KSKE 9 Co 117/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/117/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107233265 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107233265.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners, a.s., so sídlom v Bratislave na Prievozskej č. 37, IČO: 35 944 471, zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, IČO: 36 866 733, za ktorú koná advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, proti odporcovi V. W., W. XX.X.XXXX, F. Q. XXXX, R., v konaní o zaplatenie 20,91 € s príslušenstvom, odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 14C/181/2010-43 zo dňa 28.marca 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20,91 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50 €.

Rozhodol tak o povinnosti odporcu uhradiť nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 3 ods. 8 písm. b) , § 4a ods. 2, § 8 ods. 2,3 zák.č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktoré citoval.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p., pretože ide o drobný spor, kde uplatnené trovy konania vo výške 81,79 € (16,60 € súdny poplatok zo žaloby a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony á 16,60 € - príprava a prevzatie zastúpenia, predsúdna upomienka, žaloba o vydanie platobného rozkazu, 2 x paušál á 4,98 €, 1 x paušál á 5,44 €) považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Konštatoval, že pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil aj charakter žalovanej pohľadávky. Poukázal na to, že navrhovateľ vo veciach koncesionárskych poplatkov podal na príslušný súd hromadné množstvo žalôb na DVD nosiči, čím mal znížené náklady pri ich podaní a v danom prípade sa nejedná o individuálne založenú plnú moc právneho zástupcu navrhovateľa pre konkrétny prípad, jednotlivé podania (žaloby) sú obsahovo jednotné, vykazujú prvky štandardných až automatických postupov, kde sa mení iba osoba odporcu a výška žalovanej sumy, čo možno považovať za výkon administratívnej agendy. Uviedol, že výška trov právneho zastúpenia navrhovateľa (81,79 €) niekoľkokrát prevyšuje výšku samotnej žalovanej sumy (20,91 €) , čo s poukazom na všetky uvedené okolnosti podstatne znižuje náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci a zároveň tým znižuje účelnosť takto vynaložených nákladov navrhovateľa. Odporcovi preto uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi iba trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Proti výroku o trovách konania navrhovateľ podal včas odvolanie a navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a odporcu zaviazať na úhradu trov konania vo výške 81,79 €. Rozhodnutie

súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a poukázal na to, že ak by súd od roku 2006, kedy bola podaná žaloba bol konal bez zbytočných prieťahov, bol by dospel k rozhodnutiu vo veci ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v Občianskom súdnom poriadku upravená. Vyslovil názor, že predmetná novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je účinná od 15.10.2008 pôsobí retroaktívne, keďže ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Mal zato, že svoje práva v konaní si už nebude môcť uplatňovať prostredníctvom advokáta, pretože procesnú protistranu nebude zaťažovať plná náhrada advokátovi už zaplatených trov. Konštatoval, že súdy by takto prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov, pretože tí sa budú spoliehať na to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Namietal, že priznaná náhrada trov nepokrýva ani náklady na služby advokáta, ktoré advokát navrhovateľovi preukázateľne poskytol do prijatia novely.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal včas na to oprávnený účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prístupný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 a nasledujúcich O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska výšky trov súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Od účinnosti zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol zmenený Občiansky súdny poriadok, t.j. od 15.10.2008 v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. u drobných sporov súd musí skúmať aj primeranosť trov konania.

V procesných otázkach (až na výnimky výslovne upravené) v zásade platí, že aj v začatých konaniach súd postupuje podľa práva účinného v čase rozhodovania. Aj podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 15.10.2008, vykonaných zákonom č. 384/2008 Z.z. (§ 372p ods. 1 O.s.p.) sa predpisy účinné od 15.10.2008 použijú aj na konania začaté pred týmto dátumom, pretože ďalej nebolo ustanovené inak. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nejde o neprípustnú retroaktivitu.

Aj keď konanie v predmetnej veci začalo ešte v roku 2006, od 15.10.2008 vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky (630,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 30,126 je 20,91 €) predmetný spor bolo potrebné považovať za drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania, podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch aj nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Dĺžka konania, či zbytočné prieťahy na strane súdu, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazuje sú z hľadiska rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi právne bezvýznamné.

Inštitút vecí s nízkou hodnotou sporu sa do nášho civilného procesu zaviedol na základe nariadenia EP a rady ES č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktoré upravilo mechanizmus pre európske konanie ohľadne pohľadávok s nízkou hodnotou sporu v tzv. cezhraničných sporoch. Aj tu platí zásada, že trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však úspešnej strane neprisúdi trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. Cieľom súdnych konaní v takýchto drobných veciach totiž má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu

ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. So zreteľom na totožnú právnu stránku týchto sporov, ako aj na totožné podklady navrhovateľa je navyše náročnosť jednotlivých právnych úkonov a ich spracovanie pomerne nízka.

V zmysle § 200ea O.s.p. sa v našom občianskoprávnom konaní za drobný spor považuje taký spor, ktorého predmet konania nepresahuje 500 €. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. tak má predovšetkým eliminovať vznik neprimeraných trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach ako tomu je aj v prejednávanom prípade. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.) , že navrhovateľ podáva veľké množstvo žalôb, ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné a menia sa iba údaje o uplatnenej pohľadávke a údaje o odporcovi. Je teda nepochybné, že samotné prepísanie týchto údajov do žaloby je jednoduchou administratívnou činnosťou a nie odborne právne náročným a zložitým procesom. Podávaním rovnakých žalôb v konaní o uplatňovaných koncesionárskych poplatkoch advokátom zastúpenému navrhovateľovi síce vznikli trovy, tieto sú však vzhľadom na nenáročnosť sporu neprimerané voči výške uplatnenej pohľadávky.

Určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, je výsledkom úvahy súdu, ktorá v prejednávanej veci nevybočila z medzí a hľadísk určených zákonom. Nemožno preto postupu súdu, ktorým znížil trovy konania na 16,50 € vytknúť vecnú nesprávnosť. Súd totiž posudzoval primeranosť výšky trov konania vo vzťahu k výške navrhovateľom uplatneného a súdom priznaného nároku, pričom neprimeranosť znamená, že ich výška prekračuje hodnotu uplatnenej pohľadávky.

Navrhovateľom požadované trovy konania vo výške 81,79 € (16,50 € titulom súdneho poplatku a 65,19 € titulom trov právneho zastúpenia) sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 20,91 €, keďže predstavujú jej viacnásobok, preto sú naplnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. tak ako postupoval aj súd prvého stupňa.

Trovy konania do výšky 16,50 € predstavuje súdny poplatok zo žaloby. Tieto trovy je potrebné považovať za účelne vynaložené a ani podľa odvolacieho súdu nemožno od navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby ich napriek jeho úspechu v konaní znášal sám. Pokiaľ teda súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal náhradu trov len vo výške súdneho poplatku zo žaloby, pretože táto zodpovedá primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom, má odvolací súd za to, že takéto zníženie trov konania navrhovateľa vykonané súdom prvého stupňa má svoje opodstatnenie vzhľadom na výšku uplatneného nároku (20,91 €) i vzhľadom na obtiažnosť právneho zastúpenia. Na základe toho odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešný odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.