KSKE 9 Co 185/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/185/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211213584 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211213584.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. W., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. X, O., zastúpeného opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 331,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 5. júna 2012, č. k. 22C/45/2012-73 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 78,07 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalším výrokom vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 12,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.5.2011 domáhal zaplatenia 331,14 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok za poskytnutý úver vo výške istiny 192,36 eur, riadneho úroku 34,83 eur a ostatného príslušenstva 102,74 eur. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 24Ro/222/2011-31 zo dňa 24.5.2011, ktorý bol uznesením 24Ro/222/2011-45 zo dňa 23.1.2012 zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Písomným podaním doručeným súdu dňa 4.6.2012 žalobca oznámil súdu, že berie návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a požiadal súd o vrátenie súdneho poplatku. K trovám konania uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto žalobca spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Citoval ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a konštatoval, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu konanie zastavil, pričom stanovisko žalovaného nezisťoval, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania. Ďalej citoval ustanovenie § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení a uviedol, že súdny poplatok za návrh v sume 19,50 eur žalobca zaplatil kolkovými známkami nalepenými na žalobe, preto súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia daňovému úradu príslušnému podľa trvalého bydliska sídla poplatníka, t.j. Daňovému úradu Bratislava, ktorý súdny poplatok krátený o sumu 6,63 eur, t.j. poplatok vo výške 12,87 eur, vráti žalobcovi. Citoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že vedľajší účastník písomným podaním doručeným súdu dňa 14.5.2012 vzniesol námietku premlčania nároku

uplatneného žalobcom a zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 78,07 eur. Uviedol, že v súlade s citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi konania vo výške 78,07 eur (za dva úkony právnej služby á 24,90 eur + 2 x režijný paušál 7,63 eur + 20 % DPH) , pretože zákon nevylučuje, aby osoba, ktorá má právnické vzdelanie, resp. spoločnosť, ktorej členmi sú osoby s právnickým vzdelaním, sa nemali, resp. nemohli dať zastupovať advokátom.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,12 eur s DPH. Citoval ustanovenie § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 O.s.p. a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie, alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatoval, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na to, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a bol toho názoru, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, nakoľko v opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012. Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetom spore je nehospodárne. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť, by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá, pretože pre posúdenie možnosti aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Z uvedeného vyplýva, že správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolností, za ktorých žalobca spoločne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých obchodných praktik a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch spôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Žalobca potom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne potom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť. Konštatoval, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájil svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Nerozumel tomu, že prečo by neúspešné spory žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne z prostriedkov združenia a čím by si mal žalobca zaslúžiť takúto ochranu svojich záujmov. K argumentácii žalobcu, že úkon právnej služby prevzatie a príprava nie je úkonom v tomto konaní preukázaným uviedol, že tento úkon je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Podľa jeho pokynov sa zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a zisťuje sa dodávateľ, ktorý žalobu podal vrátane súvisiacich administratívnych evidencií. Tento úkon v sebe zahrňuje aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v evidencii v menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa spisového poriadku, pridelení spisovej značky, založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe

do konania a jeho zaslanie súdu. Oznámením o vstupe nebol ukončený proces prípravy právneho zastúpenia, pretože z povahy činnosti vedľajšieho účastníka v konaní a okolností jeho vstupu do súdnych konaní na ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že s predmetom spotrebiteľskej veci sa môže oboznámiť až potom, čo sa doručením oznámenia o vstupe súdu stane v konaní vedľajším účastníkom. Vyslovil názor, že súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Ďalej citoval čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ a novelizované znenie ustanovenia § 137 O.s.p. Konštatoval, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením na súdoch. Ďalej citoval čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania úspešnom v súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR. Vyslovil názor, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. Zdôraznil, že argumentácia žalobcu v jeho odvolaní je nenáležitá, a preto navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,10 eur.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný

nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.) .

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka.

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z. z.

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami:

1. podľa článku 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi...,

2. podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) , a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone č. 250/2007 Z. z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a) . Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu (porovnaj najmä § 25 citovaného zákona) , aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.

Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania, vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý

akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania, ktoré si uplatnil vedľajší účastník vo výške 24,10 eur, (vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál) odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, jednak súd prvého stupňa nevyzval vedľajšieho účastníka, aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, ale odvolanie žalobcu mu bolo doručené len na vedomie v súlade s ustanovením § 209a ods. 1 O.s.p. a jednak odvolací súd dospel k záveru, že uvedené podanie vedľajšieho účastníka žiadnym spôsobom neprispelo a so zreteľom na skutkový a právny stav veci ani nemohlo prispieť k vytvoreniu skutkového a právneho základu na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.