KSKE 8 To 12/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811010378 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811010378.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému U. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 v znení novely č. 33/2011 Z. z., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 2T/38/2011 zo dňa 11. 1. 2012 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. marca 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného U. V..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 2T/38/2011 zo dňa 11. 1. 2012 bol obžalovaný U. V. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení novely č. 33/2011 Z. z. na tom skutkovom základe, že

od 19. 10. 2010 do 5. 6. 2011 v H., okr. Rožňava v rodinnom dome na ulici R. č. XXX, kde žije so svojou družkou Y. V., tejto opakovane vytýkal, že kým bol vo výkone trestu odňatia slobody mala milencov a bola mu neverená, spoločné tri maloleté deti umiestnila do ústavu, pričom počas tohto obdobia ju najmenej dva-trikrát týždenne fyzicky napádal, udieral päsťami a kopal do oblasti celého tela, ťahal za vlasy, urážal ju hrubými nadávkami a vyhrážal sa jej. Dňa 13. 3. 2011 ju fyzicky napadol tak, že do nej sotil tak, že padla na zem, udieral ju päsťami po tele, hádzal do nej nože, pričom u poškodenej Y. V. vyvolával pocity strachu, stresu, bezmocnosti, menejcennosti a spôsoboval jej psychické a fyzické utrpenie.

Bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ho súd oslobodil spod skutku v bode 2/ obžaloby Okresného prokurátora v Rožňave, kvalifikovaného ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., v časti skutku v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 24. 7. 2011 v popoludňajších hodinách v Dobšinej, okr. Rožňava, v dome na ul. R. č. XXX, kde žije so svojou družkou Y. V., túto po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol tak, že drevenou latou ju najmenej dvakrát udrel do oblasti pravej strany bedier, následne ju chytil za vlasy, stiahol ju na zem, kde ju viackrát päsťou udrel do oblasti rebier, ramien a nôh, kopal ju do pravej strany rebier a zároveň sa jej vyhrážal, že ak ho oznámi na polícii a on pôjde opätovne sedieť, tak ju zabije, pričom

poškodená z domu z obavy ušla, pričom jej spôsobil zlomeninu 8. rebra pravej strany hrudníka s dobou liečby najmenej 3 týždne,

dňa 3. 8. 2011 v popoludňajších hodinách v H., okr. Rožňava v dome na ul. R. č. XXX, kde žije so svojou družkou Y. V., sa tejto vyhrážal, že keď pôjde kvôli nej sedieť, tak ju zabije, následne okolo 20.00 hod. ju fyzicky napadol tak, že ju päsťou udrel do pravej strany rebier a kopal ju do pravého stehna a opätovne ju päsťou udrel do oblasti pravej strany rebier, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, pričom Y. V. zo strachu pred obvineným z domu ušla,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú spoločnosť G., zdravotná poisťovňa, a.s. F. XX/A, F., K. XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že má za to, že súd nesprávne rozhodol, keď ho uznal vinným, pretože vo výpovediach poškodenej sú značné pochybnosti, na ktoré poukázal aj v priebehu hlavného pojednávania. Ďalej uviedol, že sama poškodená uviedla v liste adresovanom súdu, že nie je pravda to, čo tvrdila na jeho adresu, naviac uviedla aj motív, prečo klamala. Táto zmena jej výpovede je v plnom súlade s jeho obranou a bola učinená v čase, keď bol vo väzbe a tak poškodená nemohla byť nikým ovplyvnená. Jej výpoveď je naštrbená aj výpoveďou znalca Y.. Z., ktorý uviedol, že skutky sa pravdepodobne nemohli odohrať tak, ako to uviedla poškodená a poškodená zamlčala to, že zranenia utrpela pádom na schody v opilosti a priznala to až pod ťarchou vykonaných dôkazov. Je síce pravda, že znalkyňa Y.. H. uviedla, že výpoveď poškodenej považuje za hodnovernú, potom vyhlásila, že vylúčiť sa nedá, že by poškodená klamala a neskôr však svoju výpoveď opäť zmenila. Poukázal na to, že okrem výpovede poškodenej žiaden iný dôkaz voči nemu produkovaný nebol. Je pravdou, že s poškodenou mali nezhody, ale nadávky a konflikty boli vždy vzájomné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor svojím odvolaním napadol rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že okresný súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje, avšak nesprávne vyhodnotil skutkový stav a kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 2/ výrokovej časti obžaloby, pretože nie sú splnené podmienky pre oslobodenie obžalovaného. Podrobne poukázal na výpoveď poškodenej, svedkov a nestotožňuje sa s názorom súdu, že pre závažné procesné pochybenie súd nemohol vychádzať z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, až na výpoveď poškodenej pri konfrontácii s obžalovaným a ani s tým, že to bol jediný priamy dôkaz, z ktorého bolo možné vychádzať, pretože všetky dôkazy, t. j. aj výsluchy osôb boli v prípravnom konaní vykonané v súlade so zákonom. Na základe vykonaných dôkazov nie je možné sa stotožniť s názorom súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok v bode 2/ výrokovej časti obžaloby. Poukázal ďalej na priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, kde podrobne popisoval násilie voči poškodenej a preto zmena výpovedí obžalovaného je len účelová, so snahou vyhnúť sa trestnému stíhaniu a vysokému trestu odňatia slobody. Poškodená jednoznačne z konania obžalovaného usvedčovala a jej ďalšie konanie, t. j. odmietnutie výpovedí na hlavnom pojednávaní vykonala len zo strachu pred ďalšími následkami od obžalovaného, ako aj od jeho príbuzných. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že poškodená nemá sklon k vymýšľaniu, ku konfabulácii, ani zveličovaniu, či bagatelizácii. Boli u nej zistené príznaky spadajúce pod posttraumatické poruchy, ako naučená bezmocnosť, sebazničujúce reakcie, pasivita až otupelosť, tendencia utekať pred konfliktmi, nepriebojnosť, znížené sebavedomie, strata rešpektu voči svojej osobe, úzkosť, neistota a pocity strachu. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, ide u neho

o akcentovanú osobnosť, ktorá pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa opakovaných porúch správania. Poukázal na výpovede svedkov - príslušníkov Obvodného oddelenia PZ v Dobšinej, ktorí potvrdili, že neustále riešili konflikty medzi obžalovaným a poškodenou. Je toho názoru, že zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil aj skutku v bode 2/ výrokovej časti obžaloby a vzhľadom k tomu bude potrebné po uznaní viny obžalovanému uložiť prísny nepodmienečný trest s použitím ustanovení § 41 ods. 1, 2 Tr. zák. so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti, kde bol obžalovaný spod skutku v bode 2/ obžaloby oslobodený a prikázal, aby okresný súd vo veci znovu konal a rozhodol.

Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie odvolateľa považuje za nedôvodné a preto ho navrhol v celom rozsahu zamietnuť s poukazom nato, že v tomto výroku napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, jeho odôvodnenie považuje za presvedčivé. Pokiaľ odvolateľ vyjadruje pochybnosť o správnosti názoru súdu ohľadne nepoužiteľnosti dôkazov vykonaných v prípravnom konaní poukázal na to, že samotné upovedomenie ešte nepostačuje na prijatie záveru o tom, že sa obžalovanému zabezpečila reálna možnosť zúčastniť sa predmetných úkonoch, pretože v uvedenom čase bol zadržaný, pričom nikdy sa nevyjadril, že sa vzdáva tejto možnosti. Rovnako sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že v danom prípade na základe vykonaných dôkazov bolo potrebné rozhodnúť o jeho vine aj v tomto bode obžaloby a aj tu poukazuje na presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku. Je toho názoru, že na rozdiel od odvolateľa o hodnovernosti výpovede poškodenej sú značné pochybnosti a namieta, že by poškodená odvolala svoju výpoveď kvôli ovplyvňovaniu a jej psychický stav je podľa jeho názoru dôsledkom dlhodobého nadmerného požívania alkoholu. Navrhol preto, aby odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora v celom rozsahu a následne o veci rozhodol v zmysle petitu ním podaného odvolania.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajoba zotrvala na písomných dôvodoch odvolania a má zato, že treba dôsledne uplatniť zásadu in dubio pro reo. Navrhla oslobodiť obžalovaného, alternatívne vec zrušiť a vrátiť okresnému súdu s právnym názorom na oslobodenie.

Prokurátor zotrval taktiež na písomných dôvodoch odvolania a uviedol, že podľa jeho názoru poškodená nikdy nevypovedala rozporuplne, ale vždy usvedčovala obžalovaného. Navrhol v oslobodzujúcej časti zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný a navrhol krajskému súdu, aby bol oslobodený.

Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Krajský súd si správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu osvojil a to tak v jeho odsudzujúcej, ako aj oslobodzujúcej časti.

Vo vzťahu k skutku v bode 1/ rozsudku, po dôslednom preskúmaní predloženého spisového materiálu, po zhodnotení rozsiahleho a dôsledne vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vrátane záverov znaleckého dokazovania znalcov z odboru zdravotníctva, odvetví psychiatrie, psychológie a chirurgie a v neposlednom rade aj vykonaných listinných dôkazov nemal krajský súd žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, vrátane úpravy skutku oproti podanej obžalobe a že ho spáchal obžalovaný U. V.. Rovnako nemal krajský súd žiadne pochybnosti ani o ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Aj podľa názoru krajského súdu obžalovaný tým, že svojej družke spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, vyvolávaním strachu a stresu tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s tým, že z hľadiska subjektívnej stránky konal v priamom úmysle.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, okresný súd dospel k tomuto záveru po dôkladnom, dôslednom, stavu a charakteru predmetnej trestnej veci zodpovedajúcom dokazovaní, ktorého závery okresný súd zároveň veľmi podrobne a kvalifikovane rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého je dostatočne zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a aké právne úvahy ho k týmto záverom viedli.

Krajský súd považuje napadnutý rozsudok v jeho odsudzujúcej časti za správny a zákonný a jeho závery nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným v jeho odvolaní. Uvádzanie ďalších skutočností vzťahujúcich sa na odsudzujúcu časť napadnutého rozsudku by bolo len opakovaním dôvodov dôsledne rozvedených v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a týmto na jeho závery v celom rozsahu ako na závery správne a zákonné odkazuje.

Za podstatnejšie považuje krajský súd potrebné poukázať na okolnosti procesného charakteru v predmetnej trestnej veci, týkajúce sa predovšetkým vykonávania dôkazov v prípravnom konaní a ich použiteľnosti v konaní pred súdom. Aj v tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu a to z dôvodov, na ktoré ďalej podrobnejšie poukáže.

Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci boli podkladom pre podanie obžaloby k skutku v bode 1/ predovšetkým výpovede poškodenej - družky obžalovaného Y. V. a výpovede jeho blízkych rodinných príslušníkov, matky U. V., sestry R. I., dcéry R. V., syna I. V. a švagrinej X. V.. Skutok v bode 2/ bol založený na výpovedi obžalovaného zo dňa 4. 8. 2011 a výpovedi poškodenej Y. V. z toho istého dňa.

Z predloženého spisového materiálu a aj z odôvodenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vyšetrovateľ vydal dňa 6. 6. 2011 uznesenie o začatí trestného stíhania a následne v ten istý deň aj uznesenie o vznesení obvinenia U. V. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre skutok 1/ obžaloby s tým, že v ten istý deň bolo uznesenie obvinenému aj doručené a s tým, že obvinený U. V. bol vyšetrovateľom vypočutý nasledujúci deň, t. j. dňa 7. 6. 2011. Orgánmi polície bol obvinený odovzdaný vyšetrovateľovi dňa 6. 6. 2011 o 14.30 hod., z čoho je zrejmé, že až po tomto okamihu mohlo byť obvinenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia.

Tieto časové súvislosti majú aj podľa názoru krajského súdu podstatný vplyv z hľadiska procesnej použiteľnosti jednotlivých dôkazov, ich hodnotenia a v konečnom dôsledku aj z hľadiska rozhodnutia súdu vo veci samej.

V zmysle uvedeného je podstatné poukázať aj na priebeh dokazovania v prípravnom konaní, a následne na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ ide o obžalovaného U. V., tento na hlavnom pojednávaní zhodne ako vo svojich výpovediach z prípravného konania, s výnimkou výpovede z prípravného konania zo dňa 4. 8. 2011 (k skutku 2) poprel spáchanie skutkov kladených mu za vinu. Vo výpovedi zo dňa 4. 8. 2011 sa k skutku 2/ podrobne

vyjadroval, priznal sa k násilným konaniam, fyzickým útokom na poškodenú. Na hlavnom pojednávaní však poprel túto výpoveď.

Poškodená Y. V. na hlavnom pojednávaní ako družka obžalovaného využila svoje právo a odoprela vypovedať. Rovnako toto svoje právo využili aj rodinní príslušníci obžalovaného U. V., mal. syn I. V. a svedkyňa X. V..

Svedkyňa R. V., dcéra obžalovaného a jeho sestra R. I. na hlavnom pojednávaní uviedli len to, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k častým hádkam, avšak popreli skutočnosť, že by sa obžalovaný správal k poškodenej násilne, že by ju bil alebo ju urážal.

Z príslušných zápisníc mal krajský súd preukázané, že poškodená Y. V., družka obžalovaného bola po prvýkrát vypočutá dňa 6. 6. 2011 o 12.15 hod. Išlo teda o výsluch vykonaný nielen pred prvým výsluchom obvineného, ale aj pred vznesením obvinenia, v dôsledku čoho nebolo možné túto výpoveď svedkyne prečítať ako dôkaz vykonaný v súlade so zákonom.

V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil aj s názorom okresného súdu, že to isté platí aj pre ďalšie dôkazy, konkrétne výpoveď poškodenej Y. V. zo dňa 7. 6. 2011 a výpovede ďalších už uvedených svedkov z tohto dňa U. V., Jiřiny I., R. V., mal. I. V. a X. V. vo vzťahu k skutku 1/ a taktiež výsluch poškodenej k skutku 2/ zo dňa 4. 8. 2011.

Jednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 Ústavy SR a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a taktiež čl. 6 písm. b/, c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné zhrnúť základné požiadavky práva na obhajobu a možnosť jeho reálneho uplatnenia.

Právom na obhajobu sa rozumie :

- právo osobnej obhajoby (§ 34 ods. 1 Tr. por.) , teda právo obvineného od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, právo uvádzať okolnosti, navrhovať a predkladať a obstarávať dôkazy, slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky, právo žiadať o účasť na vyšetrovacích úkonoch a klásť vypočúvaným svedkom otázky (§ 213 ods. 1 Tr. por.) ,

- právo zvoliť si obhajcu alebo za situácie, že nemá dostatočné prostriedky, aby si hradil trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu a so zvoleným, či ustanoveným obhajcom sa radiť a požadovať, aby sa obhajca zúčastnil procesných úkonov už vo vyšetrovaní alebo skrátení vyšetrovaní (§ 34 ods. 1, 3, § 44 ods. 2, § 213 ods. 2, 3 Tr. por.) ,

- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poučiť obvineného o jeho právach a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie (§ 34 ods. 4 Tr. por.) .

Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti

tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b/, c/, d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva

- mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

- obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujem spravodlivosti vyžaduje,

- vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.

Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie má právo na obhajobu.

Podľa § 2 ods. 14 Tr. por. sú si strany pred súdom rovné.

Podľa § 34 ods. 1 prvá a tretia veta, ods. 3 a ods. 4 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom. Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní sú vždy povinné obvineného o jeho právach poučiť, vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. por. sa môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje sa tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.

Podľa § 213 ods. 2 Tr. por. obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky po tom, keď policajt výsluch skončí.

Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

Podľa § 264 ods. 2 Tr. por. predloženie skoršej výpovede podľa ods. 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnice neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. (veta za bodkočiarkou) , ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený a ak má obhajca jeho obhajca, a ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Právo na obhajobu realizované osobne alebo prostredníctvom obhajcu bližšie konkretizované v mnohých ustanoveniach Trestného poriadku (§ 34, § 44, § 213 Tr. por.) sa vzťahuje na celé trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa vedie konanie uplatnenie jej práv už v prípravnom konaní. Patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane a jeho zmyslom je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie tohto práva je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Význam úplného a bezchybného rešpektovania práva na obhajobu v prípravnom konaní je znásobený kontradiktórnosťou súdneho konania, najmä v prípade vykonávania dôkazov - výsluchov svedkov, u ktorých je dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ich nebude možné vypočuť (t. j. odmietne vypovedať) alebo, že v podstatných bodoch zmenia svoju skoršiu výpoveď, resp. že svoju skoršiu výpoveď poprú.

Špecifickým prípadom je zabezpečenie práva na obhajobu v prípadoch, kde usvedčujúcimi dôkaznými prostriedkami sú najmä výpovede osôb, ktoré sú vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por.

Zákonodarca z dôvodu, aby obvinenému zaručil reálnu možnosť uplatňovať a realizovať svoje právo na obhajobu v ustanovení § 213 ods. 1 Tr. por. umožnil obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch a kladení otázok k vypočúvaným svedkom najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom. Účasť a kladenie otázok je viazané na žiadosť obvineného a povolenie policajta.

Týmto procesným postupom sa zaručuje právo na obhajobu obvinenému a realizuje sa tak v trestnom konaní zásada rovnosti zbraní, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 14 Tr. por. a vychádzajúca z čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru, pretože u vyššie uvedených osôb je už v čase ich výpovede v prípravnom konaní dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ich nebude možné vypočuť a zápisnicu o ich výpovedi možno prečítať len vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku (§ 263 ods. 3 Tr. por.) , teda ak takáto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní, t. j. ak výsluch svedka bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak im prítomnosť pri tomto úkone bola reálne umožnená.

Spôsob zodpovedajúci ustanoveniam Trestného poriadku je zachovaný vtedy, ak svedok, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por. bol už pred rozhodnutím súdu vyslúchnutý po vznesení obvinenia (§ 206 Tr. por.) , po poučení o práve odoprieť výpoveď aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por. a svedok po poučení vyslovene prehlásil, že právo odoprieť výpoveď nevyužíva s tým, že obvinený bol zároveň riadne upovedomený o čase a mieste vykonania tohto výsluchu a ak mal obhajcu, jeho obhajca. (§ 263 ods. 3 písm. a/, § 263 ods. 4 Tr. por.) .

Ide o formálno-procesné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v ustanovení § 130 Tr. por., aby takýto výsluch mohol v ďalšom slúžiť ako právne relevantný dôkazný prostriedok.

Pri výsluchu svedka, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou uvedenou v § 130 Tr. por. musí už procesný policajt predvídateľne postupovať s vedomím, že v ďalšom konaní môže takýto svedok odoprieť výpoveď, resp. skoršiu výpoveď z prípravného konania pred súdom zmeniť (odchýliť sa od nej v podstatných bodoch, resp. ich poprieť) a teda výsluch musí byť kompletný v takom rozsahu, aby výpoveď preukazovala naplnenie skutkových okolností a tým i dôvodnosť oznámenia obvinenia, ktoré je conditio sine qua non pre rozhodnutie súdu.

Pri vykonaní tohto výsluchu musí procesný policajt plne rešpektovať právo obvineného na obhajobu aj v tom, že ho riadne upovedomí o vykonaní výsluchu svedkov, zvlášť tých, u ktorých je dôvodný predpoklad, že ich nebude možné na hlavnom pojednávaní vypočuť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení a vyššie uvedeného dospel aj krajský súd k záveru, že postupom orgánov činných v trestnom konaní a to tak pred, ako aj po vznesení obvinenia, došlo k závažnému porušeniu práva obžalovaného Vladimíra V. na obhajobu, nakoľko z časových súvislostí pri vykonávaní procesných úkonov, na ktoré krajský súd vyššie poukázal, nemal obžalovaný reálnu možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej zo dňa 6. 6. 2011 o 12.15 hod., táto bola vykonaná nielen pred prvým výsluchom obvineného, ale aj pred vznesením obvinenia. V čase tohto výsluchu svedkyne obžalovaný nielenže nemal vedomosť o jej výsluchu, ale nemal a ani nemohol mať vedomosť ani o svojom trestnom stíhaní. Z uvedeného dôvodu je aj podľa názoru krajského súdu táto výpoveď poškodenej vzhľadom na vyššie citované ustanovenia nezákonná, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre možnosť jej čítania na hlavnom pojednávaní a na základe čoho okresný súd správne dospel k záveru o nemožnosti prihliadať na túto výpoveď pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V predmetnej trestnej veci však nielen poškodená Y. V., ale aj ďalší už vyššie uvedení svedkovia, ktorých výpovede boli podkladom pre podanie obžaloby, sú vo vzťahu k obžalovanému osobami uvedenými v ustanovení § 130 Tr. por.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 7. 6. 2011 je síce zrejmé, že vyšetrovateľ v závere obvineného upovedomil o konaní výsluchov svedkov (ktorí sú bezpochyby vo vzťahu k obvinenému osobami uvedenými v § 130 Tr. por.) a teda je možné konštatovať, že obvinený bol upovedomený o čase a mieste vykonania týchto výsluchov, avšak nie spôsobom, ktorý bolo možné považovať za riadne upovedomenie v zmysle ustanovenia § 263 Tr. por. Len jednoduché upovedomenie o čase a mieste vykonania úkonu nie je ani podľa názoru krajského súdu postačujúce, aby bolo v súlade aj s ustanovením § 213 ods. 1 Tr. por. zvlášť s poukazom na osobu obvineného a skutočnosť, že v tej dobe ešte nemal ustanoveného alebo zvoleného obhajcu.

V záujme zachovania práva na obhajobu a tým aj riadneho upovedomenia o čase a mieste vykonania výsluchov svedkov bolo povinnosťou orgánov prípravného konania obvinenému nielen oznámiť čas a miesto vykonania úkonov, ale v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. v záujme poskytnúť obvinenému plnú možnosť na uplatnenie jeho práv, poučiť ho o možnosti jeho účasti pri týchto výsluchoch a na základe jeho vyjadrenia následne eventuálne rozhodnúť s poukazom na § 213 ods. 1 Tr. por. o možnosti, resp. nemožnosti jeho účasti na nich. Aj krajský súd v tejto súvislosti podotýka, že výsluchy všetkých týchto svedkov boli vykonané v čase zadržania obvineného. To isté platí aj o výsluchu poškodenej Y. V. vo vzťahu k skutku v bode 2/ zo dňa 4. 8. 2011, o ktorom bol obvinený taktiež v tento deň upovedomený, avšak z vyššie uvedených dôvodov bez reálnej možnosti jeho účasti na ňom.

Takýmto spôsobom orgány činné v trestnom konaní znemožnili obvinenému reálnu možnosť uplatnenia jeho práva na obhajobu a do budúcna tak zmarili postup súdu podľa § 263 ods. 4, resp. § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.

Obdobná situácia sa vzťahuje aj na prípady odstraňovania rozporov.

Výpoveď svedka z prípravného konania sa stáva súčasťou jeho výpovede na hlavnom pojednávaní len ak v nej nie sú podstatné rozpory. Ak vzniknú takéto podstatné rozpory (ako to bolo aj v predmetnej trestnej veci u svedkov, ktorí právo odoprieť vypovedať podľa § 130 Tr. por. na hlavnom pojednávaní nevyužili) , môže súd tieto odstrániť, resp. ich hodnotiť len ak postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. došlo k vykonaniu týchto dôkazov prečítaním výpovedí z prípravného konania na hlavnom pojednávaní. Aj to však podľa názoru krajského súdu prichádza do úvahy len za predpokladu, že čítanie výpovedí z prípravného konania je procesne možné, resp. že je výpoveď z prípravného konania na čítanie na hlavnom pojednávaní, či už ako celku podľa § 263 Tr. por. alebo za účelom odstraňovania rozporov podľa § 264 Tr. por. procesne spôsobilá.

Kontradiktórny charakter výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní pri odstraňovaní rozporov vo vzťahu k predchádzajúcim výpovediam zvlášť s poukazom na dôkaznú hodnotu výpovedí svedkov môže byť podľa názoru krajského súdu zachovaný pri prečítaní zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania len vtedy, resp. zápisnica z prípravného konania o výpovedi svedka za danej situácie je procesne spôsobilá na prečítanie na hlavnom pojednávaní len vtedy, ak výsluch takéhoto svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporne, bol vykonaný kontradiktórne v prípravnom konaní, t. j. ak prítomnosť obvineného pri tomto úkone v prípravnom konaní bola reálne obvinenému (alebo obhajcovi) umožnená.

Prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena pred súdom musí z hľadiska preukázania zavinenia obvineného vziať do úvahy závažnosť výpovede svedka v prípravnom konaní a existenciu nebezpečenstva, že výsluch pred súdom nebude možné vykonať, napríklad z dôvodu zmeny pobytu, úmrtia, atď. a to vrátane možnosti odopretia výpovede svedka podľa § 130 Tr. por., resp. vrátane možnosti podstatnej zmeny výpovede svedka v konaní pred súdom.

V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd je potrebné dôkazy v prípravnom konaní vykonávať tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na sebe riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť.

Vykonanie výsluchov svedkov v čase predtým ako bola obvinenému poskytnutá reálna možnosť obhajovať sa, resp. skutočnosť, že obvinený nebol riadne poučený o možnosti účasti na výsluchu svedkov zahrnutých do ustanovenia § 130 Tr. por., považuje krajský súd za podstatnú chybu konania, v dôsledku čoho nemožno ani podľa názoru krajského súdu výsluchy predmetných svedkov považovať za výsluchy vykonané zákonným spôsobom.

Správne tak dospel okresný súd k záveru, že jediným právne relevantným dôkazom, ktorý bol vykonaný v súlade so zákonom a použiteľný pri ustálení skutku je zápisnica o konfrontácii medzi poškodenou a obžalovaným zo dňa 7. 6. 2011, v rámci ktorej bola zachovaná, už z povahy tohto úkonu vyplývajúca kontradiktórnosť konania, a obsah ktorej bol základom pre ustálenie skutku v bode 1/.

Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré majú podstatný význam z hľadiska posúdenia zákonnosti vykonaných dôkazov a tým aj ich použiteľnosti pre rozhodnutie o vine aj vo vzťahu k skutku 2/ obžaloby, z dôvodu dôkaznej núdze, ktorá z dokazovania pred súdom vyplynula, sa stotožnil aj krajský súd so záverom okresného súdu o oslobodení obžalovaného U. V. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod skutku 2/ obžaloby, právne kvalifikovaného ako pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. v časti v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Aj podľa názoru krajského súdu v dôkaznom prostredí, keď okrem výpovede obžalovaného z prípravného konania, ktorú následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel, neexistuje žiadny ďalší relevantný dôkaz preukazujúci spáchanie trestnej činnosti, nebolo možné dospieť k inému než vyššie uvedenému záveru o oslobodení obžalovaného spod tohto skutku.

Poškodená Y. V. na hlavnom pojednávaní ako družka obžalovaného využila aj vo vzťahu k tomuto skutku svoje právo a odoprela vypovedať s tým, že jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 4. 8. 2011 z dôvodov, na ktoré krajský súd podrobne vyššie poukázal, nemohla byť na hlavnom pojednávaní prečítaná a teda nemohla byť ako dôkaz, na ktorý by súd prihliadal pri rozhodovaní, použitá. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel svoju výpoveď z prípravného konania a tým aj spáchanie skutku a z lekárskej správy, ako jedného z mála objektívnych dôkazov vyplýva, že poškodená si zlomeninu rebra spôsobila pádom na schodoch, pričom mechanizmus vzniku tohto zranenia týmto spôsobom pripustil aj znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide trestné oznámenie, ktoré je súčasťou spisového materiálu, nemožno nič, než stotožniť sa s prezentovaným názorom okresného súdu, ktorý správne uviedol, že trestné oznámenie má svoj význam a je dostačujúcim pokladom na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, aby v rámci svojej dozorovacej činnosti mal prokurátor relevantnú informáciu z hľadiska možnosti preskúmania zákonnosti a dôvodnosti vzneseného obvinenia, avšak v ďalšom konaní už trestné oznámenie nemôže slúžiť ako dôkazný prostriedok a teda ani ako listinný dôkaz na preukázanie viny páchateľa.

Rozhodnutie o vine možno založiť len na podklade jasných, jednoznačných a nespochybniteľných dôkazoch, ktoré podľa názoru krajského súdu vo vzťahu k skutku 2/ obžaloby v predmetnej trestnej veci produkované neboli.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu považuje krajský súd napadnutý rozsudok aj v jeho oslobodzujúcej časti za správny a zákonný a jeho závery nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.

Rozhodnutie o vine v skutku 1/ a rozhodnutie o oslobodení obžalovaného v skutku 2/ malo podstatný vplyv aj na rozhodnutie o uložení trestu obžalovanému, o jeho druhu a výmere.

Okresný súd podrobne zhodnotil osobu obžalovaného, jeho doterajší život, spôsob spáchania činu, jeho následky, ako aj všetky ďalšie okolnosti majúce vplyv na ukladanie trestu, vrátane ustálenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu o danosti len priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, čo malo vplyv na ukladanie trestu z hľadiska aplikácie ustanovení § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a ukladanie trestu pri zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Uloženie trestu za použitia tohto ustanovenia vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov považuje aj krajský súd za zákonné a spravodlivé s tým, že takto uložený trest spĺňa všetky predpoklady z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného a skutočnosť, že v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, okresný súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku v bode 2/ odkázal poškodenú stranu UNION zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

To boli dôvody, pre ktoré rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.