KSKE 9 Co 123/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/123/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109204680 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109204680.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Škodové udalosti s.r.o., so sídlom Košice, Alžbetina 28/666, IČO: 45 848 572, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o 2.256,33 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 21. marca 2012 č. k. 15C/99/2009-358, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené.

V prevyšujúcej časti okrem výroku označeného II. z r u š u j e uznesenie a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v dôsledku späťvzatia žaloby, ku ktorej došlo písomným podaním žalobcu doručeným súdu 31.1.2012 za súhlasu žalovaného so späťvzatím doručeným súdu 13.3.2012, súd prvého stupňa postupujúc v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil (výrok I.) , rozhodol o tom, že žalobcovi súdny poplatok zo žaloby nevracia (výrok II.) , vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.) , pričom v dôvodoch uznesenia len citoval § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žalobcovi aj žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, každému z nich v sume 276,47 € na účet konajúceho okresného súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok IV. a V.) s tým, že v dôvodoch uznesenia uviedol len, že takto rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p., ktorý citoval a konštatoval, že trovy štátu pozostávajú z trov znaleckého dokazovania v sume 552,94 €.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Odôvodňuje ho tým, že v čase späťvzatia žaloby nevedel, že Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v obdobnej veci (vec sp. zn. 11Co/38/2011) rozhodol spôsobom, ktorý je v jeho prospech a odvolávajúc sa na toto uznesenie, ktoré k odvolaniu pripojil, tvrdí, že v predmetnej veci je aktívne vecne legitimovaný podľa § 535 a nasl. Občianskeho zákonníka. Trvá na tom, že došlo k platnému vzniku poukážky a konkrétne uvádza, z akých dôvodov. Vzhľadom na uvedené trvá preto aj na podanej žalobe a požaduje, aby súd v ďalšom konaní zisťoval skutočnosti podľa odôvodnenia priloženého rozhodnutia tunajšieho krajského súdu . Ide mu teda o to, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný namieta, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby žalobca môže podať len z dôvodu nesprávneho hodnotenia prejavu jeho vôle, ktorým vzal žalobu späť, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím žaloby. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, resp. odvolanie ako neprípustné odmietnuť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - žalobca, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) posúdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 1 a 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že pokiaľ odvolanie smeruje proti výroku o zastavení konania, toto nie je opodstatnené.

Späťvzatím žaloby je prejav účastníka, ktorým voči súdu vyhlasuje, že žiada súd, aby o jeho žalobe v rozsahu vymedzenom v tomto prehlásení ďalej nejednal a nerozhodoval. Pokiaľ je takýto prejav žalobcom, pánom sporu, urobený, súd konanie zastaví v rozsahu, na ktorý sa späťvzatie žaloby vzťahuje. Iba výnimočne, ak žalobca vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Ak nejde o prípady uvedené v odseku 3 § 96 O.s.p., je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov (§ 96 ods. 2 O.s.p.) . Žalobcovi sa pritom zaručuje právo odvolaním domáhať sa ochrany proti omylu súdu pri hodnotení jeho prejavu, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby, prípadne aj proti podvrhnutiu takéhoto prejavu inou osobou. Odvolací súd potom môže preskúmať, či súd prvého stupňa pri zastavení konania dôvodne vychádzal z predpokladu, že žaloba bola vzatá späť, alebo nie.

V posudzovanom prípade došlo k jednoznačnému prejavu vôle žalobcu v začatom konaní nepokračovať a súd prvého stupňa túto jeho prejavenú vôľu aj správne posúdil ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo v takom štádiu konania, keď sa s účastníkmi už konalo na viacerých súdnych pojednávaniach, súd prvého stupňa správne postupoval aj pokiaľ si vyžiadal stanovisko (súhlas, resp. nesúhlas) žalovaného k späťvzatiu žaloby. Keďže stanovisko žalovaného bolo kladné, súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ konanie, postupujúc podľa § 96 O.s.p., zastavil.

Obsahom odvolania žalobcu je v podstate prejav jeho vôle predsa len pokračovať v konaní začatom na základe jeho žaloby v tejto posudzovanej veci, v ktorej už skôr žalobu vzal späť. Žalobca netvrdí, že súd si zle vysvetlil jeho podanie, a že jeho vôľou nebolo nepokračovať v konaní, objasňuje len, aké pohnútky ho k späťvzatiu žaloby viedli, a že sa následne dozvedel, že predsa len by mohol mať šancu na úspech v konaní, a preto teraz žiada v konaní pokračovať. Účastníci konania môžu v konaní robiť len také úkony, ktoré im procesný poriadok dovoľuje. Občiansky súdny poriadok nepozná späťvzatie späťvzatia žaloby , preto už raz prejavený úkon nepokračovať v konaní nie je možné odvolať a trvať na pokračovaní v konaní, hoci o späťvzatí žaloby dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie o zastavení konania, ku ktorému došlo v zmysle § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby, s ktorým aj žalovaný prejavil súhlas, ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.) .

Keďže od rozhodnutia o napadnutom výroku I. sú závislé výroky III., IV. a V., ktoré síce odvolaním neboli výslovne dotknuté, odvolací súd posúdil aj tieto výroky (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a dospel k záveru, že v tomto rozsahu ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a preto je potrebné ich zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) .

Odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V odvolacom konaní vyšla najavo vada konania spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. V rozhodnutí súd

musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci. Všeobecný súd musí svoje rozhodnutie presvedčivo vyložiť a toto rozhodnutie musí mať oporu v súdnom spise. Inak dochádza k porušovaniu základných procesných práv účastníkov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 § 146 O.s.p., pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené ( Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca ) . Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Preto, ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.) , že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby, hoci bola podaná dôvodne, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného ustanovenia je jednak teda dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.

Uvedený výrok uznesenia súdu prvého stupňa je arbitrárny, pretože súd nijako neodôvodnil, prečo o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., a prečo o nich nerozhodoval podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku nejakého procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť, povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Inými slovami to znamená, že súd v takomto prípade vždy musí skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho potom rozhodnúť o náhrade trov. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť či súd prvého stupňa vôbec skúmal, kto má vinu na zastavení konania a ako túto otázku uzavrel. Tieto skutočnosti nemôže zistiť nielen odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti, ale nemôžu to zistiť ani účastníci, ktorým sa tak postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom. Bolo im totiž znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré im podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku patria. Konkrétne nemajú možnosť posúdiť ako súd vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o trovách konania a keďže sa nedá zistiť, prečo vlastne súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nemajú tak možnosť proti rozhodnutiu súdu brániť sa právne relevantným odvolaním. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania však možno konštatovať, že s týmito pre rozhodnutie o trovách konania rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal.

To isté (arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a preto aj odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom) platí aj ohľadom výrokov IV. a V., pretože rovnako nie je možné zistiť, prečo súd o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak ako to uviedol v dotknutých výrokoch.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie v závislých výrokoch III., IV. a V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.) .

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa jednoznačne uvedie, na základe ktorého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhoduje o trovách konania, svoje rozhodnutie vrátane rozhodnutia o trovách štátu riadne odôvodní tak, aby pre účastníkov bolo pochopiteľné a aby v prípade, že bude napadnuté odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné usúdiť, či pri jeho vydávaní súd prvého stupňa postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne.

Výrok II., ktorý má charakter samostatného rozhodnutia, nie je napadnutý odvolaním, preto tento nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 206 O.s.p.) .

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.