem, ktorý dosahoval v roku 2007. Poznamenal, že išlo o jeho prvý rok v Anglicku, keď za jednu libru dostal 60 slovenských korún a pracoval nadčasy od 50 do 100 hodín mesačne, aby si poplatil všetky dlhy. Pokiaľ súd zvýšil výživné na 300 Eur od 1.12.2009 do 2.12.2011 poukázal na to, že v tomto období pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom v rozmedzí od 900 do 1000 Eur, z ktorých si mohol po odpočítaní výživného uspokojovať len

najnutnejšie potreby. Žiadal zohľadniť, že aj v období, kedy bol nezamestnaný si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu a nežiadal o zníženie výživného. Miesto toho si radšej požičal peniaze. Poprel, že by vlastnil osobné motorové vozidlo zn. Audi tak, ako tvrdila v priebehu konania matka navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka zaradila medzi svoje odôvodnené potreby aj cestovné z miesta bydliska na vysokú školu, poukázal na to, že nepredložila rozvrh hodín, podľa ktorého by bolo možné určiť, či potrebuje cestovať do školy každý deň. Zároveň predložil ponuku ubytovania v študentskom domove a na privátoch, ktorú ak by využila, znížila by si náklady na cestovné. Namietal, že sa súd nezaoberal skutočnosťou, či nie je správanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi, pretože s ním od roku 2008 nekomunikuje. Záverom namietal nesprávny výpočet dlžného výživného, pretože konajúci súd nezohľadnil, že si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100 Eur mesačne. Poznamenal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako súd dospel k jeho výpočtu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch, pretože je vecne správny. Poukázala na to, že odporca sa v priebehu konania účelovo zbavoval svojho majetku v jej neprospech so zámerom skresľovať svoje majetkové pomery. Poznamenala, že sa v konaní dokázala obhajovať sama, kým odporca využil služby právnej zástupkyne, aj keď je údajne nezamestnaný. Konštatovala, že súd prvého stupňa sa pri zvýšení výživného správne riadil zásadou podľa ktorej má výživné prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že si stále plnil svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas uviedla, že v roku 2006 proti nemu podala návrh na začatie exekučného konania pre vymoženie 37.000,- Sk. Uviedla, že komunikácia medzi nimi zlyhala potom, čo zobrala odvahu a podala návrh na zvýšenie výživného.

Výroky rozsudku, ktorými súd určil výživné od odporcu pre navrhovateľku na 99,58 Eur od 1.4.2009 do 30.11.2009 a od 3.12.2011 (aj keď mal správne zamietnuť návrh na zvýšenie výživného) a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne určil a diferencoval rozsah zvýšeného výživného od 1.12.2008 do 31.3.2009 na 400 Eur mesačne a na 300 Eur mesačne od 1.12.2009 do 2.12.2011. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie príjmu odporcu o 1.010,25 Eur mesačne zo 796,65 Eur (24.000,- Sk) na 1.806,90 Eur mesačne (podľa opisov jeho mzdových listov za obdobie od decembra 2008 do marca 2009) bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na 400 Eur mesačne od 1.12.2008 do 31.3.2009 a výživné 400 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané príjmovým pomerom a zvýšeným výdavkom odporcu vo Veľkej Británii, zohľadňuje jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči Rastislavovi, aj odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá bola v tom čase žiačkou posledného ročníka gymnázia, kde mala najvyššie výdavky na stužkovú

a prihlášky na vysokú školu, kým v čase poslednej úpravy výživného bola ešte žiačkou druhého stupňa základnej školy. Skutočnosť, že súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania rozlíšil príjem odporcu, ktorý dosiahol podľa daňového priznania za celý rok 2008 (2.527,53 Eur) a príjem, ktorý dosiahol podľa svojich výplatných pások za obdobie, za ktoré zvyšoval výživné na 400 Eur mesačne (1.642,47 libier) nemalo podľa názoru odvolacieho súdu za následok nesprávne, ani zmätočné rozhodnutie vo veci, ktoré by opodstatňovalo jeho zrušenie alebo zmenu, pretože na strane 8 odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd pri zvýšení výživného správne vychádzal z príjmu odporcu, ktorý dosiahol podľa jeho výplatných pások. Pokiaľ ide o obdobie od 1.12.2009 do 2.12.2011, zvýšenie príjmu odporcu v priemere o 260 Eur mesačne zo 796,65 Eur (24.000,- Sk) na 1.056,78 Eur mesačne (podľa jeho výplatných pások za obdobie od decembra 2009 do decembra 2011) bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke na 300 Eur mesačne od 1.12.2009 do 2.12.2011 a výživné 300 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané príjmovým pomerom a zvýšeným výdavkom odporcu vo Veľkej Británii, zohľadňuje jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči Rastislavovi, aj odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá v tom čase začala študovať na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre mimo miesta svojho bydliska, kým v čase poslednej úpravy výživného bola ešte žiačkou druhého stupňa základnej školy. Vzhľadom k tomu, že odporca predložil súdu výplatné pásky v librách a na Slovensku sa platí menou EUR, bolo potrebné prepočítať ich priemerným štvrťročným, resp. ročným kurzom libry voči mene EUR. Pokiaľ ide o príjem odporcu 1.642,47 libier, ktorý dosahoval od decembra 2008 do marca 2009, ten po prepočítaní predstavuje 1.806,90 Eur (1.642,47/0,909) , a pokiaľ ide o spriemerovaný príjem odporcu za rok 2010 a 2011, t.j. 912 libier, ten predstavuje po prepočítaní priemeru kurzu za roky 2010 a 2011, 1.056,78 Eur (912/0,863) . Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporcovi zostane aj po odpočítaní relevantných výdavkov dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu zohľadňujúc, že sa o výdavky domácnosti, ktoré tvoria najväčšiu položku vo Veľkej Británii delil minimálne do konca augusta 2011 so svojou pracujúcou družkou, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil navrhovateľke formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) . Odvolací súd nemohol na úkor navrhovateľky zohľadniť, že odporca spláca pôžičky, ktoré si údajne vzal, aby nemusel žiadať o zníženie výživného v čase, keď nebol zamestnaný, pretože bolo preukázané, že sa v priebehu konania o zvýšenie výživného vzdal väčšieho majetkového prospechu, keď bezodplatne previedol na svoju teraz už bývalú družku byt v Michalovciach (1/2 v roku 2004 a 2/2 v roku 2009) a osobné motorové vozidlo na svojho otca 18.11.2011. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniu odporcu, že si tak len vyrovnal dlhy, ktoré u nich mal, pretože zo zmluvy o poskytnutí úverov vyplýva, že ako dlžníčka tam vystupuje práve jeho bývalá družka a nie on. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal aj z potencionality príjmov odporcu a prihliadol na majetkový prospech, ktorý by bol získal, ak by bol prenajal, alebo predal byt, ktorý daroval svojej bývalej družke. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods.1 Zák. o rodine totiž vyplýva, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výživnom musí prihliadnuť na to, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by povinný previedol svoje majetkové hodnoty v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Vo svetle týchto okolností je preto úplne bezvýznamné zaoberať sa skutočnou príčinou nezáujmu navrhovateľky o odporcu a vyhodnocovať jej správanie podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine. Pokiaľ odporca namietal rozsah výdavkov navrhovateľky na cestovné, odvolací súd poukazuje na to, že nie je jediným výdavkom, ktoré tvorí jej odôvodnené potreby. Medzi ne patrí aj strava, bývanie, šatstvo, obuv, hygienické potreby, výdavky súvisiace so štúdiom a mimoškolskými aktivitami, ktoré sú rozhodne vyššie ako zvýšené výživné, preto sú v tomto smere jeho námietky irelevantné. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti ich dôvodov.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení výroku o dlhu na výživnom neuviedol, na základe akého výpočtu dospel k čiastke 9.596,64 Eur, prečo určil dlžné výživné od 1.12.2008 do 30.11.2011, aj keď zamietol návrh na zvýšenie výživného od 1.4.2009 do 30.11.2009 a zvýšil výživné na 300 Eur mesačne až do 2.12.2011, a z akých dôvodov uplatnil výnimku zo zásady upravenej v § 160 ods. 1 O. s. p., že povinnosť je potrebné splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ak by tak postupoval zistil by, že opomenul odpočítať čiastky, ktorými odporca prispieval na výživu navrhovateľky na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 6.4.2001 č.k. 14C/37/2001- 43 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.10.2001 č.k. 18Co/ 415/01-64. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok o dlhu na výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v tomto rozsahu vec podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky, znova rozhodnúť o dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.