KSKE 9 Co 178/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/178/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207925 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712207925.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX, prechodne K. XX, Z., zast. advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni F. K., rod. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. júna 2012, č.k. 8C 66/2012-30, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením

- zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami - previesť, scudziť, zaťažiť, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 545/9 a rozostavaná garáž zapísaná na parc. č. 545/12, všetko zapísané na LV č. XX, okres Z., obec Š., kat. úz. Š. v 1/1, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam;

- v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol;

- uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súd návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa ako bývalého manžela odporkyne, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania. Odôvodnil ho tým, že s odporkyňou uzavrel manželstvo dňa 3.4.1994, ktoré bolo rozvedené dňa 11.11.2011 a rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.6.2002 sp.zn. 6C 529/2001 bolo zrušené ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov z dôvodu podnikateľskej činnosti navrhovateľa. V návrhu poukázal na to, že odporkyňa počas manželstva nikdy nepracovala a všetok príjem pochádzal z podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Nehnuteľnosti zákaz nakladania ktorými sa navrhovateľ domáha sú síce zapísané na LV č. XX k.ú. Š. ako výlučné vlastníctvo odporkyne, avšak navrhovateľ ich zabezpečil výlučne zo svojich príjmov, a preto sa cíti byť ich spoluvlastníkom. V rodinnom dome v Š. má trvalý pobyt, avšak zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval pre nezhody s odporkyňou. Z ponuky na internetovej stránke realitnej kancelárie AD Reality, s.r.o. sa navrhovateľ dozvedel, že odporkyňa má v úmysle tieto nehnuteľnosti predať a keďže sa mieni návrhom na súde domáhať určenia, že je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností, ich predajom hrozí, že výkon rozhodnutia bude ohrozený.

Súd prvého stupňa po citovaní ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 75 ods. 4, 6, § 76 ods. 1 písm. e/ a ods. 3 O.s.p., na základe návrhu a listinných dôkazov (LV č. XX k.ú. Š., vytlačená internetová stránka realitnej kancelárie AD Reality, s.r.o., Správa realitnej kancelárie AD Reality, s.r.o., zo dňa 11.6.2012) dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súp. č. 138 a rozostavanej garáže. Prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľ v dostatočnej miere preukázal podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. určenia, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Z výpisu listu vlastníctva, ako aj zo správy realitnej kancelárie mal preukázané, že rodinný dom bol postavený najneskôr niekedy v roku 2009, t.j. počas trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne a v tomto období sa pravdepodobne stavala aj garáž na parc. č. 545/12. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania síce vtedy už bolo zrušené, ale skutočnosť, že boli stále manželmi odôvodňuje predpoklad, že tieto nehnuteľnosti postavili zo spoločných prostriedkov, a teda originálnym spôsobom ich nadobudli do podielového spoluvlastníctva tak, ako sa navrhovateľ mieni domáhať určovacou žalobou na súde. Bezprostredne hroziaca ujma pre navrhovateľa hrozí tým, že odporkyňa, tak, ako to vyplýva zo správy realitnej kancelárie, má v úmysle tento rodinný dom a rozostavanú garáž predať, čím by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní o určenie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam bolo jednak porušené jeho vlastnícke právo k jeho podielu na týchto nehnuteľnostiach a jednak aj jeho predkupné právo ako spoluvlastníka k podielu odporkyne. Z týchto dôvodov preto súd považoval dočasnú úpravu pomerov účastníkov vo forme zákazu nakladania s týmito nehnuteľnosťami odporkyňou spôsobom, ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia za dôvodnú, potrebnú a primeranú, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. V tejto časti preto súd návrhu vyhovel a uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na súd návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Pokiaľ ide o pozemky zapísané na LV č. XX, t.j. parc. č. 501/7, 545/2, 545/3, 545/5, 545/9 a 545/12, v tejto časti súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepovažoval za dôvodný, lebo z listu vlastníctva je zrejmé, že odporkyňa tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.11.2002, t.j. v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi konania bolo už zrušené a navrhovateľ nepreukázal, na základe čoho sa mieni domáhať určenia spoluvlastníckeho práva aj k týmto nehnuteľnostiam. V tejto časti preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel a vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí o veci samej.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, podala odvolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnila poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., konkrétne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, založené na hypotetickom podklade, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a odvolaciemu súdu sa tým bráni v jeho preskúmavacej činnosti, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Uviedla, že v tomto prípade nebola osvedčená danosť práva a nie je možné konštatovať, že nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe nariadenia predbežného opatrenia. Poukázala na to, že návrh na zrušenie BSM podala na podnet navrhovateľa dňa 12.6.2002 a rozhodnuté bolo rozsudkom 24.6.2002, pričom po roku začala s výstavbou rodinného domu na pozemku, ktorý výlučne jej dala do vlastníctva jej matka. Poukázala na rozporné tvrdenia navrhovateľa, keď na jednej strane tvrdí, že nikde nepracovala, avšak na druhej strane naopak poukazuje na to, že bola spoločníčkou obchodných spoločností, a preto sa pýta, kde navrhovateľ pracoval a aký mal príjem z obchodných spoločností. Uviedla tiež, že dňa 3.12.2009 bol navrhovateľ vzatý do väzby, že vyšetrovanie bolo ukončené a po jeho vzatí do väzby ostala bez peňazí, a preto predala pozemok v Michalovciach, aj to po dohode s navrhovateľom a peniaze použila na splátky úveru a na úhradu pre advokátku navrhovateľa a zvyšné peniaze asi 24.000 € boli uložené doma a navrhovateľ ich zobral pre svoju potrebu. Navrhovateľ taktiež predal motorové vozidlo a nie je pravdou, že by zrušila poistky ich dcér.

Poukázala ďalej na to, že navrhovateľ sám nevie, či sa bude domáhať určenia, že dom patrí do podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva, čo tiež nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa mieni žalobca domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k

predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. V závere poukázala na to, že napadnutým rozhodnutím boli porušené aj jej ústavné práva ako vlastníka nehnuteľností.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pretože nariadené predbežné opatrenie považuje za správne, zákonné, riadne a presvedčivo odôvodnené.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené a dospel k záveru, že odvolanie je neopodstatnené.

Odvolací súd so zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod odvolania sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť pred ním konať, lebo rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a teda je nepreskúmateľné.

Vzhľadom na to, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé konanie, s následkami odňatia možnosti účastníkov konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní a slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd nariadi predbežné opatrenie vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré považoval dočasnú úpravu pomerov účastníkov vo forme zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, za preukázanú, teda, že navrhovateľ osvedčil nárok, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana (poukázal na to, že predmetné stavby boli postavené síce po zrušení BSM účastníkov konania, ale za trvania manželstva a čo odôvodňuje predpoklad, že boli postavené zo spoločných prostriedkov) . Správou z realitnej kancelárie mal preukázaný úmysel odporkyne predať predmetné stavby, čím mal osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, lebo prvostupňový súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a

význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06) .

Neopodstatnená je aj námietka odvolateľky, že navrhovateľ nevie, čoho sa chce domáhať, pretože v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ uviedol, že sa mieni domáhať určenia svojho vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k predmetným nehnuteľnostiam, napokon aj rozhodnutím súdu mu takáto povinnosť bola uložená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Teda, ak by navrhovateľ návrh nepodal, predbežné opatrenie zanikne.

Odvolací súd tiež nepovažuje zásah do práv a oprávnených záujmov odporkyne za neprimeraný, lebo odporkyňa bude obmedzená v nakladaní len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na určenie vlastníckeho práva k nim. Aj v tomto smere je preto odvolacia námietka neopodstatnená.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v uvedenom rozsahu, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, ako vecne správne (§ 219 O.s.p.) .

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože v konaní úspešný navrhovateľ (zastúpený advokátom) , návrh na náhradu trov konania nepodal (§ 224 ods. 1, § 150 ods. 1, § 5 ods. 2 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.