KSKE 8 Sd 83/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201104 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201104.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. W. X, XXX XX J., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, K.. XX. I. Č.. X, XXX XX T., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2011 v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. októbra 2011 č. XXX XXX XXXX X.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2011 v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 27.09.2011.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa argumentovala lekárskym posudkom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne E. zo dňa 27.09.2011, v zmysle ktorého navrhovateľka s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.09.2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidnou nie je.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 02.11.2011, odoslaným na poštovú prepravu dňa 04.11.2011, navrhovateľka namietala posudkovou lekárkou stanovenú 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadala o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 28.12.2011 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí i po doplnení dokazovania a navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2011 ako vecne správne potvrdiť.

Odporkyňa vo vyjadrení skonštatovala, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a že o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p. ) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a s novými lekárskymi správami posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne- ústredia so sídlom v P. zo dňa 15.12.2011 a 08.02.2012 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožňuje.

Navrhovateľka sa na nariadené pojednávania krajského súdu (dňa 25.01.2012, ako i dňa 04.04.2012) nedostavila.

Zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné vyjadrenie vo veci navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.

V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)

V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") .

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)

Podľa obsahu lekárskych posudkov posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne- ústredia so sídlom v P. zo dňa 15.12.2011, ako i zo dňa 08.02.2012, rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky je stav po cievnych mozgových príhodách- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval aj posudok posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky E. zo dňa 27.09.2011, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí z 11.10.2011, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 27.09.2011 bol teda potvrdený i lekárskymi posudkami z 15.12.2011 a 08.02.2012, ktorými bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľky opätovne posúdený navrhovateľkin zdravotný stav.

Všetky tri lekárske posudky v prípade navrhovateľky zhodne skonštatovali vyššie zmienené zdravotné postihnutie (stav po cievnych mozgových príhodách) ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, odôvodňujúce 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudková lekárka Sociálnej poisťovne- ústredia so sídlom v P. v lekárskom posudku zo dňa 15.12.2011 (v zhode s lekárskym posudkom zo dňa 27.09.2011) konštatovala, že navrhovateľka dňa 06.06.2010 prekonala prechodnú cievnu mozgovú príhodu s poruchou vedomia a epilepsiou. Odvtedy je sledovaná a liečená neurológom, objektívny nález je negatívny, bez motorického deficitu, epiparoxyzmy len sporadické (2 x do roka) pri antiepileptickej liečbe. Psychologicko- psychiatrické vyšetrenia navrhovateľky podľa názoru posudkovej lekárky dokumentujú len ľahké poruchy poznávania, kompletný kardiologický nález navrhovateľky je v norme, bez kardiovaskulárneho ochorenia. Hematologickým vyšetrením navrhovateľky bola potvrdená vrodená trombogénna porucha hemostázy so zvýšenou náchylnosťou na trombózu v rizikových skupinách. V uvedenom lekárskom posudku posudková lekárka ďalej zdôraznila, že ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky sú ochoreniami posudkovo nevýznamnými, liečbou dobre kompenzovanými a nespĺňajú kritériá na vznik invalidity.

V následne vydanom lekárskom posudku zo dňa 08.02.2012 posudková lekárka Sociálnej poisťovne- ústredia so sídlom v P.- E.. G. Q. v nadväznosti na písomne formulovanú požiadavku krajského súdu (o zaujatie stanoviska ohľadom dôvodov stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť) uviedla, že u navrhovateľky bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovená choroba- stav po prechodnej cievnej mozgovej príhode na podklade trombogénnej poruchy.

Po preliečení s negatívnym neurologickým nálezom- bez motorického deficitu, chôdza bez opory, bez paretických prejavov, bez poruchy reči, bez poruchy citlivosti. Prítomný sekundárny epileptický syndróm navrhovateľky je podľa názoru posudkovej lekárky plne kompenzovaný pri antiepileptickej liečbe. V psychologicko- psychiatrickom náleze navrhovateľky sú prítomné len ľahké poruchy poznávania.

Na základe týchto odborných vyšetrení posudková lekárka hodnotila neskoré následky cievnych mozgových chorôb na hranici ľahkého až stredne ťažkého stupňa, preto v prípade navrhovateľky stanovila mieru poklesu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia stanoveného pre stredne ťažké formy- t. j. 30 %. Posudková lekárska ďalej udala, že homatologickým vyšetrením navrhovateľky bola zistená ako príčina cievnej mozgovej príhody trombogénna porucha, pričom ide o hematologické ochorenie s náchylnosťou na trombózu, ktoré vyžaduje hematologické sledovanie a dlhodobú antiagregačnú liečbu a ktoré neovplyvňuje práceschopnosť navrhovateľky, teda ide o ochorenie posudkovo nevýznamné, neodôvodňujúce navýšenie percentuálnej miery rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Podľa názoru posudkovej lekárky zdravotný stav navrhovateľky nespĺňa posudkové kritériá invalidity.

Posudková lekárka sa tak v plnej miere stotožnila s lekárskymi posudkami zo dňa 27.09.2011, ako aj zo dňa 15.12.2011 a nezmenila ich.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľkinho zdravia, boli niekoľkonásobne dostatočne dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekárkami, ktoré vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky. Medzi jednotlivými posudkovými závermi neboli zistené žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.

V prípade rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky posudkové lekárky zhodne skonštatovali stav po cievnych mozgových príhodách [príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola VI, oddiel A, položka 9, písmeno b) ] s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na dolnej hranici percentuálneho rozpätia stredne ťažkej formy zdravotného postihnutia, t. j. 30 %.

Zdravotné poškodenia navrhovateľky, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami, podľa podaných posudkov posudkových orgánov teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľky natoľko, aby bola invalidnou. Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka teda nie je invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnila jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.

V nadväznosti na uvedené však krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by do budúcnosti v prípade zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel jednoznačne k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.10.2011 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.