KSKE 9 Co 29/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110217776 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110217776.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Mazákovej a sudcov JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Juraja Tymku, v právnej veci žalobkyne : Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v S., S. XX, proti žalovanému : Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8. decembra 2011, č.k. 15C 217/2010-116, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 688 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti zamietavý výrok p o t v r d z u j e .

Z r u š u j e výrok o náhrade trov účastníkov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 395 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nepriznal účastníkom náhradu trov konania s tým, že o trovách štátu a odmene súdneho znalca súd rozhodne samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa dňa 13.3.2006 na zľadovateľnom chodníku na I. ul. v S. utrpela úraz hlavy, po ktorom bola 10 dní hospitalizovaná na neurochirurgii u MUDr. J. a neskôr v domácom ošetrení. V tom čase bola zamestnaná na čiastočný úväzok, preto bola práceneschopná a v súčasnosti je starobnou dôchodkyňou. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v súčasnosti aj v období tesne po úraze užívala lieky, a to Quarelin na bolesti hlavy, má problémy s arytmiou srdca, berie lieky Pirabene, má závrate, stráca orientáciu, bolesti hlavy, problémy so záklonom hlavy, problémy s umývaním okien, upratovaním, je odkázaná na pomoc inej osoby a naďalej sa lieči na neurológii MUDr. W., teda má trvalé následky vyvolané škodou na zdraví. Ošetrujúci lekár MUDr. H. J. dňa 2.6.2009 vypracoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým jej zdravotné ťažkosti ohodnotil 400 bodmi a ako diagnózu uviedol vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy vedené pod položkou 253 prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe tohto posudku žalobkyňa požiadala žalovaného, aby jej zaplatil sumu 5.784 €. Keďže bolo jej vyplatených len 2.243 €, domáha sa zaplatenia rozdielu, t.j. 3.542 €. Z výpovede svedka MUDr. H. J. súd zistil, že diagnózu vážne duševné a mozgové poruchy určil vzhľadom na subjektívne bolesti žalobkyne ako bolesti hlavy, závrate, strata koncentrácie, ktoré naďalej pretrvávajú.

Súd prvého stupňa pre obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného súdom určeným znalcom, a to MUDr. V. J., ktorý uzavrel, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne nespočíva vo vážnych mozgových a duševných poruchách a podľa rozsahu a závažnosti príznakov určil bodové hodnotenie v hornej hranici bodového rozpätia, t.j. 230

bodov podľa položky 252 s diagnózou postkomočný syndróm príznakov. V odôvodnení rozsudku sa ďalej poukazuje aj na ďalšie závery znaleckého posudku a síce, že u žalobkyne došlo k pomliaždeniu mozgu v čelovej oblasti vľavo, ktoré vzniklo kontrekopovým mechanizmom, pričom primárne došlo k zlomenine lebky nárazom na tvrdú podložku, kontrekopovým mechanizmom došlo k pomliaždeniu mozgu na protiľahlej strane v čelovej oblasti vľavo, pričom toto nebolo veľkého charakteru, išlo o drobné menšie ložiská na povrchu mozgu, ktoré boli potvrdené aj CT vyšetrením. Predmetné pomliaždenie mozgu znalec hodnotil ako ľahké s priaznivým poúrazovým priebehom. Vážne mozgové poruchy pri kontrolnom CT vyšetrení neboli potvrdené a neboli potvrdené ani vážne psychické (duševné) poruchy. Ďalšie poruchy ako vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, nedokrvenie mozgu atď sú súčasťou celkového ochorenia u žalobkyne a nemajú priamu príčinnú súvislosť s úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 13.3.2006. Ďalej súd prvého stupňa poukázal aj na výpoveď MUDr. V. J. ktorý uviedol, že v zdravotnej dokumentácii ani pri vyšetrení sa nestretol s tým, aby žalobkyňa trpela vážnymi duševnými poruchami v súvislosti s úrazom a ani sama sa nedožadovala takéhoto vyšetrenia.

Keďže žalobkyňa utrpela úraz v roku 2006, súd prvého stupňa pri určení výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne vychádzal z hodnoty 1 bodu 11,47 € (oznámenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 242/2006 Z.z.) a keďže celková výška odškodnenia podľa znaleckého posudku predstavuje 230 bodov x 11,47 € = 2.638,10 €. Vzhľadom na to, že žalobkyni bola poskytnutá náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.243 €, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 395 € (2.638,10 - 2.243 €) a v prevyšujúcej časti nad rámec priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podala žalobkyňa odvolanie, ktoré odôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovie. Vyslovila názor, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pri rozhodovaní o ňou podanom návrhu súd vychádzal výlučne zo záverov predloženého znaleckého posudku, ktorý je však len jedným z dôkazov, ktorý možno pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne v konaní použiť. Vytýkala prvostupňovému súdu, že sa nijakým spôsobom nevysporiadal s nezrovnalosťami medzi výsledkami samotného znaleckého posudku a k žalobe priloženého lekárskeho posudku znejúceho na 400 bodov. Súd neodôvodnil, prečo neakceptoval tento lekársky posudok, aj keď ide o dva rovnocenné dôkazy a odborníci z tej istej oblasti dospeli k rozdielnym záverom a určili odlišné diagnózy. Tým, že súd priznal znaleckému posudku privilegované postavenie, upustil od zásady voľného hodnotenia dôkazov. Poukázala na to, že z jej strany bolo navrhnuté, aby v prípade, ak súd bude mať pochybnosti o tom, ktorý z dôkazov má použiť na účely rozhodnutia vo veci samej, vykonal kontrolný znalecký posudok. Súd vzhľadom na jeho nenariadenie mal pravdepodobne túto skutočnosť za nepochybnú, no v odôvodnení sa tým vôbec nezaoberal a obmedzil sa len na konštatovanie záverov znaleckého posudku.

Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala aj súdom určenú výšku samotnej náhrady, pretože podľa jej názoru mal vychádzať nie zo súdom určenej skutočnosti, ktorou je rok utrpenia úrazu ale z roku, kedy došlo k vypracovaniu samotného lekárskeho posudku, lebo len tento je relevantný ako skutočnosť, podmieňujúca vznik nároku na náhradu. V tejto súvislosti citovala ust. § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.

Odvolateľka ďalej poukázala na protichodnosť záverov znaleckého posudku, keď na jednej strane znalec uvádza, že u nej došlo k utrpeniu nekomplikovaného pomliaždenia mozgu záhlavia, ktoré u nej nezanechalo trvalé následky, avšak podľa znaleckého posudku je kontúzia mozgu podľa rozsahu poškodenia a ich klinických príznakov ťažkým mozgovým poranením. Tieto dve, v znaleckom posudku uvádzané skutočnosti, považuje žalobkyňa za rozporné a vzájomne si odporujúce. Za nepravdivé považuje tiež závery znaleckého posudku o tom, že poruchy ako vysoký krvný tlak a poruchy srdcového rytmu sú súčasťou celkového ochorenia u žalobkyne a nemajú priamu príčinnú súvislosť s úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela, pretože toto je v rozpore s lekárskou správou Doc. MUDr. Q. W., PhD., v ktorej

správe sa uvádza, že plapitácie, synkopy, stenokardie zdravotný stav žalobkyne neguje, a teda nemôžu uvedené poruchy, ktoré podľa názoru súdneho znalca nie sú v priamej súvislosti s utrpeným úrazom, byť v takom priamom súvise s jej zdravotným stavom, ale sú následkom práve utrpeného úrazu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože podľa jeho názoru súdny znalec všetky potrebné náležitosti vysvetlil aj počas výsluchu na pojednávaní dňa 8.12.2011. Poukázal na to, že žalobkyňa počas konania na rozpory medzi znaleckým posudkom, ktorý pripojila k žalobe a znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený súdnym znalcom nenamietala a nenavrhla doplnenie znaleckého dokazovania. Vyslovil tiež súhlas so spôsobom výpočtu náhrady tak, ako to vykonal súd prvého stupňa, pretože tento správne vychádzal z doby, kedy žalobkyňa utrpela úraz, teda v roku 2006, keď hodnota bodu bola určená sumou 345,48 Sk, teda 11,47 €, lebo vtedy vznikla príčinná súvislosť medzi samotným úrazom a sťažením spoločenského uplatnenia.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a poukázal na to, že žalobkyňou predložený lekársky posudok je listinným dôkazom podľa § 129 O.s.p. a nie znaleckým posudkom podľa § 127 O.s.p. Vyslovil názor, že súd riadne vyhodnotil dôkazy a nemal pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku vyhotoveného MUDr. V. J., zo záverov ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Má tiež za to, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené čiastočne.

V súlade s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.10.2012 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 227, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach a oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach od 22.10.2012.

Základnou námietkou v odvolaní žalobkyne je to, že podľa jej názoru súd prvého stupňa nevyhodnotil vykonané dokazovanie spôsobom, ktorý je objektívne poznateľný z dôvodov jeho rozsudku. Odvolateľka tvrdí, že z odôvodnenia prvostupňového rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd vychádzal pri rozhodnutí zo zistení urobených zo znaleckého posudku MUDr. V. J. a nie z lekárskeho posudku MUDr. H. J., ktorý sa od znaleckého posudku značne odchyľuje. Okrem toho odvolateľka namieta, že sa nevykonalo kontrolné znalecké dokazovanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a dostatočne odôvodnil, prečo vychádzal zo záverov znaleckého posudku, a nie z lekárskeho posudku H. J..

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 127 ods. 1 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi tiež môže uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca, môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

Podľa § 127 ods. 2 O.s.p. znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Podľa § 127 ods. 4 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z týchto ustanovení O.s.p. vyplýva, že súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz a znalecký posudok nemožno považovať za privilegovaný dôkazný prostriedok. Súd pri takomto hodnotení vezme do úvahy komplexnosť znaleckého posudku, úplnosť odpovedí znalca na položené otázky a vzťah k iným vo veci vykonaným dôkazom. Až keď nie je možné na základe takého postupu vyhodnotiť znalecké dokazovanie, súd môže nariadiť preskúmanie prvého znaleckého posudku (nie kontrolný znalecký posudok) .

Z podaného znaleckého posudku v predmetnej veci vyplýva nielen to, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ale aj to, že znalec pri formulovaní svojich záverov vychádzal z kompletného vyšetrenia odvolateľky a dospel k tomu, že vážne mozgové poruchy pri kontrolnom CT vyšetrení neboli potvrdené a neboli potvrdené ani vážne (duševné) poruchy. Okrem toho znalec dodal, že poruchy ako vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, nedokrvenie mozgu, srdcová arytmia, sú súčasťou celkového ochorenia u žalobkyne a nemajú priamu príčinnú súvislosť s úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 13.3.2006.

Znalec pred formulovaním týchto záverov skutkovo popísal a medicínsky pomenoval všetky štádiá úrazu odvolateľky, jeho liečenia a zanechaných dôsledkov.

Znalec uviedol, že odvolateľka utrpela nekomplikované pomliaždenie záhlavia, pričom zlomenina u žalobkyne bola lokalizovaná v oblasti ľavého záhlavia. Podľa znalca išlo o jednoduchú zlomeninu, ktorá svojou lokalizáciou nemala vážnejšiu predispozíciu pre komplikovaný priebeh hojenia zlomeniny s možnosťou vzniku trvalých následkov. Hojila sa bez komplikácie. U žalobkyne došlo k pomliaždeniu mozgu v čelovej oblasti vľavo, ktoré vzniklo contre coupovým mechanizmom. Primárne došlo k zlomenine lebky nárazom na tvrdú podložku, contre coupovým mechanizmom došlo k pomliaždeniu mozgu na protiľahlej strane v čelovej oblasti vľavo. Pomliaždenie mozgu však nebolo veľkého charakteru, išlo o drobné menšie ložiská na povrchu mozgu, ktoré boli potvrdené aj CT vyšetrením. Predmetné pomliaždenie mozgu možno hodnotiť ako ľahké s priaznivým poúrazovým priebehom Znalec pri výsluchu súdom prvého stupňa uviedol, že u žalobkyne vykonal kontrolné CT vyšetrenie s tým, že snímky mal k dispozícii, prehodnotil ich a žiadne vážne poškodenie nenašiel. Všetky príznaky, ktoré mu žalobkyňa uviedla a ktoré mal k dispozícii aj z dokumentácie spadajú pod diagnózu postkomočný syndróm, ktorý je po otrase mozgu, pričom sa jednalo o vyšší stupeň poškodenia - pomliaždenie mozgu a aj z týchto dôvodov pri hodnotení použil vyššiu hranicu 230 bodov, nebolo však možné akceptovať položku vážne mozgové poruchy tak, ako bola uvedená v lekárskom posudku MUDr. H. J.. Z výsluchu tohto znalca tiež vyplynulo, tak ako to zistil súd prvého stupňa aj to, že v zdravotnej dokumentácii a ani pri vyšetrení sa nestretol s tým, aby žalobkyňa trpela vážnymi duševnými poruchami v súvislosti s úrazom a ani sama sa nedožadovala takéhoto vyšetrenia, preto takéto poškodenie neprichádza u nej ani do úvahy, nebolo hodnotené, ani nebolo obodované v znaleckom posudku.

Z obsahu znaleckého posudku súčasne vyplýva, že znalec reagoval aj na obsah lekárskeho posudku MUDr. H. J., s ktorým sa nestotožnil, pričom rozdielne hodnotenie zdravotného stavu odvolateľky a následkov jej poranenia vyvodil z komplexného kontrolného vyšetrenia odvolateľky.

Na druhej strane treba zdôrazniť, že MUDr. H. J. bol súdom prvého stupňa vypočutý ako svedok a pri svojej výpovedi uviedol, že prehodnotil svoj prvý lekársky posudok z 23.3.2007 (rok po úraze) na základe toho, že žalobkyňa mu predložila všetky doklady, ktoré mala k dispozícii od roku 2007 do júna 2009 a len tieto doklady viedli k zmene diagnózy na vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy vedené pod položkou 253 a k zmene aj bodového ohodnotenia. Svedok netvrdil, že by žalobkyňu ešte pred podaním lekárskeho posudku dňa 2.6.2009 komplexne vyšetril, tak ako to urobil znalec MUDr. V. J. a že výsledky takéhoto vyšetrenia viedli k zmene prvého znaleckého posudku.

Takýto postup pri vypracovaní lekárskeho posudku dňa 2.6.2009, ako aj spôsob, akým bol z formálnej a obsahovej stránky vypracovaný znalecký posudok, viedol aj odvolací súd k záveru, že len podaný znalecký posudok môže byť východiskom pre vytvorenie skutkového základu v tomto spore. Takýto záver dostatočným spôsobom vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa a námietka odvolateľky, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil rozdielne závery lekárskeho posudku a znaleckého posudku, považuje odvolací súd za výčitky formálnej povahy, a to aj so zreteľom na to, čo je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.

K navrhovanému kontrolnému znaleckému posudku odvolací súd najprv považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhla preskúmanie znaleckého posudku, hoci bola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. aj v spojitosti s § 205a O.s.p., pričom účinky tohto ustanovenia, t.j. nemožnosť navrhnúť doplnenie dokazovania, nastali bez ohľadu na to, že v priebehu konania žalobkyňa uviedla, že kontrolné znalecké dokazovanie navrhuje len vtedy, ak to súd uzná za vhodné.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ani v konaní pred ním nevznikli žiadne skutkové pochybnosti o správnosti záverov zo znaleckého posudku, k ním nemôže viesť tvrdenie odvolateľky, že znalec MUDr. V. J. si odporoval pri formulácii svojich záverov, lebo odvolateľka si nevšimla, že znalec údajným rozporným tvrdením vlastne len definoval určité medicínske pojmy vrátane pojmu kontúzia a jej možných či zvyčajných následkov (znalecký posudok str. 17, druhý odsek) . Nešlo teda o dva rozporné hodnotenia, ale o vysvetlenie pojmov. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na lekársku správu MUDr. W., táto bola vyhotovená dňa 12.4.2006, teda mesiac po úraze a nie v čase, keď bol podaný znalecký posudok MUDr. V. J. (8.9.2011) , podľa záverov ktorého na základe predložených kontrolných poúrazových vyšetrení znalec konštatoval, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu po roku od úrazu. Z predložených kontrolných vyšetrení (neurologické vyšetrenia, krčno-nosno-ušné vyšetrenie, ako aj CT vyšetrenie mozgu) nevyplýva, že v dynamike týchto vyšetrení došlo k evidentnému zhoršeniu trvalých poúrazových následkov v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom.

Za opodstatnenú však treba považovať námietku týkajúcu sa určenia času vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Pravidlá a medze pre určenie druhu a výšky náhrady škody spočívajúce vo vytrpených bolestiach alebo sťažení spoločenského uplatnenia sú podrobnejšie upravené v zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších zmien. V zmysle § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona výška odškodnenia za vytrpené bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od počtu bodov podľa druhu poškodenia zdravia, pričom hodnota jedného bodu je určená ako 2% z priemerného mesačného zárobku zamestnanca v národnom hospodárstve SR za kalendárny rok (výška sa určuje opatrením Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré sa uverejňuje vo Vestníku tohto ministerstva a vydáva vo forme oznámenia v Zbierke zákonov k 31. máju príslušného roka) predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie, teda nárok na náhradu škody na zdraví vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku.

V prejednávanej veci lekársky posudok bol vyhotovený v roku 2009 a podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 12284/2009-OL z 12.5.2009, hodnota bodu na rok 2009 bola určená sumou 14,46 €. Znaleckým posudkom bol určený počet bodov 230 x 14,46 € = 3.325,80 €. Žalobkyni bolo vyplatených 2.243 € a rozsudkom súdu prvého stupňa jej bolo priznaných 395 € (tento výrok nebol odvolaním napadnutý, a preto je právoplatný) , teda žalovaný má zaplatiť žalobkyni ešte 688 €. V tomto zmysle preto bol rozsudok súdu v napadnutom výroku podľa § 220 O.s.p. zmenený tak, že žalovaný bol zaviazaný uvedenú sumu žalobkyni zaplatiť a v prevyšujúcej časti bol zamietavý výrok potvrdený v súlade s § 219 O.s.p.

Prvostupňový súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, čo odôvodnil poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. a tým, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Toto ustanovenie však umožňuje súdu naopak priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Keďže súd prvého stupňa výrok o náhrade trov konania bližšie neodôvodnil, je tento výrok nepreskúmateľný, čo sa považuje za takú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú odvolací súd musí prihliadnuť, a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tento výrok zrušil a podľa ods. 2 mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov celého konania a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.