KSKE 9 Co 16/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210216217 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210216217.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Jozefa Maruščáka, vo veci žalobkyne N.. Q. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom L., B. W.S. XX, Česká republika, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Kerecman, PhD., proti žalovanej: X. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., Z. X, zastúpenej Júliusom Uhrínom, bytom Košice, Nešporova 24, o 5 038,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3. mája 2011 č. k. 24C/108/2010-177, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, ktorým súd žalobe o 4 580,60 € vyhovel.

V prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku, ktorým súd žalobkyni prisúdil úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 038,70 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.5.2010 do zaplatenia, ktoré žalovanej vzniklo bezplatným užívaním bytu vo vlastníctve žalobkyne v období od 1.7.2008 do 28.5.2010. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vychádzala z potvrdenia realitnej kancelárie o výške obvyklého nájomného za porovnateľný byt v sume 220 € mesačne.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe v podstate vyhovel s tým, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je od 8.3.2007 výlučnou vlastníčkou jednoizbového bytu č. 19 na 5. poschodí obytného domu so súpisným č. 1567 na Južnej triede č. 28 v Košiciach v podiele 1/1 a spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení domu vo veľkosti podielu 1267/100000 zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie Y. T., obec W. - Y., okres W. N., ktorý byt aj s príslušenstvom žalovaná v žalovanom období užívala bez právneho dôvodu. Rozsudkom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 23C/114/2007 žalovanej bola uložená povinnosť sporný byt vypratať a odovzdať ho žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (od 31.12.2009) , žalovaná sporný byt uvoľnila 28.5.2010. Medzi účastníčkami konania nebola uzavretá nájomná zmluva, hoci žalovaná v spornom období predmetný byt užívala, pravidelne mesačne uhrádzala zálohové platby určené spoločenstvom vlastníkov bytov, priamo žalobkyni za jeho užívanie žiadne platby neuhrádzala. S poukazom na § 451 ods. 1 a 2, 456 a 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že takýmto užívaním bytu na strane žalovanej vznikol majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu v podobe užívania bytu, ktorý je možné vyčísliť výškou obvyklého nájomného a žalovanej vznikla povinnosť vydať žalobkyni predmet tohto bezdôvodného obohatenia v podobe peňažnej náhrady zodpovedajúcej výške obvyklého nájomného za sporné obdobie. Pri stanovení výšky obvyklého nájomného za predmetný byt v spornom období súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 42/2011 N.. H. L., ktorá po preskúmaní realitného trhu, zdôrazniac, že nájomné sa riadi len ponukou vlastníka bytu a ochotou nájomcu platiť nájomné v záujmovej lokalite mesta, zistila, že byt v pôvodnom stave, bez médií, s pôvodným vybavením, akým je aj sporný byt, bolo prijateľné prenajať v dolnej hranici intervalu 200 - 250 €, ustálil sumou 200 € mesačne. Takto výšku bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie súd určil sumou 4 580,60 €, t. j. 4 400 € za 22 mesiacov od júla 2008 do apríla 2010 vrátane a 180,60 € za 28 dní mesiaca máj 2010 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Po citovaní § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobkyni priznal právo na úroky z omeškania z prisúdenej sumy 4 580,60 € vo výške 9 % ročne od 29.5.2010, teda počnúc dňom, odkedy sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením uplatňovanej sumy.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne vo veci náhradu trov konania rozdelil. Keďže pomerný úspech žalobkyne bol 80 %, priznal jej 80 % (1 058,92 €) z celkových trov konania. Tieto pozostávajú zo súdneho poplatku zo žaloby v sume 302 €, zo znalečného 120,01 €, z hotových výdavkov žalobkyne na ubytovanie dňa 25.11.2010 v sume 41 € a cestovného vlakom na pojednávanie 26.11.2010 z Prahy do Košíc a späť v sume 58 €. Ďalej ide o trovy právneho zastúpenia advokátom za 3 úkony právnej služby po 161,01 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, konanie pred súdom 26.11.2010) , k tomu režijný paušál 3 x 7,21 €, 19 % DPH a za 1 úkon právnej služby (konanie pred súdom 3.5.2011) v sume 161,01 € a k tomu režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 1 323,65 €.

Vzájomnú žalobu žalovanej o 500 € titulom odškodného za spôsobenú traumu vylúčil na samostatné konanie.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobkyňa aj žalovaná.

Žalovaná súdu prvého stupňa vytýka, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že žaloba nespĺňa žiadnu z náležitostí, ktoré by preukazovali spôsobenú škodu žalobkyni a tým žalovanej nevznikol záväzok uhradiť škodu, ktorú žalobkyňa žalobou uplatňuje. Takisto je podľa nej spochybniteľná teoretická fikcia bezdôvodného obohatenia zodpovedajúca majetkovému prospechu získaného užívaním bytu. Nájom bol hradený priebežne a podnájom vzhľadom na neochotu žalobkyne komunikovať so žalovanou nebol možný. Žalobkyňa jej v roku 1981 byt prenechala do užívania bez zmluvného vzťahu a bez akýchkoľvek iných nárokov z dôvodu, že sporný byt žalovanej ponúkla na predaj s tým, že prevzala zaňho zálohu 6 000,- Sk. Počínanie žalobkyne, pre ktorú ona zachránila majetok (sporný byt) a sama sa tak pripravila o dôstojné bývanie, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože keby ona v roku 1991 v zmysle príkazu príslušného miestneho úradu na vysťahovanie sporný byt bola vypratala a odovzdala, žalobkyňa by dnes nemala nič (rozumej zrejme tento byt - poznámka odvolacieho súdu) . Žalobkyňa zneužila jej tieseň, keďže jej bytový problém sa nedal riešiť inak, než čakaním na právoplatnosť súdnych rozhodnutí týkajúcich sa vlastníctva k spornému bytu a keďže ona sporný byt mohla uvoľniť až po skončení týchto súdnych konaní, pretože sociálny byt jej mohol byť pridelený až po nadobudnutí právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Vzhľadom na to navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, čo vyjadruje slovami neuznať nároky uplatnené v návrhu navrhovateľky voči odporkyni v celom rozsahu ako nedôvodné . Navrhuje tiež, aby žalobkyňa bola zaviazaná uhradiť trovy konania.

K odvolaniu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila nasledovne. Odvolanie okrem toho, že smeruje proti neexistujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa (uzneseniu Okresného súdu Košice II z 3.5.2011 č. k. 24C/108/2010) , neobsahuje ani obligatórne náležitosti odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., pretože

nie je zrejmý rozsah, v ktorom sa rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda a nie sú v ňom uvedené ani práve relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Petit odvolacieho návrhu považuje za nezrozumiteľný a neprípustný, keďže ním žalovaná požaduje od nepríslušného Okresného súdu Košice II vyhlásenie rozsudku, ktorý zákon nepripúšťa ( neuznanie nárokov uplatnených v návrhu navrhovateľky ) . Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovanej postupom v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol.

V prípade, že odvolací súd odvolanie žalovanej neodmietne, ale bude sa ním vecne zaoberať, rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalovaná bola zaviazaná žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného 200 € mesačne navrhuje ako vecne správny potvrdiť, pretože v konaní bolo nesporne preukázané, že v žalovanom období žalovaná byt žalobkyne užívala bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom platby za jeho užívanie žalobkyni neplatila. Vzhľadom na to, že žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu bola právoplatne zamietnutá, námietky žalovanej ohľadom prísľubu žalobkyne previesť vlastnícke právo k spornému bytu na žalovanú považuje za právne irelevantné. Žalobkyňa žalovanú žiadnym spôsobom nepoškodila, naopak v roku 1981 jej pomohla riešiť jej problémy s bývaním, keď jej dočasne umožnila predmetný byt užívať. V roku 1987 ju prvýkrát požiadala, aby predmetný byt vypratala a odovzdala a odvtedy žalobkyňa ako nájomkyňa a od roku 2007 ako vlastníčka sporného bytu podnikala všetky možné právne kroky smerujúce k vyprataniu bytu, čo však žalovaná odmietala a naďalej užívala byt žalobkyne bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek náhrady a svoju bytovú otázku neriešila.

Odvolanie žalobkyne smeruje proti výroku o trovách konania. Tomuto rozhodnutiu, ktoré je založené na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa miery procesného úspechu vo veci, vytýka nesprávne právne posúdenie. Vzhľadom na to, že v danom prípade rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od úvahy súdu vychádzajúcej zo znaleckého posudku, namieta, že súd prvého stupňa o trovách konania mal rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 a žalobkyni priznať plnú náhradu trov (1 323,65 €) . Žalobkyňa navrhuje rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 307,60 €, ktorú podrobne špecifikovala.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podali včas účastníčky konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b/ a ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a okrem výroku, ktorým bola vzájomná žaloba žalovanej o 500 € vylúčená na samostatné konanie, pretože odvolanie proti týmto nesmerovalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené a že odvolanie žalovanej je opodstatnené len sčasti.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008 s tým, že vyhlásenie rozsudku od 12. júna 2012 bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 20. júna 2012 o 9,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 227 na II. poschodí (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.) .

Hoci žalovaná svoje podanie zo 17.6.2011 označila ako odvolanie proti uzneseniu, z ďalších údajov ohľadom označenia rozhodnutia, proti ktorému toto odvolanie smeruje ako i z obsahu odvolania je nespochybniteľné, že toto smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vyhláseného 3.5.2011 v predmetnej právnej veci, a to v rozsahu, pokiaľ bolo žalobe vyhovené. Ani odvolací návrh síce nie je formulovaný v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale z jeho obsahu je zjavné, že žalovaná navrhuje, aby žaloba bola zamietnutá, pretože ani ku škode ani k bezdôvodnému obohateniu nedošlo (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) . Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa na základe tohto odvolania v merite veci preskúmal.

Žalovaná odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktoré účastníci označili na preukázanie svojich tvrdení, na základe týchto riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil právny záver a aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav, čím vec právne posúdil. Pri tomto posúdení súd prvého stupňa použil správny právny predpis a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

Odvolateľka vytýka teda pochybenie súdu pri aplikácii práva neopodstatnene. Súd prvého stupňa uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na náhradu škody, preto odvolací súd k odvolacím námietkam žalovanej súvisiacim s tvrdením o škode nezaujímal stanovisko. Pokiaľ odvolateľka namieta, že jej bezdôvodné obohatenie sa zodpovedajúce majetkovému prospechu získaného užívaním sporného bytu je len spochybniteľnou teoretickou fikciou, jej obrana neobstojí, pretože medzi účastníkmi nebolo sporné, že v žalovanom období predmetný byt vo vlastníctve žalobkyne užívala a že ho užívala bezplatne, t. j. žalobkyni za jeho užívanie nič neplatila.

Keďže v konaní bolo preukázané, že medzi účastníčkami konania nebola uzavretá žiadna platná zmluva o užívaní sporného bytu, v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka na strane žalovanej ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, pretože žalovaná sa užívaním bytu na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, a preto musí toto obohatenie vydať. Žiadna z odvolacích námietok žalovanej, a teda ani tá, že žalobkyňa ešte v roku 1981 poskytla sporný byt žalovanej bez zmluvného vzťahu a bez akýchkoľvek iných nárokov nie je právne významná, pretože nie sú spôsobilé spochybniť pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť, že žalovaná v žalovanom období bez právneho dôvodu a bezodplatne užívala byt vo vlastníctve žalobkyne. Pokiaľ sa preto žalobkyňa domáha vydania tohto bezdôvodného obohatenia, robí tak na základe zákona, v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri stanovení rozsahu bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho majetkovému prospechu získanému bezodplatným užívaním bytu vychádzal zo zistení ustanoveného znalca a ustálil ho na dolnej hranici ním zisteného rozpätia, sumou 200 € mesačne. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto v rozsahu zaväzujúcom žalovanú žalobkyni zaplatiť 4 580,60 € vecne správny, logický a presvedčivý, preto ho odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) . Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Pokiaľ súd prvého stupňa žalovanú zaviazal na platenie úrokov z omeškania počnúc dňom 29.5.2010, v tomto rozsahu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov. Súd prvého stupňa síce konštatuje, že ide o deň, kedy sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením uplatňovanej sumy, nijako však neodôvodňuje, na základe akých skutočností dospel k takému záveru a aké zákonné ustanovenia pri tom aplikoval.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom a znamená, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) , ktorá vedie vždy k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok v rozsahu žalovanú zaväzujúcom žalobkyni zaplatiť úroky z omeškania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) .

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vytknuté pochybenie odstráni tým, že s prihliadnutím na všetky okolnosti určí okamih vzniku povinnosti žalovanej bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni (§ 563 Občianskeho zákonníka) , počiatok omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a o uplatnených úrokoch z omeškania rozhodne preskúmateľným rozhodnutím majúcim všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sčasti zrušoval, bolo potrebné zrušiť aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) podľa zásady úspechu s tým, že odvolacia námietka žalobkyne, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal postupovať v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., je opodstatnená, pretože rozhodnutie súdu o výške priznaného plnenia záviselo od úvahy súdu. To, v akom rozsahu bude žalobkyni priznaná náhrada trov konania, bude závisieť od miery jej úspechu ohľadom uplatnených úrokov z omeškania, kde výška priznaného plnenia nie je závislá od úvahy súdu ani od znaleckého posudku.

Tento rozsudok senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.