KSKE 8 To 2/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8To/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210010734 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210010734.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Y. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 6 T 84/2010 zo dňa 1. 2. 2011 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 13. februára 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. K..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 4. 9. 2009 do 12. 10. 2009 N. - O. v obytnom bloku na I. č. XX neoprávnene odoberal z elektrickej siete elektrickú energiu tak, že z rozvodovej skrine zo stúpačkovej svorkovnice sa napojil na rozvod elektrickej energie bez prepojenia určeného meradla odberu (elektrometru) , čím tak za uvedené obdobie pre spoločnosť Východoslovenská distribučná a.s. N. spôsobil škodu vo výške 10,82 eur.

Za to mu súd podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ho súd zaviazal nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s., W. č. XX, N., IČO : XX XXX XXX vo výške 10,82 eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal uvedenú poškodenú spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a uviedol, že v rozhodnom čase vôbec nebol na mieste činu, ale v nemocnici. Ani po príchode z nej nevedel, že neoprávnene odoberal z elektrickej siete elektrickú energiu. Napokon zdôraznil, že by nebolo spravodlivé, aby pre necelých 11 € mal nastúpiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, najmä ak sa lieči na srdce a ak má dve maloleté deti. Prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že žalovaný skutok nespáchal, nakoľko by si elektrinu spojpomocne zapojiť ani nevedel so zreteľom na to, že sa jej bojí. Odkedy ho odpojili z elektrickej siete, odoberal elektrinu od susedov, ktorým za ňu platil po 20 € mesačne. Namietal, že okresný súd pri určovaní trestu nezohľadnil, že sa vo svojej záverečnej reči priznal k spáchaniu skutku (§ 36 písm. l/) a že ho spáchal v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil (§ 36 písm. g/) . Zdôraznil, že trest, ktorý mu bol uložený nie je primeraným a namietal, že okresný súd v odôvodnení neuviedol, z čoho pozostáva

spôsobená škoda. Trval na tom, že škodu, ktorá presahuje 10,82 € poškodenej spoločnosti nespôsobil a v tejto súvislosti poukázal na to, že prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí len ten, kto svojím konaním spôsobí škodu prevyšujúcu 266 €. Napriek tomu, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. sa pre trestnú zodpovednosť nevyžaduje určitá výška škody, pri prečinoch so zanedbateľnou škodou prichádza do úvahy uplatnenie materiálneho korektívu a prekvalifikovanie jeho konania na priestupok.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby zrušil rozsudok podľa § 320 (zrejme ods. 1) písm. a/ Tr. por. a vec postúpil na prejednanie priestupku. V prípade, ak sa krajský súd stotožní s rozhodnutím o vine navrhol, aby mu uložil trest domáceho väzenia podľa § 32 písm. b/ Tr. zák. alebo trest povinnej práce podľa § 32 písm. c/ Tr. zák.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle jeho odvolacieho petitu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Dodal, že u obžalovaného neprichádza do úvahy iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože sa žalovaného konania dopustil v čase podmienečného výkonu jeho iného trestu.

Obžalovaný sa v plnom rozsahu pripojil k záverečnému návrhu svojho obhajcu a k dôvodom svojho odvolania.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd svoj záver o vine obžalovaného oprel o jeho výpoveď, o výpoveď svedka G. O., o zmluvu o nájme bytu č. 1/2003 a o znalecký posudok vyhotovený znalcom z odboru elektrotechniky. Na ich podklade skonštatoval, že pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nebolo rozhodujúce, že nevedel, kto pripojil jeho domácnosť k prívodu elektrickej energie, ale že vede, že ju odoberá protiprávne tak, ako to pripustil vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní a napriek tomu neurobil žiadne opatrenia, ktoré by smerovali k ukončeniu existujúceho protiprávneho stavu.

Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu s týmto záverom okresného súdu stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku, ktorý aj správne právne posúdil a následne kvalifikoval a keďže so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje a k odvolaniu obžalovaného uvádza nasledovné.

Pokiaľ sa obžalovaný odvolával na to, že v rozhodnom čase vôbec nebol na mieste činu, ale v nemocnici a že ani po príchode z nej nevedel, že neoprávnene odoberal z elektrickej siete elektrickú energiu krajský súd uvádza, že pre naplnenie objektívnej stránky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

nebolo rozhodujúce kto pripojil domácnosť obžalovaného k prívodu elektrickej energie, ale že vedel o tom, že elektrickú energiu protiprávne odoberá tak, ako to pripustil vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní a napriek tomu neurobil žiadne opatrenia, ktorými by tento stav ukončil.

Pokiaľ obhajca obžalovaného poukazoval na to, že pri prečinoch so zanedbateľnou škodou prichádza do úvahy uplatnenie materiálneho korektívu a prekvalifikovanie jeho konania na priestupok a v tejto súvislosti sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a postúpenia veci podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. krajský súd dospel k presvedčeniu, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu výnimky z formálneho chápania kategórie trestných činov podľa § 10 ods. 2 Tr. por., vzhľadom na mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného.

Aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného, okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mal na určenie jeho druhu a výmery a rozhodol v súlade so zákonom, keď obžalovanému vzhľadom na to, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Ak obžalovaný namietal, že okresný súd pri určovaní trestu nezohľadnil, že sa vo svojej záverečnej reči priznal k spáchaniu skutku (§ 36 písm. l/) a že ho spáchal v dôsledku núdze (§ 36 písm. g/) , krajský súd poukazuje na to, že aby súd mohol priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť o jeho snahe k náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Pokiaľ ide o úprimné oľutovanie trestného činu vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu a to na základe jeho správania po čine.

V posudzovanom prípade aj podľa názoru krajského súdu neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože priznanie sa obžalovaného len k vedomosti o tom, že načierno odoberá elektrinu nesvedčí o jeho náprave a ani jeho správanie po čine nenasvedčuje, že svoje konanie úprimne oľutoval.

Rovnako neboli splnené podmienky ani pre aplikáciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. g/ Tr. zák., nakoľko jej použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú núdzu páchateľ nespôsobil sám. Skutočnosť, že obžalovaný je nezamestnaný a poberá sociálne dávky nie je núdzou v zmysle § 36 písm. g/ Tr. zák., najmä ak obžalovaný podľa svojho vlastného vyjadrenia prezentovaného v odvolaní disponoval každý mesiac 20 € (zodpovedajúcim zálohám na elektrickú energiu) , ktoré platil susedom za to, že od nich odoberal elektrinu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m/) , okresný súd postupoval správne, ak podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 0 až 2 roky (24 mesiacov) o jednu tretinu na 8 mesiacov (24/3) a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na jej dolnej hranici, t. j. 8 mesiacov.

Pokiaľ obhajca obžalovaného navrhoval v prípade uznania viny obžalovaného uložiť mu miesto nepodmienečného trestu odňatia slobody trest domáceho väzenia alebo povinnej práce, krajský súd dospel k záveru, že uloženie trestu domáceho väzenia a povinnej práce by vzhľadom na povahu spáchanej činnosti a osobu obžalovaného nebolo vhodné a nesplnilo by svoj účel, pretože by obžalovanému nezabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd je toho presvedčenia, že len nepodmienečný trest odňatia slobody splní pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie svoj účel a prispeje tak k účinnej ochrane spoločnosti a k náprave obžalovaného.

Pretože okresný súd správne rozhodol aj o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a o náhrade škody, krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.