KSKE 8 Sd 25/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200310 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200310.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: U. E., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/X, XXX XX C. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, F.. XX. Q. Č.. X, XXX XX K., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2012 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo 02.01.2012 č. XXX XXX XXXX X.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2012 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) zamietla navrhovateľke žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 05.12.2011.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa argumentovala posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Z. C. zo dňa 05.12.2011, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 05.12.2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 31.01.2012 navrhovateľka namietala závery lekárskeho posudku zo dňa 05.12.2011 a požadovala opätovné prehodnotenie svojho zdravotného stavu.

V odvolaní v prospech svojich tvrdení navrhovateľka argumentovala 4 okruhmi zdravotných problémov, ktorými trpí a ktoré sú podľa jej názoru vážne. V prvom rade išlo o problémy psychiatrické (pocit nedostatočnosti, menejcennosti a zábudlivosti) , ďalej o problémy endokrinologické (znížená funkcia štítnej žľazy) , o problémy kardiologické (perikarditída a kŕčové žily) a záverom o problémy neurologické (bolesti hlavy, oslabená činnosť pravej ruky a nohy- tzv. pravostranná hemiparéza) . Navrhovateľka zároveň udala, že jej ťažkosti sú chronické, bez tendencie zlepšenia.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 12.04.2012, doručeného Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.04.2012, vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2012 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu navrhovateľky, ako i splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a s novými lekárskymi správami posudkových lekárov zo dňa 22.02.2012, 29.03.2012 a 29.05.2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožnil.

Na prvom pojednávaní, nariadenom na deň 18.04.2012, navrhovateľka krajskému súdu opätovne ozrejmila svoj nepriaznivý zdravotný stav, najmä psychiatrické problémy, ktoré jej roky bránia vo výkone zodpovednejšej práce ako tej, ktorú vykonáva za nízky mesačný príjem. Navrhovateľka taktiež niekoľkokrát poukázala i na jej neurologické problémy, pričom súdu uviedla, že sa necíti dobre a že jej pravá strana tela sa zhoršila, v dôsledku čoho častejšie padá a má úrazy.

Zástupkyňa odporkyne na základe zhodných záverov lekárov dospela k záveru, že u navrhovateľky nie je znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a vzhľadom na tieto závery navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Navrhovateľka na druhom pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 27.06.2012, zotrvala na skutočnostiach uvedených v podanom opravnom prostriedku, pričom súdu uviedla, že je nespokojná s lekárskymi závermi posudkových lekárov.

Zástupkyňa odporkyne opätovne navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") .

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Podľa obsahu lekárskych posudkov posudkových lekárov odporkyne zo dňa 22.02.2012, 29.03.2012 a 29.05.2012 rozhodujúcim zdravotným postihnutím v prípade navrhovateľky sú duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy stredne ťažkej formy- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola V, položka 1, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutie, odôvodňujúce u navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov zvýšenie percentuálnej miery o 5 % (na súhrnných 35 %) , bola stanovená choroba nervového systému, poškodenie miechy, hemiparéza.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. súhrnných 35 %, konštatoval aj posudok Sociálnej poisťovne, pobočky C. zo dňa 05.12.2011, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí z 02.01.2012, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 05.12.2011 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami zo dňa 22.02.2012, 29.03.2012 a 29.05.2012, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky.

Všetky štyri odborné lekárske posudky (zo dňa 05.12.2011, 22.02.2012, 29.03.2012, ako i zo dňa 29.05.2012) v prípade navrhovateľky zhodne skonštatovali vyššie zmienené rozhodujúce, ako aj ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky, odôvodňujúce priznanie 35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ ) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Doplňujúci lekársky posudok zo dňa 29.05.2012, vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne- ústredia, vysunutého pracoviska v C., na základe písomnej žiadosti krajského súdu zo dňa 24.04.2012, (1.) podrobne odargumentoval v prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky priznanie percentuálnej MPSVZČ na spodnej hranici percentuálneho rozpätia pre dané zdravotné postihnutie, taktiež (2.) odôvodnil, prečo po zohľadnení iného zdravotného postihnutia navrhovateľky bola navrhovateľke percentuálna MPSVZČ zvýšená len o 5 % a záverom (3.) zaujal stanovisko i k navrhovateľkou namietaným kardiologickým a endokrinologickým problémom.

(1.) Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu navrhovateľky, t. j. k organickej duševnej poruche stredne ťažkej formy s priznanou 30 % MPSVZČ, posudkový lekár M.. C. uviedol, že takto určená MPSVZČ bola stanovená z dôvodu, že duševná porucha navrhovateľky sa prejavovala len v oblasti mnestických funkcií v pásme mierneho podpriemeru pri labilnej afektivite, pri zmnoženej úzkostnej symptomatike, s mierne inhibovanou psychomotorikou. Funkčné postihnutie z titulu organickej duševnej poruchy, poruchy intelektu, emotivity a afektivity bolo z daného dôvodu podľa názoru posudkového lekára dané na dolnej hranici príslušného percentuálneho rozpätia.

(2.) Vo vzťahu k zvýšeniu percentuálnej MPSVZČ u navrhovateľky za iné zdravotné postihnutie o 5 % posudkový lekár uviedol, že funkčné postihnutie, vyplývajúce z neurologického ochorenia navrhovateľky, je ľahkého stupňa a podľa objektívneho nálezu, popísaného v neurologickom vyšetrení zo dňa 25.08.2011 a 27.10.2011, zdôvodňuje u navrhovateľky maximálne zvýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia o 5 % (t. j. o polovicu z možných 10 %, keďže samotné ľahké formy neskorých následkov cievnych mozgových príhod sú v rozpätí 5- 15 %, čo je posudkovo málo významné) .

(3.) K navrhovateľkou namietaným ostatným zdravotným postihnutiam (endokrinologickým a kardiologickým problémom) posudkový lekár udal, že tieto sú posudkovo nevýznamné a preto ich ani nezhodnocuje. Ku kardiologickým problémom navrhovateľky však uviedol, že sa jedná v prevažnej miere o repolarizačné zmeny na EKG, kŕčové žily sú bez funkčného postihnutia a ochorenie štítnej žľazy, t. č. nedostatočná tvorba hormónov, je plne klinicky kompenzovaná. Posudkový lekár záverom taktiež uviedol, že podobne aj postihnutia vyplývajúce z tráviacich ťažkostí navrhovateľky a z bolestí chrbta sú funkčne a posudkovo nevýznamné a preto z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky sa v percentuálnej MPSVZČ nezhodnocujú vôbec.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli niekoľkonásobne dostatočne dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, ktorí vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky. Medzi jednotlivými závermi posudkových lekárov neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky posudkoví lekári zhodne skonštatovali duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy stredne ťažkej formy [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola V, položka 1, písmeno a) ] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 30 %. Pre iné zdravotné postihnutie navrhovateľky, t. j. choroby nervového systému, poškodenie miechy, hemiparézu [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola IV, oddiel B, položka 6, písmeno a) ], posudkoví lekári v zhode zvýšili percentuálnu MPSVZČ u navrhovateľky o 5 %, t. j. na 35 %.

Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou.

Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.

V nadväznosti na uvedené však krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na

uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.01.2012 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.