KSKE 9 Co 36/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201645 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611201645.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 43, IČO: 36 861 260, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: V. N., nar. X.X.XXXX, bezdomovec, pobyt hlásený v Levoči, zastúpenému opatrovníkom Mesto Levoča, o 2 151,31 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5. septembra 2011 č. k. 6C/97/2011-52 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. okrem výroku zaväzujúceho žalovaného žalobcovi zaplatiť 2 151,31 € a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd alebo aj len súd prvého stupňa ) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 151,31 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia, žalobu o úroky z omeškania uplatnené nad výšku 8,5 % ročne zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 365,88 €. Rozhodol tak o zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere z 9.2.2005 žalobcovi splatiť dosiaľ nesplatenú časť úveru.

Vychádzal zo zistenia, že na základe predmetnej zmluvy, žalobca žalovanému na jeho účet poukázal 3 318,26 €, žalovaný sa žalobcovi zaviazal úver splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 88,99 € vždy do 9. dňa v mesiaci, že účastníci zmluvy si dohodli úroky z úveru vo výške 12,99 % ročne od poskytnutia úveru až do jeho zaplatenia v plnej výške, že žalovaný uhradil žalobcovi dlžnú čiastku len čiastočne, so splácaním pravidelných mesačných splátok úveru a jeho príslušenstva sa dostal do omeškania, a preto v súlade s bodom 9.2.2. podmienok zmluvy žalobca 3.4.2007 žalovaného vyzval na okamžité splatenie celého dlhu v sume 3 296,63 €, pozostávajúcej zo sumy 3 031,23 € a z úrokov z úveru do dňa zosplatnenia v sume 126,64 €. V rozhodnutí zohľadnil tiež, že po zosplatnení úveru žalovaný zaplatil ďalšie splátky spolu v sume 1 406,70 €, a tak dlžnú sumu znížil na 1 709,67 €, že dlh na úrokoch do zosplatnenia úveru stále predstavuje sumu 126,64 €, od zosplatnenia úveru do 14.5.2008 sumu 315 € a že žalovaný dlhuje aj ďalšie úroky zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že okrem výšky úrokov z omeškania je žaloba žalobcu dôvodná. Vzhľadom na to, že dlžníkom je fyzická osoba, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou žalobcu, že ide o úver poskytnutý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzťah žalobcu a žalovaného posudzoval ako občianskoprávny, na ktorý sa vzťahujú vyššie uvedené predpisy občianskeho práva. Konštatoval, že žalovaný má povinnosť zaplatiť dohodnuté úroky vo výške 12,99 %, ktoré súd považuje za primerané a potrebné žalobcovi priznať, pretože v zmluve je riadne uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov. S odôvodnením, že výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych predpisoch jasne stanovená (v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení

platnom k 15.5.2008 ide o dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) a s prihliadnutím na to, že ku dňu začatia omeškania základná sadzba NBS bola 4,25 %, úroky z omeškania zo sumy 1 709,67 € priznal len do výšky 8,5 % ročne a v prevyšujúcej časti žalobu o úroky z omeškania zamietol. Zdôraznil pritom, že úroky z pôžičky a úroky z omeškania sú dve kategórie.

Konštatoval, že žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu jeho trov. Tieto pozostávajú zo súdneho poplatku zo žaloby 129 € a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby poskytnutej advokátom po 91,29 €, 2 x 7,41 € režijný paušál a 20 % DPH.

Rozsudok v rozsahu nepriznaných úrokov žalobca napadol včas podaným odvolaním. Domáha sa toho, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa buď zmenil tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie úrokov vo výške 12,99 % ročne zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 v spojení s ods. 3 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok v napadnutom rozsahu považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 502 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) . Z dôvodu, že žalobou sa domáha priznania úrokov z úveru, a nie úrokov z omeškania, súdu prvého stupňa vytýka, že žalobu nesprávne posúdil a rozhodol o veci, ktorá nebola predmetom tohto konania. Rozhodnutím o úrokoch z omeškania preto súd prvého stupňa prekročil žalobný návrh žalobcu. Má za to, že súd prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozsudku aj konštatuje, že úroky z pôžičky považuje za primerané a je potrebné ich priznať žalobcovi, keďže v zmluve je riadne uvedená percentuálna miera nákladov , mu mal priznať úroky z úveru, ktorých sa domáhal v žalobe. Žalobca sa domáha zaplatenia úrokov zmysle § 502 Obchodného zákonníka, keď tieto predstavujú cenu poskytnutého úveru, odmenu za jeho poskytnutie, pričom výška úrokov v zásade záleží na dohode o ich výške. Žalobca navrhol rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v celkovej výške 154,29 €.

Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 a 204 O.s.p.) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Odvolanie smeruje proti rozsudku len v tom rozsahu, v ktorom súd rozhodoval o úrokoch z omeškania. Preto v zmysle § 206 ods. 1, 3 O.s.p. právoplatnosť výroku o prisúdení sumy 2 151,31 € žalobcovi nie je odvolaním dotknutá a z toho dôvodu tento právoplatne prisúdený nárok v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 2 151,31 € titulom dlhu zo zmluvy o úvere a tiež aj dohodnuté úroky z úveru vo výške 12,99 % ročne zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol o uplatnených 2 151,31 € a o úrokoch z omeškania zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia, hoci predmetnou žalobou žalobca neuplatňoval úroky z omeškania. Z § 153 ods. 2, 3 O.s.p. vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Je nepochybné, že zásada

viazanosti súdu petitom (tzv. zásada non ultra petitum) vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobcom návrhu. Výnimku zo zásady non ultra petitum pripúšťa zákon iba v prípadoch vyššie uvedených. V posudzovanej právnej veci však nejde o žiaden z týchto prípadov. Súd prvého stupňa v rozsahu, v akom rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky, ako u úrokoch z omeškania, skutočne rozhodol o tom, čo nikto nežaloval, žalobcovi tak prisúdil nárok, prisúdenia ktorého sa žalobca nedomáhal. Rozhodol tak nad rozsah požadovaný žalobcom, čím porušil procesné ustanovenia a vo veci nepochybne rozhodol ultra petitum. Konanie tak zaťažil vadou uvedenou v § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. ( sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ) . Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť osobe dotknutej na svojich právach brániť sa proti svojvoľnému konaniu (prejednaniu a rozhodnutiu) súdu v určitej veci, ku ktorému došlo svojvoľnou činnosťou súdu bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb, ktorých sa to týka, t. j. bez toho, aby sa takéto osoby rozhodnutia súdu žalobou priamo domáhali, pričom nejde ani o zákonné výnimky podľa § 81 ods. 1 a 2 O.s.p.

Uvedená procesná vada spočívajúca v tom, že súd rozhodol bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť, pretože je vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie - na rozhodnutie o uplatnenom nároku na úroky zo zmluvy o úvere vo výške 12,99 % ročne zo sumy 1 709,67 € od 15.5.2008 do zaplatenia.

Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil, bolo potrebné zrušiť aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) podľa zásady úspechu s tým, že bude prihliadať aj na to, či v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na rozhodnutie v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.