KSKE 8 Sd 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200162 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200162.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: B. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S. H. XXX/XX, XXX XX K. S., K. Q., M. B.: K. XXXX, XXX XX Z., Č. Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, V.. XX. B. Č.. X, XXX XX C., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2011 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.11.2011 č. XXX XXX XXXX X.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2011 v zmysle ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) a podľa čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla navrhovateľovi žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 13.06.2011.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne K. H. N. z 19.10.2011, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 19.10.2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je.

Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom namietal lekársky posudok zo dňa 19.10.2011 a žiadal opätovné preskúmanie svojho zdravotného stavu.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 22.02.2012 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania (lekárskymi posudkami zo dňa 26.01.2012 a 09.02.2012) a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2011 ako vecne správne potvrdiť.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zároveň skonštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, vo vzájomnej zhodne vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity a navrhovateľovi zhodne stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 30 %.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 26.01.2012 a 09.02.2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Pojednávanie, nariadené na deň 20.03.2012, bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý emailovým podaním zo dňa 19.03.2012 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní pre nepriaznivý zdravotný stav a nedostatok finančných prostriedkov.

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení - prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho

ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povola-

nie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") .

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

1. Osoba, na ktorú sa následne alebo striedavo vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, z ktorých aspoň jeden nie je typu A, má nárok na dávky podľa kapitoly 5, ktorá sa uplatňuje mutatis mutandis pri zohľadnení odseku 3.

2. Avšak ak u danej osoby, na ktorú sa predtým vzťahovali právne predpisy typu A nastane práceneschopnosť nasledovaná invaliditou, pričom sa na ňu vzťahujú právne predpisy typu A, dostáva dávky v súlade s článkom 44, ak:

- spĺňa podmienky výlučne týchto právnych predpisov, alebo iných právnych predpisov toho istého typu, pričom sa prípadne zohľadňuje článok 45, ale bez využitia dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutý podľa právnych predpisov typu B, a

- neuplatňuje žiadne nároky na dávky v starobe, pri zohľadnení článku 50 ods. 1

3. Rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa je záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. [ustanovenie čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia]

Podľa obsahu lekárskeho posudku Sociálnej poisťovne- ústredia so sídlom v S. zo dňa 09.02.2012 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je choroba, zaradená do skupiny: idiopatická proktokolotída, znížená výkonnosť organizmu- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola X, oddiel C, položka 2, písmeno b) so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zhodne konštatoval i posudok Sociálnej poisťovne, pobočky K. H. N. zo dňa 19.10.2011, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí z 24.11.2011, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Posudkový lekár v zmienenom lekárskom posudku z októbra 2011, vychádzajúc z dokladovaných vyšetrení, konštatoval v prípade osoby navrhovateľa zdravotné postihnutie s 30 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. postihnutie v príslušnej kapitole a položke na spodnej hranici percentuálneho rozpätia. V prospech svojho rozhodnutia argumentoval kompenzovaným zdravotným stavom navrhovateľa po absolvovanej adekvátnej kortikosteroidnej a imunosupresívnej liečbe.

Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 19.10.2011 bol následne potvrdený i lekárskymi posudkami z 26.01.2012 a 09.02.2012, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený jeho zdravotný stav.

V lekárskom posudku zo dňa 09.02.2012 príslušná posudková lekárka Z.. E. N. konštatovala, že pri kontrole zdravotného stavu navrhovateľa v máji 2011 bolo gastroenterologické vyšetrenie navrhovateľa s normálnymi laboratórnymi parametrami, stolica 1-krát denne bez prímesi krvi a hlienov a navrhovateľ bol bez straty na hmotnosti a subjektívne bez ťažkostí. Na základe dokumentovanej recidívy ochorenia v roku 2010 posudková lekárska v zhode s lekárskym posudkom zo dňa 19.10.2011 zaradila zdravotné postihnutie navrhovateľa pod písmeno b) v príslušnej kapitole a položke. Vzhľadom na to, že u navrhovateľa išlo v súčasnej dobe o úpravu pomerov na sliznici hrubého čreva, posudková lekárka navrhovateľovi priznala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia v príslušnej kapitole a položke.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení. Medzi závermi posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa posudkoví lekári zhodne skonštatovali chorobu zaradenú do skupiny: idiopatická proktokolotída, znížená výkonnosť organizmu [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola X, oddiel C, položka 2, písmeno b) ], s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30 %.

Navrhovateľ v súdnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré mohli ich jednoznačné závery spochybniť alebo vyvrátiť.

Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov, neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.

Z hľadiska posudzovania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je pre súd v zmysle ustanovenia § 250i O.s.p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa teda s ohľadom na citovanú právnu úpravu nepochybila, ak pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa (pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok) vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mala v čase rozhodovania k dispozícii a vychádzala z aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa v čase rozhodovania o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V nadväznosti na uvedené však krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľa došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne kedykoľvek požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2011 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.