KSKE 8 Sd 13/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/13/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200155 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200155.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Z. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. M. XX/XX, XXX XX P. M. F., U. M. J. P. U. XX, XXX XX I., P. D. M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, Ú.P. Q., E.. XX. J. Č.. X, XXX XX Q., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2010 v konaní o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O. s. p. rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.11.2010 číslo XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2010 v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a § 274 ods. 1 zákona č. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala odporkyňa poukazom na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má poistenec nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/.

Na základe uvedených ustanovení zákona odporkyňa vyvodila v svojom rozhodnutí záver, že vzhľadom k tomu, že v zamestnaní, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, navrhovateľ získal iba 4688 dní, t. j. 12 rokov a 228 dní a podľa písm. b/ až h/ získal iba 1964 dní, t. j. 5 rokov a 139 dní, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa uvedených podmienok k 16.09.2008 nevznikol.

Ďalej odporkyňa v svojom rozhodnutí poukázala na ustanovenie § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa tohto ustanovenia je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo k 31.12.1999. Nakoľko navrhovateľ podľa záveru odporkyne uvedenú podmienku nespĺňa, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Napokon odporkyňa uviedla, že podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšení 62 rokov veku, t. j. dňom 16.09.2013.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ požiadal o opätovné prešetrenie podanej žiadosti o starobný dôchodok v kategórii AI.AA. Uviedol, že v tejto kategórii má odpracovaných 13 rokov a 96 dní. Jeho zamestnávateľom od 10.04.1999 do 31.12.1999 boli Q. P. P. M. F. P..D..G.., ktoré vznikli zo štátneho podniku Q. P. U. J..P.., čím mu táto kategória zostala až do 31.12.1999. Na základe týchto skutočností opätovne žiadal o priznanie dôchodku k 16.09.2008.

K opravnému prostriedku priložil tiež dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, uzavretú v zmysle § 43 Zákonníka práce, medzi navrhovateľom a zamestnávateľom Q. P. U. J..P.., zastúpeného I.. T. B., zo dňa 01.04.1999, ku dňu 09.04.1999 z dôvodu výkonu práce na pracovisku v P. u Q. P. P. P..D..G... Podľa bodu 6 tejto dohody sa zamestnávateľ zavial zamestnanca posudzovať ako by bol zachovaný nepretržitý pracovný pomer k Q. J..P.. U., vrátane doby na pracovisku v P. u Q. P. P..D..G.., pre všetky požitky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov. Priložil tiež uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. P. XXXXXX/V zo dňa XX.XX.XXXX o povolení vykonať zápis Q. P. P. P..D..G.. týmto dňom, so spoločníkmi Q. P. J..P.. U. a I.. I. A..

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.02.2011 žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na posúdenie dôchodkových nárokov navrhovateľa. V tomto smere následne zaslala krajskému súdu výsledky šetrenia zo dňa 13.04.2011, 01.06.2011, s doplňujúcim vyjadrením z 23.08.2011, z 29.11.2011 a z 22.02.2012.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľa, ako i zástupcu odporkyne a po oboznámení sa s obsahom súdneho a dávkového spisu odporkyne a listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom i odporkyňou v priebehu súdneho konania, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, nakoľko odporkyňa nedostatočne zistila skutkový stav veci na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.) .

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok.

Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 22.06.2011, navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že bol zamestnancom Q. P. J..P.. U., z ktorých vzhľadom na daňové úniky vznikli Q., ktoré boli vlastne ich závodom a konateľom Q. P. P. M. F. P..D..G.., ktorá potom zanikla v likvidácii, bola tá istá osoba ako v akciovej spoločnosti Q. P. J..P.. U., a to T. B.. Ďalej poukázal na bod 6 dohody s Q.L. P. J..P.. U. o zachovaní nárokov aj z hľadiska nároku na dôchodok. Namietal tiež, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia za obdobie od 10.04.1999 do 31.12.1999 bolo najprv uvedené jeho zaradenie do I. pracovnej kategórie, čo niekto opravil na III. pracovnú kategóriu. Tvrdil, že Q. P. P. M. F. v likvidácii, hoci vznikla spoločenskou zmluvou v zmysle výpisu z obchodného registra, ale bolo to z peňazí Q. P. U. J..P.. s tou istou osobou konateľa, I.. T. B.. Trval na tom, že podklady o jeho pracovnom zaradení sa nachádzajú naďalej u Q. P. J..P.. U., ktoré zastupuje I.. B., prípadne likvidátorka I.. W.. Zotrval preto na návrhu na priznanie dôchodku k 16.09.2008.

Na tomto pojednávaní krajský súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi zaslanými odporkyňou. Podľa jej vyjadrenia, ktoré bolo zaslané krajskému súdu dňa 26.04.2011 (č.l. 20 súdneho spisu) zisťovanie v Q. P. P. M. F. P..D..G.. bolo neúspešné a poštová zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy . K tomu navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že tieto podklady o jeho pracovnom zaradení by sa mali nachádzať u Q.K. P. J..P.. U..

Odporkyňa prípisom zo dňa 01.06.2011 zaslala súdu tiež oznámenie od pobočky Sociálnej poisťovne U., či spoločnosť Q. P. J..P.. F. C. U. vznikla zo štátneho podniku Q. P. M.. U.. U., neskôr Q. P. J..P.. U. s tým, že odpoveďou bolo zaslanie výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle tohto výpisu existovali Q. P. P. P..D..G.. v likvidácii , so sídlom v U., (dovtedy Q. P. P. P..D..G.. P. P. F. P. M. F.) a potom Q. P. J..P.. U. a následne P. Q. J..P.. a P. P. J..P.. a v zmysle tohto výpisu spoločnosť Q. P. J..P.. U. bola nástupcom Q. P. I. P..D..G.. U.. Podľa vyjadrenia P. Q. J..P.. U. zo dňa 03.04.2009, spoločnosť Q. P. P. P..D..G.. nie je právnym nástupcom žiadnej inej spoločnosti alebo podniku, teda ani spoločnosti Q. P. J..P.. U., pretože spoločnosť Q. P. P. P..D..G.. bola založená samostatnou spoločenskou zmluvou (č.l. 25-29 súdneho spisu) . Podľa ďalších výpisov z obchodného registra, zadovážených súdom (č.l. 34-35 súdneho spisu) Q. P. U. vznikli ako štátny podnik, v ktorom štatutárnym zástupcom bol aj I.. T. B. a Q. P. I. P..D..G.. U. rovnako zastupoval ako štatutárny orgán I.. T. B..

Ďalšie pojednávanie, nariadené na deň 06.09.2011, bolo zrušené na žiadosť odporkyne zo dňa 23.08.2011 za účelom opätovného zisťovania dokladov o pracovnom zaradení navrhovateľa. Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 28.12.2011, sa súd oboznámil tak s doplňujúcim vyjadrením odporkyne zo dňa 23.08.2011, ako aj s doplňujúcim vyjadrením odporkyne zo dňa 29.11.2011 (č.l. 46-62 súdneho spisu) .

V doplňujúcom vyjadrení odporkyne zo dňa 29.11.2011 odporkyňa poukázala na už citované stanovisko spoločnosti P. Q. J..P.. U. zo dňa 03.04.2009, v zmysle ktorého spoločnosť Q. P. P. P..D..G.. nie je právnym nástupcom žiadnej inej spoločnosti alebo podniku, teda ani spoločnosti Q. P. J..P.. U., pretože bola založená samostatnou spoločenskou zmluvou. Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 16 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 78/1995 Z. z. (§ 170a s účinnosťou od 26.04.1995) , v zmysle ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie hodnotí do 31.12.1999 aj zamestnane vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov, s podmienkou že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril s tým, že organizácie boli povinné viesť potrebnú evidenciu a dokumentáciu na účely zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií podľa § 108 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a táto evidencia bola podkladom pre zaradenie konkrétnych zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení dospela k záveru, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v období od 10.04.1999 do 31.12.1999, kedy bol zamestnaný u zamestnávateľa Q. P. P. M. F. s likvidácii (nakoľko na súdnom pojednávaní uviedol, že doklady o jeho pracovnom zaradení

sa nachádzajú u zamestnávateľa Q. P. J..P.. U., t.č. P. P. J..P.. Q.) , uvedený zamestnávateľ nevznikol zo štátneho podniku a z toho dôvodu bol zaslaný opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, kde bolo zamestnanie navrhovateľa zaradené do III. pracovnej kategórie. Z týchto dôvodov odporkyňa uviedla, že nie je možné navrhovateľovi zhodnotiť dobu zamestnania v I. zvlášť zvýhodnenej pracovne kategórii a priznať starobný dôchodok k 16.09.2008. Neakceptovala ani námietku navrhovateľa, ktorou poukázal na bod 6 Dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 01.04.1999 medzi Q. P. U. (a navrhovateľom) , ktorá tvorila prílohu k opravnému prostriedku, v ktorej sa Q. P. J..P.. U. zaväzujú posudzovať zamestnanca tak, ako by bol zachovaný nepretržitý pracovný pomer k Q. P. J..P.. U., vrátane doby na pracovisku v P. u Q. P. P. M. F. P..D..G.. pre všetky požitky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov z dôvodu, že zamestnávateľ navrhovateľa, Q. P. P. M. F. P..D..G.., nevznikol zo štátneho podniku. Odporkyňa preto navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

K tomuto vyjadreniu odporkyňa súdu predložila prílohy na č.l. 48-62 súdneho spisu. O vyjadrenie odporkyňa požiadala I.. T. B., no zásielka sa vrátila s poznámkou adresát neznámy . Bývalý konateľ firmy I.. I. A. v odpovedi zo dňa 31.03.2009 uviedol, že spoločnosť Q. P. P. P..D..G.. na základe schváleného organizačného poriadku tvorili dve samostatne organizačné a hospodariace jednotky - divízia Q. (jej riadenie zabezpečoval aj I.. A. a divízia V. (ktorej vedenie zabezpečoval aj I.. B.) , pričom v divízii Q. zamestnania neboli zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie a k divízii V. doporučil o zaujatie stanoviska bývalé vedenie tejto divízie.

V zmysle ďalšieho prípisu zo dňa 16.02.2009 (č.l. 53 súdneho spisu) boli vykonané šetrenia u dvoch závodov Q. J..P.. a Q. P. P. P..D..G.. za obdobie rokov 1998 až 2001 s likvidátorkou I.. W. W., ktorá ale nepredlžila všetky mzdové listy zamestnancov Q. P. P. P..D..G... V zmysle stanoviska odporkyne zo dňa 01.06.2006 (č.l. 56 súdneho spisu) , dňa 01.01.1995 pri šetrení ohľadom zamestnanca R. L., dňa 01.01.1995 uzatvoril zamestnávateľ Q. P. J..P.. U., organizačná jednotka I. - stála prevádzkareň v P., so zamestnancom pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce v tejto prevádzkarni. Spoločnosť P. P. J..P.. Q. prípisom zo dňa 07.09.2011 (č.l. 59 súdneho spisu) oznámila, že nemajú vedomosť ani písomné materiály navrhovateľa. Odporkyňa predložila súdu v prílohe tiež pracovnú zmluvu, uzavretú medzi zamestnávateľom Q. P. P..D..G.., I., zastúpeným konateľnom I.. I. A., s navrhovateľom zo dňa 10.04.1999.

Na tomto pojednávaní dňa 28.12.2011 navrhovateľ oznámil súdu, že dňa 03.01.2012 sa má dostaviť k odporkyni s dvomi svedkami na spísanie zápisnice, že v inkriminovanom čase pracoval v podzemní bane. Na ďalšom pojednávaní dňa 05.01.2012 predložil súdu tri zápisnice zo dňa 03.01.2012. V nich navrhovateľ prehlásil, že vykonával prácu ako THP majster, tarifný stupeň 7, od 10.04.1999 do 26.01.2000 na pracovisku v hlbinnej bani - ťažba antracitu v M.- Š. v I., P., každodenne v podzemí, vždy celú pracovnú smenu. Svedok U. P. vyhlásil do zápisnice, že pracoval v období od 17.07.1999 do 20.01.2000 ako baník a svedok V. P. od 01.01.1999 do 18.01.2000 ako baník, obaja na tom istom pracovisku ako navrhovateľ, ktorý pracoval každý deň ako majster v podzemí celú pracovnú dobu.

V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 22.02.2012 (č.l. 76-78 súdneho spisu) odporkyňa uviedla, že z evidenčných materiálov oboch svedkov je zrejmé, že od 01.01.1999 do 31.12.2000 vykonávali zamestnanie v III. pracovnej kategórii a preto nie je možné prihliadnuť na ich vyjadrenia a zhodnotiť dobu zamestnania navrhovateľa od 10.04.1999 do 31.12.1999 vo zvýhodnenej I. AA kategórii. Na základe opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (poistenia) zhodnotila navrhovateľovi dobu zamestnania od 10.04.1999 do 31.12.1999 v počte 266 dní v III. pracovnej kategórii a pre nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie starobného dôchodku žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. S takýmto posúdením prípadu navrhovateľa sa krajský súd nemôže stotožniť.

Krajský súd v súlade s ustanovením § 250q ods. 1 O. s. p. doplnil dokazovanie uvedenými listinnými dôkazmi, predloženými v konaní pred súdom. Konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne. Zistenie skutočností, ktorých šetrenie vykonala a dokladovala odporkyňa v priebehu súdneho

konania, ako to vyplýva z obsahu týchto listín, bolo podmienkou zistenia skutočného stavu veci v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia a ich hodnotenie súdom by znamenalo zásah do voľného správneho hodnotenia dôkazov odporkyňou. Jedná sa pritom o objasnenie skutočností, vzťahujúcich sa k ustanoveniu § 16 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala, hoci v súvislosti so skutkovými otázkami časť šetrení vo veci mala k dispozícii ešte z predchádzajúcich rokov.

Nedostatočne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá i rozhodnutie odporkyne strohým, skutkovo nepodloženým a z právneho hľadiska blanketným spôsobom vyhotovenia rozhodnutia. Podklady pre rozhodnutie v danom prípade nezodpovedali požiadavkám všeobecne uznávaných právnych princípov administratívneho konania, pretože neboli vyhodnotené a v rozhodnutí zdôvodnené výsledky takýchto úkonov. Odporkyňa sa neriadila príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré v § 46 až v § 47 vymedzujú obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Súd preto nemal možnosť preskúmať úvahu správneho orgánu v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O. s. p.) a jej súlad s pravidlami logického myslenia.

Po právnej stránke v súvislosti s výkladom ustanovenia § 16 zákona o sociálnom zabezpečení, poukazuje krajský súd na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 306/2010-30 zo dňa 08.12.2010. V bode 19 tohto nálezu Ústavný súd konštatoval, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácií právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.

K výkladu pojmov vzniku spoločnosti zo štátneho podniku , poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, v bodoch 21-24 nálezu, Ústavný súd v bode 26 doplnil k výkladu § 16 zákona o sociálnom zabezpečení, že prioritným kritériom na posúdenie nároku sťažovateľa a zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej kategórie pre určenie výšky starobného dôchodku má byť predovšetkým druh vykonávanej práce, ďalšie kritérium - vykonávanie tejto práce pre zamestnávateľa, ktorý spĺňa určité zákonom dané podmienky, je nutné posudzovať iba sekundárne v intenciách načrtnutého extenzívneho výkladu právnej normy a v súlade s jej sociálnym účelom.

Krajský súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne nepovažoval za vecne správne a dostatočne doložené a odôvodnené dôkazmi v administratívnom spise odporkyne, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyne a preto v zmysle § 250q ods. 1, § 250l ods. 2, § 250j ods. 2 psím. a/, c/, d/ O. s. p. zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.11.2010 č. XXX XXX XXXX X a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne sa zaoberať opätovne listinnými dôkazmi, zadováženými v administratívnom konaní i v priebehu súdneho konania, z hľadiska ustálenia skutkového stavu ohľadom zamestnávateľa navrhovateľa v období od 10.04.1999 do 31.12.1999. Bude pritom potrebné po právnej stránke zhodnotiť skutočnosti, uvádzané aj v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky a z hľadiska účelu neformálne posudzovať i bod 6 Dohody o rozviazaní pracovného pomeru medzi Q. P. J..P.. U. a navrhovateľom, zo dňa 01.04.1999 a v nadväznosti na to posudzovať aj pracovnú zmluvu zo dňa 10.04.1999 medzi zamestnávateľom Q. P. P. P..D..G.., I., zastúpenými konateľom I.. I. A. a navrhovateľom, s prioritným kritériom - druhom vykonávanej práce. Až po zhodnotení zaradenia navrhovateľa do I. či III. pracovnej kategórie, bude povinnosťou odporkyne sa zaoberať ostatnými zákonnými podmienkami pre priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi od 16.09.2008.

Na tomto základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne a svoje rozhodnutie náležite skutkovo a právne odôvodní vo svojom rozhodnutí.

V zmysle § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania mu však nevznikli, odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhrad trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.