KSKE 9 Co 106/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215798 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215798.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ H. R., Y. XX.X.XXXX, E. R., N. X, 2/ I. R., Y.W. X.X.XXXX, E. R., N. X 3/ K. Z., Y.W. XX.X.XXXX, E. R., N. XXX/X 4/ P. V., Y.W. XX.X.XXXX, E. R., V. X za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1546,99 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 12.apríla 2012 č.k. 10C/1/2012-66 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom tak, že priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 189,10 €, ktorú je povinný navrhovateľ zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Igorovi Šafránkovi.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

,Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu vo výške 85,90 €, odporcom neuložil nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šofranka trovy právneho zastúpenia vo výške 154,58 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2011 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1546,99 € z titulu nezaplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi VÚB a.s. a odporcami v 1. a 2. rade a ručiteľmi v 3. a 4. rade. Súd vydal dňa 21.11.2011 platobný rozkaz 9Ro/249/2011-42, ktorým uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.546,99 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.247,35 € od 9.12.2006 do zaplatenia, trovy konania vo výške 92,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 283,59 € právnemu zástupcovi navrhovateľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 1.12.2011 doručilo oznámenie o vstupe do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a následne dňa 3.1.2012 súdu bolo doručené vyjadrenie k žalobnému návrhu, ktoré obsahovalo námietku premlčania žalovaného nároku a žiadali priznať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.4.2012 doručil súdu späťvzatie žalobného návrhu. Súd prvého stupňa citoval ust. § 96 O.s.p., § 11 ods. 3, 4, 11 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, platného v čase začatia konania, § 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu konanie zastavil a zároveň priznal navrhovateľovi právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcami rozhodol tak, že odporcom neuložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom - späťvzatím žalobného návrhu a teda nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vedľajší účastník v konaní bránil práva odporcu a v spojení s tým mu vzniklo právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania procesným úkonom späťvzatím žalobného návrhu, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že trovy konania priznané vedľajšiemu účastníkovi pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 154,58 €, a to za 2 úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2 x 57 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady, odpor) , 2 režijné paušály podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2 x 7,41 €, DPH 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 25,76 €. Uviedol, že pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. b) , lebo vedľajším účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa chrániace odporcu ako spotrebiteľa, teda právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval v konaní záujmy spotrebiteľa, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby znížil z požadovanej sumy 81,33 € na sumu 57 €, určenej pre rok 2011 kedy prevzal zastúpenia právny zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom podali včas odvolanie navrhovateľ a vedľajší účastník. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 51,98 € s DPH. Citoval ust. § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 O.s.p. a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatoval, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na to, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a bol toho názoru, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, lebo v opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 260,76 € podľa vyčíslenia z 23.12.2011. Uviedol, že súd mu priznal náhradu trov konania podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., avšak podľa jeho názoru mal aplikovať ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, nakoľko bol v konaní úspešný.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ. Považoval za absurdné, ak navrhovateľ ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy, z ktorého možno odvodiť účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc. Konštatoval, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov z oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní . Uviedol, že jeho zastúpenie sa javí byť efektívne a teda účelné a práve to navrhovateľovi vadí, lebo nie je zvyknutý na to, aby na

ochranu spotrebiteľa niekto aktívne vystúpil a spoliehal sa len na pasivitu a rezignáciu spotrebiteľa a z tejto pasivity spotrebiteľov ťaží. Poukázal na to, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (článok 169 Lisabonskej zmluvy, článok 38 Charty základných práv EÚ, príslušné Smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátna právna úprava, najmä zákon o ochrane spotrebiteľov) . Na naplnenie týchto cieľov je odkázaný na právne služby. Aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa ich skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch sa bez pomoci advokátov nezaobídu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Taktiež dal do pozornosti aj novelizované znenie § 137 O.s.p., podľa ktorého mu výslovne patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Vyslovil názor, že vzhľadom na obchodné praktiky navrhovateľa je namieste, v prípade jeho neúspechu v konaní, a to či už rozsudkom vo veci samej alebo v dôsledku procesného rozhodnutia, keď navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, zaväzovať ho na náhradu trov. Uviedol, že sociálne aspekty u navrhovateľa do úvahy neprichádzajú a preto návrh navrhovateľa na aplikáciu § 150 O.s.p. vyznieva až paradoxne, nakoľko argumentácia, ktorú používa sa vzťahuje predovšetkým na navrhovateľa samotného, ako ekonomicky silný subjekt proti slabým spotrebiteľom. Napokon uviedol, že celé odvolanie navrhovateľa vyznieva tak, ako keby si navrhovateľ od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane, pričom v spotrebiteľských veciach však ide podľa článku 169/1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmov spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne a ochrany spotrebiteľov, ochranu zdrvia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z tohto vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,90 €.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.) .

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z.

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami:

1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi...,

2. podľa § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a) . Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona) , aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zák.č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, ale pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, nepostupoval správne, pokiaľ vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej veci nebol klientom advokáta odporca, ktorý v konaní vystupoval ako spotrebiteľ, ale klientom advokáta bol vedľajší účastník - združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a preto v danom prípade pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby nemožno aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. b) , ale ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z uvedených dôvodov je odvolanie vedľajšieho účastníka v tomto smere dôvodné. Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 260,76 € podľa vyčíslenia zo dňa 23.12.2011, z ktorého vyplýva že základnú sadzbu tarifnej odmeny žiada priznať z tarifnej hodnoty 1.546,99 € a 806,28 € (úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.247,36 € od 9.12.2006 do 29.11.2011) odvolací súd v tomto prípade poukazuje na doslovné znenie ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Vzhľadom nato, že v citovanom ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej hodnoty pre účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo pohľadávky možno zahrnúť do hodnoty pohľadávky, nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia. Keďže v danom prípade pri začatí poskytovania právnej služby, hodnota pohľadávky bola 1.546,99 €, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 1.546,99 € je 71,37 €.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom tak, že priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 189,10 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 23.12.2011 - 2x 71,37 €) , 2x 7,41 € - režijný paušál + 31,51 € - 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 189,10 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ani jeden z nich nemal v odvolacom konaní plný úspech.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.