KSKE 8 CoP 91/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 8 CoP 91/2012

KS v Košiciach, dátum 31.10.2012, sp.zn. KSKE 8 CoP 91/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211229837 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211229837.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. S. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov M. S. nar. XX.XX.XXXX trvale bývajúcej v E. na E. ulici č. XX prechodne v E. na R. K. č. XX zastúpenej JUDr. Melániou Kvietkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 13 a P.. B. S. nar XX.X.XXXX bývajúceho v E. na E. ulici č. XX v konaní o výkon rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.1.2012 č.k. 45P 39/2011-43 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného, dlžného výživného a v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 12.1.2012 č.k. 45P 39/2011-43 zveril maloletého B. S. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, určil výživné 150 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, ktoré otca zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 264 € za obdobie od 1.10.2011 do 31.1.2012 zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Schválil rodičovskú dohodu o úprave styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, a to proti výrokom, ktorými konajúci súd určil výživné, dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, alternatívne zmenil a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Odvolanie podala z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a e/ O.s.p. v spojitosti s ust. § 205a ods. b/ a d/ O.s.p.. Uviedla, že konajúci súd vykonal dokazovanie týkajúce sa príjmov, výdajov a majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania, ale kým u nej rozviazanie pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom UNION poisťovňa vyhodnotil ako dobrovoľné vzdanie sa zamestnania a tým pravidelného príjmu, na strane otca dôsledne neskúmal, prečo došlo u neho k zníženiu priemerného mesačného zárobku, z akých dôvodov, či išlo o jeho zavinenie, porušenie pracovnej disciplíny, resp. objektívne rozhodnutie zamestnávateľa. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd nevykonal dostatočné dokazovanie majetkových pomerov otca, keďže nezistil, že otec je vlastníkom bytu na C. ulici č. XX v E., ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 11.6.2010, pričom uviedol, že býva v byte na F. ulici č. XX v E.P..

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého. K námietke matky týkajúcej sa pracovného preradenia uviedol, že k preradeniu došlo na základe rozhodnutia zamestnávateľa v súlade s personálnymi potrebami a nešlo o dôsledok porušenia jeho pracovných povinností. K vlastníctvu bytu

na C. ulici č. XX v E. uviedol, že predmetný byt skutočne vlastní, zakúpil ho za 40.000 €, ktoré mu požičala jeho matka s podmienkou, že predmetnú sumu je povinný na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke jej vrátiť najneskôr do 31.12.2012. V prípade, že peniaze v tejto lehote nesplatí, zaviazal sa predmetnú nehnuteľnosť odstúpiť matke. Uvedenú finančnú čiastku doteraz nemá a ani v danej lehote pravdepodobne nezíska, preto je presvedčený, že predmetná nehnuteľnosť dôvodne nie je ešte súčasťou jeho majetku a preto ani v konaní na súde prvého stupňa ju neuviedol. Súčasne poukázal na skutočnosť, že matka maloletého úmyselne neuviedla mesačný príjem 300 € - 350 €, ktorý na základe právoplatného rozsudku jej platí dlžník, ktorého bližšie nevie špecifikovať, čo do určitej miery mení hodnotenie jej finančnej situácie. Navrhol preto, aby odvolací súd na základe týchto skutočností zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre maloletého 50 € mesačne a v súvislosti so zmenou výšky výživného, zmenil aj výrok o dlžnom výživnom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd konštatuje, že výroky, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku a trovách konania odvolaním napadnuté neboli, preto podľa § 206 ods. 1 O.s.p. nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej

časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) . Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z ustanovenia § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o výkone rodičovských práv a povinností, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania. Pre účely posúdenia zárobkových pomerov konajúci súd zistil, že priemerný mesačný zárobok otca za obdobie roka 2011 bol 790 € mesačne, ale od januára 2012 má znížený mesačný zárobok na 740 € mesačne v dôsledku preradenia na inú prácu, ktorú skutočnosť posúdil bez toho, aby verifikoval, či ide o zníženie objektívneho charakteru, resp. zavinenie otca a pri určení výživného prihliadol len na výpoveď otca. Dôsledným výsluchom otca, resp. inými dostupnými dôkaznými prostriedkami nezisťoval jeho skutočné majetkové pomery, keďže nezistil vlastníctvo otca k bytu na C. ulici v E., a z toho dôvodu ani nevyhodnotil, či má alebo nemá z vlastníctva tejto nehnuteľnosti majetkový prospech. Konajúci súd sa dôsledne nevysporiadal ani s majetkovými a finančnými pomermi matky, ktorá uviedla mesačné výdavky prevyšujúce príjem, čo odvolaciemu súdu sa javí tak, že matka má aj iný príjem, resp. svoje výdavky neúmerne nadhodnotila, avšak odvolací súd súčasne dodáva, že z hľadiska určenia výživného majetkové pomery matky ako rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sú podstatne menej významné, ako majetkové pomery povinného rodiča z dôvodu, že matka finančné plnenie čiastočne nahrádza osobnou starostlivosťou. Odvolací súd preto musel zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou konajúceho súdu dôkladne sa vysporiadať s reálnymi príjmovými a majetkovými pomermi otca, predovšetkým zistiť, aký priemerný mesačný zárobok dosiahol za obdobie od 1.12.2011 do rozhodnutia súdu, overiť si tvrdenia otca, či k zníženiu priemerného mesačného zárobku došlo z objektívnych dôvodov vyjadrením

zamestnávateľa a predovšetkým zistiť všetky okolnosti týkajúce sa vlastníctva otca k nehnuteľnosti na C. ulici v E., verifikovať náklady otca spojené s užívaním nehnuteľnosti a dôsledne zistiť, či má otec z predmetnej nehnuteľnosti finančný prospech, odkedy a v akej výške. Po doplnení dokazovania a aktualizácii jeho finančných a majetkových pomerov, prípadne doplnenia ďalšieho dokazovania v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným vzhľadom na odvolacie námietky matky, bude povinnosťou konajúceho súdu vykonané dôkazy vyhodnotiť, rozhodnutie odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. o určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Odôvodnenie rozhodnutia vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová